ND Praha v SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Vedel by som pochopiť, prečo dramaturgia Medzinárodného divadelného festivalu SND (5. 6. – 24. 6.) si vybrala  pražskú inscenáciu Verdiho Simona Boccanegru aj napriek tomu, že po pražskej premiére  česká operná kritika hodnotila inscenáciu  Davida Poutneya a Jaroslava Kyzlinka negatívne.  Okrem Verdiho opery totiž na programe festivalu figuruje len operná moderna reprezentovaná súčasným dielom Harrisona Birtwistla Punch and Judy v predvedení Neue Oper Wien a dve klasické diela opery 20. Storočia – Dialógy karmelitánok Francisa Poulenca  (ŠD Košice) a Mirandolína Bohuslava Martinů (ND Moravskoslezské Ostrava).

Okrem toho Boccanegru treba považovať za vrcholné dielo majstra Verdiho, ktoré síce čo do popularity a efektnosti árií zaostáva za jeho najznámejšími opusmi, ale čo do vnútornej pravdivosti, závažnosti výpovede a prepracovanosti orchestrálnej i vokálnych partitúr je obdivuhodné. Nevýhodou voľby tohto titulu bola azda len skutočnosť, že starší návštevníci a operná kritika mohli toto naštudovanie porovnávať  s vydarenou bratislavskou inscenáciou z roku 1985, ktorá bola pravdepodobne umeleckým vrcholom  pre autora hudobného  naštudovania Ondreja Lenárda a aj režisér Július Gyermek v nej odviedol úspešnú prácu. Nechajme však porovnávania pre operných historikov a sústreďme sa na pražskú inscenáciu.

V záľahe modernistických réžií  diel opernej minulosti  prístup známeho britského režiséra pôsobí až anachronicky. Som síce rád, že z Paola Albaniho neurobil kambodžského  vraha Pol  Pota a že Adorno v momente svojho nástupu na trón janovského dóžu neprebodol svojho niekdajšieho spojenca Fiesca, ale na druhej strane sa mi dianie na javisku videlo len obyčajným aranžovaním. Keď už sa režisérovi nepodarilo vierohodne predviesť v prológu objavenie mŕtveho tela Márie počas Simoneho blúdenia po paláci Fiescovcov, zavesil jej mŕtvolu nad javiskový priestor v prvých okamihoch prvého dejstva, aby sa divák dovtípil, že k árii sa chystajúca Amelia je jej dcérou, čo považujem za polopatizmus. K divadelnému účinku nenapomohla ani minimalistická scéna (Ralph Koltai), na ktorej dva-tri panely menili priestor raz zmysluplne inokedy samoúčelne. Režijne ma  zaujalo iba vysunutie náhrobku v závere opery, resp. na ňom vyrytý neúplný nápis , ktorému dominovali dve slová ťažiskové pre obsah príbehu – gregge a legge, čiže stádo (tak sa viackrát prejavuje janovský ľud) a zákon, t.j. princíp ku ktorému sa hlavný hrdina po prevzatí funkcie a zodpovednosti  prepracoval (nie nepodobne ako Thomas Beckett, keď prijal mitru arcibiskupa).

Luis Cansino (Simon Boccanegra) a Maria Kobielska (Amelia) Simon Boccanegra, Národné divadlo Praha foto: Hana Smejkalová

Luis Cansino (Simon Boccanegra) a Maria Kobielska (Amelia)
Simon Boccanegra, Národné divadlo Praha
foto: Hana Smejkalová

Z hudobného naštudovania by som po trocha rozpačitom začiatku hodnotil vyššie Kyzlinkovu prácu s orchestrom než úroveň speváckych kreácií. Dirigent  partitúru poňal kontrastne v dynamike (zo dvakrát na úkor spevákov), ale vedel dodať  či skôr vytiahnuť z hudobného zápisu dostatok napätia, takže orchester nebol iba mechanickým sprevádzačom. Piati sólisti vo veľkých úlohách predstavujú asi momentálne to  najlepšie, čo môže pražské ND ponúknuť. Napriek tomu každý z nich narážal na isté limity. Obaja hosťujúci  Hispánci – Luis Cansino a v ČR udomácnený Rafael Alvarez mali v hlase podstatne viac „italianity“, než ostatní, ale ich rezervy boli inde. Barytonista spievajúci hlavne v Španielsku a Južnej Amerike mal občas nadmerné vibráto, dramatické výšky pôsobili trocha veristicky a striedal vydarené pasáže akoby s odpočinkovými.  Alvarez  pôsobil v úlohe pre spinto tenora až priveľmi lyricky, viaceré pasáže zbytočne spieval v mezzoforte, hoci v ensambloch dokázal, že vie zaujať aj dramatickejším, no v povahe mäkkým tónom. Neviem však pochopiť, ako môže spievať Radama, Chéniera alebo Josého, keď navyše vysoká poloha nad a2 nie je jeho doménou. Tón Márie Kobielskej, Slovenky pôsobiacej v Prahe, sa mi páčil v stredoch, kde napriek tomu, že jej hlas je na pomedzí lyrického a mladodramatického sopránu, znel pomerne guľato, nosne a tmavšie, Ak sa mi páčila ako hlas, tak ma nijako nenadchla ako interpretka, ktorá (s výnimkou posledného výjavu opery) každý vysoký tón dotláčala do ostrého fortissima a tým pôsobila provinčne.  V úlohe Fiesca Jiří Sulženko zaujal farebným, i keď trocha málo vibrujúcim tónom, kým na to, že dnešní basisti majú problémy s nosnosťou hĺbok, si už jednoducho musíme zvyknúť. Veterán českej vokálnej školy Ivan Kusnjer síce na záver monológu v druhom  dejstve potvrdil, že s vysokou polohou ešte nemá problémy, inde však jeho hlas znel bezfarebne, výrazovo neutrálne a priveľmi rovne v duchu vokálneho ideálu povojnovej českej vokálnej školy. Sumárne sa dá konštatovať, že opera SND síce v súčasnosti z vlastných radov by asi nepostavila lepšieho Boccanegru, Adorna či Améliu, spevácky ma pražské obsadenie nijako nenadchlo.  Aj keď je ťažko porovnávať výkony z iného javiska a v inom repertoáre, považujem košických Komediantov za vokálne oveľa zaujímavejších než tohto Boccanegru.

Simon Boccanegra, ND Praha foto: Hana Smejkalová

Simon Boccanegra, ND Praha
foto: Hana Smejkalová

A už len na okraj. Verdi napísal operu Simone Boccangra na (v prepracovanej verzii) skvelý Boitov text a len literárna pôvodina Gutierrezova (čo bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov španielskej romantickej drámy) nesie názov Simon Boccanegra. Čosi podobné sa deje aj v prípade označovaní Schillerovho a Verdiho Dona Carlosa. A neodpustím si aj ďalšiu poznámku, že podobne ako v prípade doterajších Konwitschneho inscenácii v SND aj teraz išlo iba o remake Poutneyovej inscenácie starej už 16 rokov.

Autor: Vladimír Blaho

Giuseppe Verdi: Simon Boccanegra
inscenácia Národného divadla Praha
Hosťovanie ND Praha v rámci festivalu Eurokontext.sk
8. jún 2014
Sála opera a baletu SND

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink
Dirigent: Jaroslav Kyzlink
Réžia: David Pountney
Scéna: Ralph Koltai
Kostýmy: Sue Willmington
Svetelný dizajn: Daniel Tesař
Zbormajster: Pavel Vaněk

osoby a bsadenie

Simon Boccanegra: Luis Cansino
Paolo Albani: Ivan Kusnjer
Maria Boccanegra – Amelia: Maria Kobielska
Jacopo Fiesco: Jiří Sulženko
Gabriele Adorno: Rafael Alvarez
Pietro: Aleš Hendrych
Kapitán lukostrelcov: Václav Lemberk
Améliina slúžka: Radka Černíková

zbor a orchester Národného divadla Praha

www.narodni-divadlo.cz

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár