Neobvyklý večer symfonikov v Košiciach

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Priaznivci Štátnej filharmónie Košice s očakávaním privítali vstup do novej 52. koncertnej sezóny (3. septembra 2020) po prerušení činnosti od marca až po dnešný stav. Nový koncertný cyklus „HRÁME KOMORNE“ v júni ponúkol prvú dvojicu koncertov. Jeho pokračovanie v septembri a októbri prinesie množstvo komorných diel, doposiaľ na pódiu Domu umenia nehraných, a môže aspoň čiastočne vyplniť hudobný život v odbore klasická hudba.

Koncertnú sálu Domu umenia v Košiciach poslucháči obsadili v rúškach, v regulovanom nízkom počte s rozostupmi, s predpísaným dezinfikovaním rúk, a program odznel bez prestávky. Obmedzený bol aj počet hudobníkov na pódiu, ktorí určovali partitúry hraných skladieb. Lákadlom bola prítomnosť hosťujúceho českého dirigenta Róberta Jindru a v neposlednom rade aj programované skladby, ktoré dramaturgicky predčili a uspokojili všetky očakávania.

Každý verejný koncert, ktorý je programovo zameraný na komorné skladby, je pre interpretov, hráčov orchestra, nielen výnimočný, zaujímavý ale predovšetkým interpretačne oveľa náročnejší. Prezrádza vlastné kvality a mieru profesionality jednotlivých hráčov aj ako nástrojových skupín či sólistov.

Hráme komorne III., Robert Jindra, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Jaroslav Ľaš

Program večera bol na prvý pohľad dôkladne premyslený, tvarovaný, odhaľujúci schopnosti a zvládnutie každého tónu. Na úvod zaznela inštrumentálna skladba operného skladateľa Charlesa Gounoda (1818 – 1893) pre deväť dychových nástrojov, noneto „Petite symphonie“, ktorú autor vytvoril na podnet významného francúzskeho flautistu Paula Taffanela, zakladateľa spoločnosti pre komornú hudbu, ktorou dosiahol väčšie uplatnenie pre hráčov dychových nástrojov. Gounod vyrovnane, s melodickým a rytmickým cítením dosiahol súdržný a vtipný hudobný obraz so striedaním podkladov pre sólovú flautu, so súhrou klarinetov, hobojov, lesných rohov či fagotov. Formovo nenáročná klasická skladba si získala obdiv aj vďaka dirigentovmu vedeniu k dynamickým premenám a zosúladeniu nástrojových farieb.

Dominantou večera sa stala 5-časťová Komorná symfónia c mol op. 110a Dmitrija Šostakoviča (1906 – 1975), dielo, ktoré možno takmer s istotou povedať, že zaznelo v Košiciach po prvýkrát. Najmä ak zdôrazníme, že zaznelo v podobe, ktorú podľa skladateľovho 8. sláčikového kvarteta c mol, op. 110 zaranžoval pre sláčikový orchester Rudolf Baršaj (1924 – 2010). Dielo nazval „Na pamiatku obetí fašizmu a vojny“, ale jeho stavebným tematickým motívom je aj kryptogram D-S-S-H, iniciály mena Dimitry Schostakovich.

Hráme komorne III., Robert Jindra, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Jaroslav Ľaš

Podstatnou inšpiráciou tvorby tejto expresívnej skladby bol hlboký smútok, hnev, odpor, hrôza, akú skladateľ pociťoval z dôsledkov vojny pri pohľade na vojnou zničené Drážďany, ako ich videl r. 1960. Ako autor „Leningradskej symfónie“ si tu uvedomil nešťastie a utrpenie ľudí na oboch stranách vojny. Sólové husle s kvílivými tónmi nad tmavými farbami sláčikov, s dravosťou violončiel, ako aj tematickou asociáciou melódií, tancov, šťastných rokov programovo načrel do najhlbších pocitov žiaľu a osamelosti.

Vďaka dirigentovej koncepcii, prenikavému stvárneniu sólami Maroša Potokára (husle), Taťány Čisárikovej (violončelo), ale aj stvárnením každého tematického obrazu členmi nástrojových skupín presvedčili poslucháčov o protivojnovom odkaze diela budúcim generáciám. Nadčasovosť diela sa v Jindrovej podobe ukázala ako aktuálna, súčasná, ako výzva za záchranu ľudstva! Výkon v tomto naštudovaní by si zaslúžil štúdiovú nahrávku, alebo aspoň opätovné uvedenie za priaznivejších okolností publika.

Treťou skladbou hodinového programu bol zaujímavý a objavný opus Richarda Wagnera (1813 – 1883) Siegfried Idyll, WWV 103, kde dirigent uplatnil svoj vzťah k exaltovanému hudobnému dramatikovi. Obsahovo išlo o hudbu, quasi serenádu, ktorou skladateľ prekvapil svoju manželku Cosimu po narodení ich syna Siegfrieda (1870). Uplatnil tu viacero z tém zo svojej opery Siegfried.

Hráme komorne III., Robert Jindra, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Jaroslav Ľaš

Malé obsadenie nástrojov, sláčikových aj dychových prednieslo ako prekvapenie pre Cosimu v záhrade ich domova vo švajčiarskom Triebschene. Skladateľ tu neobvykle šťastne a pôvabne vyjadruje lásku a radosť z o svojho syna. Orchester Štátnej filharmónie Košice, dirigent Robert Jindra a celý hudobný prúd ukončili koncert radostnými tónmi a nádejou budúcich, rovnako kvalitných umeleckých večerov.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertu 3. 9. 2020

Pozn. red.: Otvárací koncert 52. sezóny ŠfK je naplánovaný na 22. októbra 2020

Hráme komorne III.
Gounod, Šostakovič, Wagner
Dom umenia Košice, 3. septembra 2020

Štátna filharmónia Košice 
Robert Jindra, dirigent

Charles Gounod: Petite symphonie
Dmitrij Šostakovič: Komorná symfónia c mol op. 110a
Richard Wagner: Siegfried Idyll, WWV 103

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku