Naplnil sa čas, bratislavský Don Giovanni si zaslúži derniéru

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nájdu sa vo svete inscenácie s večným životom. Ale oveľa častejšie sa rodia s limitovaným pobytom na javiskách. Je na kompetentnosti a objektívnosti vedení divadiel, či dokážu vystihnúť pravý čas rozlúčky. V Opere Slovenského národného divadla je aktuálnym adeptom na derniéru Mozartov Don Giovanni.

Zrodil v máji 2001 ako jedna z neskorších inscenácií Jozefa Bednárika. Nepatrila síce k tým najšťastnejším, no s historickou budovou SND sa celkom úspešne zžila. Neskôr sa snažila adaptovať na podmienky väčšieho, ale akusticky problematickejšieho prostredia novej budovy. V nej však tiež bolo možné natrafiť na večery Mozartovho Dona Giovanniho v zaujímavom obsadení. Ba počas pôsobenia Friedricha Haidera aj v účinnom a štýlovom hudobnom občerstvení.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2022, Peter Kellner (Leporello), Boris Prýgl (Don Giovanni), foto: Zuzana Fischer / SND

Za dvadsaťjeden rokov života Dona Giovanniho sa v hlavných úlohách vystriedalo mnoho výborných sólistov. Premiérový večer 25. mája 2001 patril manželom Daliborovi a Eve Jenisovcom (Don Giovanni a Donna Anna), Peter Mikuláš bol Leporellom, Andrea Danková Donnou Elvirou, Jozef Kundlák Donom Ottaviom. A postupne sa v reprízach vystriedalo nemálo skvelých interpretov: Adam Plachetka, Pavol Bršlík, Štefan Kocán, Jana Kurucová, Peter Kellner. Spomínam len z tých, čo spievajú na popredných zahraničných scénach.

Prečítajte si tiež:
Mozart – skladateľ vážnej a inej hudby
Mozart a Salieri – mýtus a fakty

Po dlhšej odmlke sa Don Giovanni vrátil na javisko SND 8. marca 2022. S absolútnym debutom Borisa Prýgla v titulnej úlohe, prvou bratislavskou Donnou Annou Mariany Sajko (spievala ju už v Košiciach) a s hosťujúcim sólistom Viedenskej štátnej opery Petrom Kellnerom ako Leporellom. Dosť faktorov, nabádajúcich k zvýšenému záujmu publika. Ten sa však neprejavil, aktuálne povolená kapacita päťsto miest nebola ani zďaleka naplnená. Môžeme hľadať príčiny kdekoľvek, no to už považujem skôr za bezpredmetné.

Ak sponzorovaná upútavka na sociálnej sieti divadla označovala Dona Giovanniho za „hudobnú frašku“, tak sa nemožno čudovať, že našu erbovú inštitúciu čoraz menej ľudí považuje sa relevantného reprezentanta kultúry v krajine. Fakt, že takéto lapsusy si nevšímajú zodpovední riaditelia (od generálneho, cez súborového až po komunikačnú), je hodné hlbšieho rozboru súčasnej situácie v Opere SND. Tá ostáva alarmujúca aj po zmene vedenia. Krízový manažment sa nenašiel a bieda sa zakoreňuje čoraz hlbšie.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2022, Boris Prýgl (Don Giovanni), foto: Zuzana Fischer / SND

Inscenácia Jozefa Bednárika dvoma desaťročiami bez starostlivosti stratila svoje pointy, vyprchali z nej vzťahy, ostali len vŕzgajúce kulisy. Nové obsadenie tiež neposkytlo dôvod k optimizmu. Boris Prýgl, ktorý sa pred pár rokmi, ešte v kostýme Leporella, javil ako perspektívny talent, v titulnej postave zanikal. Jeho barytón dosiahol maximálne mezzoforte, vo viacerých miestach, kde mal ako hybná sila deja dominovať, bol sotva počuteľný. A herecky ostával takmer bezradný. Nefungovali ani výrazové pointy v recitatívoch medzi pánom a sluhom. A pritom pri minimálnej hustote predstavení Opery SND (napríklad za celý marec, nerátajúc jedno hosťovanie v Prahe, ich hrá opera päť!) sa mohlo obnoveniu Dona Giovanniho venovať viac poctivej pozornosti. A presvedčiť, že ešte má nádej na život.

Mariana Sajko sa stala novou bratislavskou Donnou Annou. Nebola to ani v Košiciach jej optimálna rola a vo veľkom priestore SND ani čisto a technicky isto zaspievané koloratúry z nej pravú Donnu Annu nespravili. Hlas znel útlo, bez kapacity tieňovať dynamiku či výraz. Navyše, hlasy troch ženských sólových postáv (a na tom si divadlá dávajú sakramentsky záležať) zneli vo farbách takmer nerozoznateľne.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2022, Mariana Sajko (Donna Anna), Ondrej Šaling (Don Ottavio), foto: Zuzana Fischer / SND

Najvydarenejšiu kreáciu večera ponúkol svetovými javiskami preverený basbarytonista Peter Kellner ako Leporello. Hoci aj od neho som občas čakal trocha prieraznejšie tóny, má svoju postavu výrazovo dôkladne vypracovanú, v štýle je plne zorientovaný, herecky sa angažoval naplno. Málo platné, keď mu chýbali spoluhráči. Ondrej Šaling sa po dlhšom čase vrátil k Donovi Ottaviovi. Aj keď zazneli aj farebné tóny a solídne frázy, v koloratúre bol už ťažkopádnejší a s recitatívmi si nevedel dať rady.

Za svojimi možnosťami ostala Eva Hornyáková ako nevýrazná, intonačne v pohyblivých pasážach nie celkom presná Donna Elvira. Z pôvodného premiérového obsadenia ostala len nemeniaca sa Zerlina v podaní Jany Juríčkovej. Málo kultivovaným Komtúrom bol Juraj Peter. Nakoniec som si nechal Martina Mikuša ako Masetta. Z dvoch dôvodov. Hosť Opery SND a člen Slovenského filharmonického zboru znel farebne, jadrne, výrazovo vypracovane. No a bonus navyše.

Došlo totiž počas 1. dejstva, v spoločnej scéne Zerliny a Masetta, k neobvyklému incidentu. Znenazdajky sa z približne 9. radu zdvihol starší návštevník, prešiel prázdnym priestorom a pokojné kroky zamieril rovno na javisko. Pre tých, čo inscenáciu nepoznajú, prechod zboka nemá žiadnu bariéru. Hoci dirigent a na javisku prítomná dvojica sólistov museli byť v šoku, Martin Mikuš elegantne a pokojne, bez prerušenej hry a vystúpenia z roly, odviedol duševne chorého človeka do zákulisia. To je hodné osobitého ocenenia, pretože nik nemohol tušiť, kto vnikol na pódium.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2022, Peter Kellner (Leporello), Jana Juríčková (Zerlina), foto: Zuzana Fischer / SND

Nechcem byť nespravodlivý voči dirigentovi Ondrejovi Olosovi, ktorý už nie je v stálom úväzku divadla. Neviem koľko mal skúšok, do akej miery sa venoval novej zostave sólistov, no pulz večera mal výkyvy. Zväčša počas árií sprevádzal plasticky a orchester znel slušne, no v ansámbloch bolo priveľa nepresností. Večer ako celok nemal potrebné kontrasty a vypointované gradácie.

Don Giovanni je momentálne jediným mozartovským opusom v oklieštenom repertoári divadla. Jeho exspiračný čas po 21 rokoch vypršal. Absolútne nevedno, aké plány má dramaturgia do budúcnosti. Vedenie zaryto mlčí. Niet sporu, že Mozart je v repertoári potrebný. No len v prípade, keď ho dostanú do rúk kompetentné osobnosti. Vtedy môže obohacovať i liečiť. Umelcov i publikum.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy 8. 3. 2022

W. A. Mozart: Don Giovanni
Opera SND

Dirigent: Ondrej Olos
Réžia: Jozef Bednárik
Scéna: Vladimír Čáp
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Zbormajster: Ladislav Kaprinay

osoby a obsadenie reprízy 8. marca 2022

Don Giovanni: Boris Prýgl
Donna Anna: Mariana Sajko
Don Ottavio: Ondrej Šaling
Komtúr: Juraj Peter
Donna Elvira: Eva Hornyáková
Leporello: Peter Kellner
Masetto: Martin Mikuš
Zerlina: Jana Juríčková
Majordomus: Miloslav Krajčík

spoluúčinkoval Orchester a Zbor Opery SND a členovia Baletu SND

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár