Dnes je: streda, 15. 8. 2018, meniny má: Marcela, zajtra: Leonard

Neočakávaná žilinská ,,čierna hodinka”

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
ONE je neodškriepiteľne známa anglická číslovka. ONE je však aj šifra, ktorej nie celý slovenský hudobný svet rozumie. Žilinčania, myslím tým Štátny komorný orchester (a jeho spriaznenci) ÁNO. V skratke táto šifra znamená O – orchestra, N – network, E – Europe. A je to spoločenstvo hudobných telies, orchestrov komorného typu, ktoré vytvorili sympatickú múzickú enklávu v rodine Európskej únie. K žilinskému orchestru sa s ponukou obrátila roku 2003 ako iniciátorka, riaditeľka Orchestre de Picardie z francúzskeho Amien, ansámblu, približne, čo do obsadenia, rovnakej komornej mozartovskej zostavy ako je žilinský orchester. Odkazom bolo (aj ostalo) budovanie nezávislej organizácie združujúcej resp. “sieťujúcej” (network) orchestre s mottom vzájomnej kooperácie.

Cieľom a zámerom spolupráce orchestrov bola a ostala myšlienka výmeny skúseností, realizácia vzájomného obohacovania, podpory rastu v zmysle prestupovania kultúrnych interakcií. Okrem spomenutého francúzskeho a nášho žilinského orchestra v ,,rodine” ONE dnes pôsobia poľská Filharmonia Slaska im. Góreckiego, nemecká Jeaner philharmonie, Sinfonicni orkester RTV Slovenija, Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, New symphony orchestra Sofia a anglická University for Creative arts UK. Ak si kto spomenie na roky minulé, v ktorých sa ,,utužovala družba”, nájde vlastne dosť spoločných myšlienok v komplexe ONE. Ušľachtilý dialóg, vzájomný rešpekt kultúr, koordinácia v nadverbálnych rovinách – to predsa nepotrebuje a nikdy nepotrebovalo ideologické farbivo…

Ilyes Boufadden-Adloff, Maroš Potokár, Orchestra Network for Europe, 2018,
foto: Roderik Kučavík

Imponujúca je výmena – kvázi stáže v spriatelených orchestroch. Niekoľkotýždňové pôsobenie v prostredí inej hudobnej kultúry sa ukázalo pre interpretov ako oživujúci aj inovujúci impulz. Nie menej je atraktívna spolupráca na väčších, rozsiahlejších hudobných projektoch. Žilinský orchester a jemu kapacitne ekvivalentné telesá sa z praktických dôvodov nedostávali k interpretácii rozsiahlejších partitúr. Spojenie orchestrov do väčších symfonických útvarov tak dožičilo publiku vychutnávať plne neredukované obsadenie a znenie veľkých opusov (… Beethovenova 9. symfónia, Orffova Carmina burana…). Spoločné naštudovanie nekončí jediným uvedením, ale zákonite sa reprízujú v ďalších mestách zúčastnených krajín.

Atrakciou bola aj kompozičná spolupráca. Päť z kooperujúcich krajín zadalo objednávku piatim autorom, ktorí sa podieľali na spoločnom kompozičnom celku. Na skladbe Mont Blanc participoval za Slovensko v Košiciach narodený, v Prahe pôsobiaci skladateľ Košičan Juraj Filas.

V uplynulých pätnástich rokoch jestvovania projektu sa uskutočnilo množstvo podujatí, z ktorých samozrejme, najviac sú rukolapné priamo tie, ktorými sme svedkami, ktoré sa uskutočnia na pódiu.

Alena Kropáčková, Maroš Potokár, Orchestra Network for Europe, 2018,
foto: Roderik Kučavík

V tejto sezóne sa koncert zo série ONE konal v Dome umenia Fatra, ktorý v minuloročných podujatiach v Žiline nahrádzal (práve vďaka veľkému ,,spojenému” obsadeniu) nepomerne väčší priestor v Dome odborov. Celý koncert (31. mája 2018) bol výnimočný. Jeho dirigentom bol mladý rodák z Košíc Maroš Potokár, ambiciózny a najmä všestranne sa angažujúci hudobník – dirigent aj huslista, pôsobil ako člen viacerých komorných ansámblov a symfonických orchestrov, dirigentské skúsenosti má rovnako s hudobnodramatickými dielami, spolupracuje okrem domácich aj s viacerými zahraničnými telesami. Trojicu (!) sólistov tvorili česká akordeonistka Marcela Kysová-Halmová, slovenská mezzosopranistka Alena Kropáčková a hobojista z Francúzska, víťaz interpretačných súťaží, vrátane medzinárodnej spadajúcej do projektu ONE. Všetko sa odvíjalo v znamení očakávania, aj vďaka príťažlivej dramaturgii večera, Mozartovmu Koncertu pre hoboj C dur, Piazzolovmu Aconcagua concertu pre akordeón, harfu (Alica Mitková), klavír (Jana Fajová) a sláčiky a Cigánskym scénam z Andalúzie Čarodejná láska pre mezzosoprán a orchester M. de Fallu.

Marcela Kysová-Halmová, Orchestra Network for Europe, 2018,
foto: Roderik Kučavík

Od prvých tónov Mozartovho koncertu bolo jasné, že na pódiu zavládne tvorivá pohoda: dirigent, hobojista a orchester nasadili s vervou, presne. Sólista obhajoval svoje viacnásobné laureátske pozície a demonštroval typický francúzsky spôsob interpretácie s jagavým tónom, perfektným frázovaním, technickou drobnokresbou. Netrvalo však dlho a osud si zahral so všetkými hudobníkmi. Poriadna búrka nad mestom spôsobila elektrický skrat, výpadok elektriny – a to nie chvíľkový, ale trvajúci dobre cez hodinu. Po chvíľach čakania sa organizátori rozhodli pre riešenie – pokračovať v koncerte pri náhradnom (pre hráčov dosť biednom) pultovom osvetlení. Pre publikum to znamenalo nevšedné chvíle, pre interpretov zvýšenú dávku adrenalínu, koncentrácie a úsilia hrať v neobvyklých podmienkach. Napriek tomu patrí česť a sláva všetkým na pódiu! Hobojista hral odznova – v ,,tmavenej verzii” a nemožno mu nič uprieť a ubrať z toho čo avizoval svojou hrou v úvode. Pre poslucháčov skvele zapôsobila Piazzolová skladba, naplnená nekonečne invenčnou hudbou a nápadmi v delikátnych nástrojových kombináciách s vychutnávaním bicích, s napredujúcimi meniacimi sa rytmami, atakmi temperamentu, s echom argentínskych nápevov, ale aj tanga (ako ináč?).

Orchestra Network for Europe, 2018,
foto: Roderik Kučavík

Aj záverečnej suite de Fallu pristalo intímne osvetlenie, ktoré bolo v nevídanom kontrapunkte s prúdmi živelnej cigánskej hudby. A znova: farbitosť aj určitá lakonickosť v citovaní a pretváraní hispanských motívov, strhujúce rytmy, aj lyrika s nádychom lascívnosti. Niekoľko minút pred záverom (akoby s réžiou) sa rozsvietilo… Treba pochváliť a vysoko ohodnotiť všetkých interpretov: sólistov, participujúce sólistky, dirigenta a orchester za vysoko profesionálny výkon, ktorým auditórium obdarovali nie každodenným kúskom umenia. (Už chápem, z čoho vzniklo pôvabné slovo potmehúdi…)

Autor: Lýdia Dohnalová

písané z koncertu 31. 5. 2018

Orchestra Network for Europe
Dom umenia Fatra Žilina, 31. mája 2018

Maroš Potokár, dirigent
Ilyes Boufadden, hoboj, Francúzsko, víťaz medzinárodnej hobojovej súťaže ONE
Marcela Kysová-Halmová, akordeón
Alena Kropáčková, mezzosoprán

program koncertu

Wolfgang Amadeus Mozart: Koncert pre hoboj a orchester C dur KV 314
Manuel de Falla: Čarodejná láska – suita z baletu

www.skozilina.sk

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár