Národné divadlo v Prahe uvedie českú verziu opery Plamene od Erwina Schulhoffa

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po deväťdesiatich rokoch od svetovej premiéry v Brne v roku 1932 uvedie Opera Národného divadla v Prahe v rámci cyklu Musica non grata českú verziu surrealistickej opery Plamene (Plameny) Erwina Schulhoffa. Tím Národného divadla pre túto príležitosť zrekonštruoval pôvodné české libreto Karla Josefa Beneša. Netradične poňatý donchuanský príbeh režíruje Calixto Bieito, hudobného naštudovania sa ujal Jiří Rožeň. Dráždivo blasfémický titul si môžu diváci pozrieť v Štátnej opere od 12. do 24. júna 2022.

(PR článok, ND Praha)

Písal sa rok 1923, keď sa dvadsaťdeväťročný, čerstvo ženatý Erwin Schulhoff (1894 – 1942) vrátil z Nemecka späť do svojej rodnej Prahy. Mal za sebou tri bláznivé „dada“ roky v spoločnosti nekonvenčných umelcov ako maliar Otto Dix, básnik Theodor Däubler, a predovšetkým výrazný predstaviteľ hnutia dada – maliar a karikaturista George Grosz. Bol to práve zberateľ fonografických záznamov americkej hudby Grosz, kto Schulhoffa uviedol do sveta ragtimu, tanečnej hudby a jazzu – štýlov, ktoré sa stali základom Schulhoffovej hudby, skomponovanej medzi rokmi 1920 a 1930, kedy vznikla aj opera Plamene.

Erwin Schulhoff (1894 – 1942), portrét z roku 1927, foto: © Národní muzeum – České muzeum hudby

S eroticky dráždivou scénickou poémou Don Juan literáta Karla Jozefa Beneša (1896 – 1969), ktorá sa stala základom libreta k opere Plamene, zoznámil Schulhoffa Max Brod (1884 – 1968), rešpektovaná osobnosť vtedajšieho pražského umeleckého života, prekladateľ, publicista, skladateľ, patrón Franza Kafku, Franza Werfela a Leoša Janáčka. Libreto napísal Karel Josef Beneš, avšak Schulhoff, ktorého materskou rečou bola nemčina, komponoval hudbu na nemecký preklad Maxa Broda. Na diele pracoval s prestávkami do roku 1929.

„Opera je už na prvé počutie výnimočná svojou stavbou, pretože sú v nej rozsiahle plochy čisto symfonickej hudby. Naopak, spevom Schulhoff skôr šetrí, zbor nájdete dokonca len v jednom čísle,“ hovorí dirigent Jiří Rožeň, ktorý v Štátnej opere Schulhoffovo dielo hudobne pripravuje. „Ohromne zaujímavé je jeho prelínanie a spájanie štýlov. Hudba Plameňov znie občas až neskororomanticky, expresionisticky, sú tu plochy vychádzajúce z impresionizmu a zrazu strih a príde jazzová scéna alebo psalmódia rehoľníc,“ dodáva.

E. Schulhoff: Plamene, Národné divadlo Praha, 2022, fotografia z klavírnej generálnej skúšky, foto: Zdeněk Sokol

Okrem toho sa Schulhoff v partitúre na niekoľkých miestach celkom vedome hlási k Mozartovmu Donovi Giovannimu. Dejovo sa však jeho a Benešov Don Juan od mozartovského výrazne líšia. Zatiaľ čo Don Giovanni umiera, v Plameňoch je Don Juan odsúdený na večný život.

„Plamene dávajú priestor hovoriť o temnote, o ľudskej prázdnote, o predstavách, ktoré sa zjavujú v našich snoch, o prechode od života k smrti, o zvádzaní, túžbe a láske. Je to opera, dýchajúca absolútnou slobodou našich predstáv,“ hovorí o tomto jedinom Schulhoffovom opernom diele režisér Calixto Bieito, ktorý sa zároveň netají tým, že do tejto inscenácie vložil svoje očarenie španielskym surrealizmom, najmä filmami Louisa Buñuela a obrazmi Francisca Goyu (ktorého považuje za prvého španielskeho surrealistu).

Režisér Calixto Bieito počas skúšky opery Plamene od Erwina Schulhoffa, Národné divadlo Praha, 2022, foto: Serghei Gherciu

Od debutu na Salzburskom festivale s adaptáciou Shakespearovej drámy Macbeth v roku 2001 či uvedenia Hamleta v Edinburghu v roku 2002 sa Calixto Bieito postupne etabloval ako jeden z najvýraznejších európskych režisérov 21. storočia, nadšene obdivovaný aj ostro kritizovaný. Isté je len jedno, že jeho originálne videnie situácií a prenikavý, nekompromisne priamočiary vhľad do psychológie postáv nedá zaháľať ani emóciám, ani fantázii toho, kto využije príležitosť prísť sa do Prahy na operu Plamene pozrieť.

V titulných úlohách sa predstaví ukrajinský tenorista Denys Pivnickij (Don Juan), sólistka Nórskej národnej opery Tone Kummervold (La Morte) a talentovaná ukrajinská sopranistka, držiteľka Ceny Márie Callasovej, Victoria Korosunova v trojrole Donny Anny, Ženy a Rehoľnice. Dielo Štátna opera uvedie 12., 15., 18. a 24. júna. Vstupenky a ďalšie informácie sú k dispozícii na webových stránkach projektu Musica non grata a vo FB skupine Musica non grata.

E. Schulhoff: Plamene, Národné divadlo Praha, 2022, fotografia z klavírnej generálnej skúšky, foto: Zdeněk Sokol
E. Schulhoff: Plamene, Národné divadlo Praha, 2022, fotografia z klavírnej generálnej skúšky, foto: Zdeněk Sokol
E. Schulhoff: Plamene, Národné divadlo Praha, 2022, fotografia z klavírnej generálnej skúšky, foto: Zdeněk Sokol

Opera Plamene sa uvádza v rámci cyklu Musica non grata, ktorý je venovaný predovšetkým tvorbe skladateľov s väzbami na Nové nemecké divadlo a Národné divadlo v Prahe v ére prvej Československej republiky, ktorých hudbu nacionálni socialisti zaradili na zoznam tzv. „entartete Musik“ (degenerovaná hudba). Projekt Musica non grata vznikol z iniciatívy Opery Národného divadla v Prahe, ktorá je aj jeho organizátorom a umeleckým garantom. Cyklus sa realizuje s finančnou podporou Veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko v Českej republike.

Informovala: Iva Nevoralová, ND Praha | www.narodni-divadlo.cz | www.musicanongrata.cz

PR článok, text: ND Praha

ilustračné video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Zanechajte komentár