Nesmieme za operou, tak prichádza do našich bytov. V nedeľu dych berúca viedenská Carmen

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zvláštne časy s pomaly už rok pretrvávajúcou hrozbou covidu-19 nás učia vnímať operu nie z divadelných hľadísk, ale od počítačových monitorov či televíznych obrazoviek. Až na zopár výnimiek mimo našich zemepisných šírok, kde sú domy otvorené, operychtivému ľudstvu iná cesta neostáva.

Naučili sme sa tešiť aj im. Operným streamom. V ostatných dňoch k nám z českých divadiel došiel Rigoletto, ToscaNetopier (v plzenskej inscenácii s talentovaným slovenským tenoristom Amirom Khanom ako Eisensteinom), z Mníchova romantizmu zaujímavo zbavený Čarostrelec, z Paríža kontroverzná Aida a v nedeľu 21. februára 2021 živý prenos Bizetovej Carmen z Viedenskej štátnej opery.

Zo slovenských domov sa nám zatiaľ nie kompletným operným titulom prihovárajú len Košice (na „spadnutie“ je údajne Donizettiho odkladaný Roberto Devereux) a Banská Bystrica prevetráva svoj archív. Nové vedenie v Bratislave asi ešte robí inventúru. Povedzme, že má na ňu právo.

G. Bizet: Carmen, Viedenská štátna opera, 2021, Piotr Beczała (Don José), Anita Rachvelishvili (Carmen), foto: Michael Pöhn/Wiener Staatsoper

Všetko, čo sa v ostatných mesiacoch deje, je lepšie ako nič. Ba dokonca sme niekedy živými opernými streamami či záznamami takmer presýtení. Carmen Georga Bizeta je titulom, ktorý za istých okolností môže hroziť predávkovaním. To však vonkoncom nebol prípad nedeľnej Viedenskej štátnej opery. Pritom v celosvetovom meradle nejde o nový objav.

Prečitajte si tiež:
Georges Bizet, autor nesmrteľnej opery Carmen
Poznáte Bizetovu Carmen?

Francúzska opera v storočnej histórii Slovenského národného divadla

Inscenácia španielskeho režiséra Calixta Bieita, známeho enfant terrible a vyznávača drsnej, neromantickej poetiky, je na svete od roku 1999. Zrodila sa na festivale v Peralade a prešla s aktualizujúcimi zmenami takmer celým svetom. Súčasný viedenský tvar vyšiel z modelu pre San Francisco a Boston. Viedeň, zvyknutá na štyridsať rokov života inscenácie Franca Zeffirelliho (1978 – 2018), zažíva teraz – zatiaľ len prostredníctvom streamu – Carmen inú, aj keď nie nanovo vymyslenú. Ale rozhodne reprezentujúcu diametrálne odlišnú estetickú prioritu.

Aj keď osobne som vo svete Bizetovo vrcholné dielo cielene nevyhľadával, vyhnúť sa mu nedalo. Z mnohých inscenačných koncepcií (Zeffirelliho som videl opakovane vo Viedni i na festivale vo Verone) ma nadchlo len málo. Legendárna Felsenstienova v berlínskej Komische Oper mi po polstoročí v pamäti vybledla, no v tamojšej Štátnej opere Pod Lipami sa mi natrvalo vryla réžia Martina Kušeja z roku 2004. A teraz prišla tretia, Bieitova. Hoc aj bez živej prítomnosti na predstavení. Túto daň pandémii však musíme zaplatiť všetci, aj keď – paradoxne – dostali sme premiéru zadarmo.

G. Bizet: Carmen, Viedenská štátna opera, 2021, Szilvia Vörös (Mercédès), Anita Rachvelishvili (Carmen), Slávka Zámečníková (Frasquita), foto: Michael Pöhn/Wiener Staatsoper

Calixto Bieito so svojím tímom, scénografom Alfonsom Floresom, kostýmovou výtvarníčkou Mercè Paloma a svetelným dizajnérom Albertom Ridriguezom Vegom, sa rozhodli vyňať príbeh zo Sevilly. Hľadajúc na cestách jej nové zakotvenie, objavili Ceutu, malý hraničný priestor medzi severným cípom Maroka a Gibraltarom oddeleným Španielskom. Prečo sa odohráva Carmen práve tam, zvlášť nezdôvodňovali. Jednoducho, voľná lokalita im padla do očí a v nej sa im vybavil Mériméeho a Bizetov príbeh. Scéna pritom nijako nesugeruje konkrétne dejisko, je prakticky bez kulís, ak nerátame telefónnu búdku, stožiar, či staré mercedesy. Žiadne barličky, opozerané steny cigaretovej fabriky, kolorit krčmy, lesa či býčej arény. Vôbec nechýbali. Drámu vytvárala ľudská „hmota“. Vytvarovaná od hlavných, cez vedľajšie až po zborové postavy, do detailov.

Bieitovým inscenačným mottom je obnažovať holú pravdu. Lásku, žiarlivosť, posadnutosť, frustrácie, vulgárnosť, sexualitu, prostitúciu, nahotu. Všetko, čo patrí k životu. V prípade jeho Carmen, nenásilne zasadenej do konca diktátorského Francovho režimu. S násilím, šikanovaním v prostredí uniforiem, s privilegovanými arogantnými šaržami a terorizovanými vojačikmi, so zbohatlíkmi ovešanými zlatými reťazcami. Žeby sa svet za štyri či päť desaťročí až tak zmenil? Veru, nezdá sa mi. Lillas Pastia, v Bieitovom poňatí boss, tajomný manipulátor (povedali by sme si, že akýsi Kočnerov tieň) je prítomný v každom obraze. A pašeráci s prostitútkami v mercedesoch (či iných značkách áut), voľný sex, sú predsa aj obrazom dnešných dní.

Calixto Bieito realitu dňa nezjemňuje, neromantizuje. Práve naopak, zvýrazňuje erotiku, lacnú, lascívnu i prirodzenú, ovládanú emóciami. Bez schválností. Má rozpracované nielen hlavné postavy, ale aj všetky epizódy. Rébusy a hlavolamy pre divákov nie sú jeho šálkou kávy. Niekedy síce divák môže zapochybovať, kto je dievčatko s bábikou uprostred padlej society, prečo stavia vianočný stromček, keď nič nenasvedčuje, že je zima. Čo znamená tanec donaha vyzlečeného mládenca v medzihre pred 3. dejstvom? Nájde sa zopár miest, kde treba zapojiť fantáziu, celkovo však ide o čistú a zrozumiteľnú inscenáciu.

Režisér neponíma titulnú hrdinku ako femme fatale v prvom pláne, u neho je to nesmierne silná žena, ktorá mužov dráždi nie viac, ako oni provokujú ju. A nielen ju, nielen cigánky. Ich objektom je v prvom dejstve aj Micaela. Jej postava nadobúda zaujímavý rozmer hlavne v 3. dejstve, keď známu áriu poníma ako modlitbu, no so sporným koncom. V tej chvíli Micaela akoby neverila vo „vyššiu moc“, vypúšťa z rúk kríž a zapaľuje si cigaretu. Keď sa jej podarí presvedčiť Josého k návratu domov, nezabudne naznačiť svoju momentálnu prevahu nad Carmen, aj keď možno zvesť o umierajúcej matke bola trikom. Nie je to teda žiaden anjelik, ale plnokrvné a milujúce dievča.

G. Bizet: Carmen, Viedenská štátna opera, 2021, Vera-Lotte Boecker (Micaëla), foto: Michael Pöhn/Wiener Staatsoper

Don José v Bieitovom videní je tiež poňatý komplexne. Má svoj domovský pôvod, je dezertérom, jeho psychologické pochody v záťažových situáciách zrkadlia vnútro i hlavnú dilemu, riešenú v afekte. O niečo jednofarebnejšie vyznieva Escamillo (samotná postava ani nemá viac rozmerov), zato všetky menšie party rozpracúva réžia vysoko nad rámec bežných podôb.

Režisér neváha rozohrať masové orgie, ale s rovnakou dôslednosťou v kreovaní charakterov, v mimike a gestike, pracuje s intímnymi detailmi. Vôbec neprekáža, že predstaviteľka Carmen má od modelky nejaké kilo navyše a Don José už pred pár rokmi prekročil päťdesiatku. Obaja hrajú o dušu a vyvolávajú zimomriavky.

Premiére vo Viedenskej štátnej opere predchádzalo viacero komplikácií. Najskôr ohlásila pozitívny test na koronavírus predstaviteľka Carmen (našťastie sa skoro uzdravila), po nej skončil v nemocnici avizovaný Don José a napokon z iných zdravotných dôvodov došlo k zmene aj v obsadení Micaely.

G. Bizet: Carmen, Viedenská štátna opera, 2021, Anita Rachvelishvili (Carmen), Slávka Zámečníková (Frasquita), Peter Kellner (Zuniga), foto: Michael Pöhn/Wiener Staatsoper

Za dirigentským pultom stál v Štátnej opere debutujúci Andrés Orozco-Estrada. Na Slovensku ho poznáme z dvoch hosťovaní: so Symfonickým orchestrom Hesenského rozhlasu (2018, Agentúra Gesamtkunstwerk) a s Viedenskými filharmonikmi (2019, BHS).

Vo Viedni vyštudovaný a tam žijúci Kolumbijčan sa stotožnil s koncepciou inscenátorov zredukovať na minimum prózu a vynechať aj Guiraudom dopísané recitatívy. Dej nadobudol ešte väčšiu dynamickosť a chýbajúce spojovníky logike notoricky známeho diela neublížili. Andrés Orozco-Estrada vypracoval partitúru do detailov v nadväznosti na scénické dianie. Pokiaľ ho snímala kamera, bolo vidno jeho chuť, inšpiratívnu silu a temperament.

Jeho Carmen bola bohatá na kontrasty, na výrazové a dynamické modelovanie meniacich sa nálad a tém. V ansámbloch vládla precíznosť, v intermezzách navodenie atmosféry a dramatická krivka kulminovala v záverečnom obraze. Orchester a zbor (zbormajster Thomas Lang) majú dielo v krvi, navyše sú to profesionáli, schopní adaptovať sa na každú novú koncepciu.

G. Bizet: Carmen, Viedenská štátna opera, 2021, Anita Rachvelishvili (Carmen), Piotr Beczała (Don José), Vera-Lotte Boecker (Micaëla), Slávka Zámečníková (Frasquita), Szilvia Vörös (Mercédès), zbor, foto: Michael Pöhn/Wiener Staatsoper

Gruzínka Anita Rachvelishvili (Carmen) je prosto mezzosopránový fenomén tohto desaťročia. Jej dramatický materiál má unikátnu farbu, nepozná problémy v žiadnej polohe, má v rezervoári množstvo rafinovaných výrazových nuáns. Nebolo jediné miesto, kde nepôsobila suverénne a adekvátne k danej situácii. Ak niečo predsa len vyzdvihnem, tak to bola temnota „kartovej“ árie, kde zjavne zapochybovala o svojej budúcnosti. A celá dramatická „búrka“ vo finálovom duete.

Piotr Beczała (Don José) si udržiava obdivuhodnú sviežosť hlasu vďaka perfektnej technike a osobnostnej inteligencii. Rovnako presvedčivý je v lyrickejších úsekoch ako aj v hrotoch drámy, dokáže strhnúť úprimnosťou emócií a spontánnym, no zároveň kontrolovaným a režijné pokyny spĺňajúcim herectvom.

Part Escamilla nemá veľmi vďačnú tessituru a neraz dokáže interpretom strpčiť výkon. Erwin Schrott má potrebný rozsah a hoci jeho hlas občas znie suchšie, podal úctyhodný výkon. Novou tvárou bola Micaela v stvárnení Very-Lotte Boecker, sopranistky bohato znejúcej vo vysokej polohe (naživo by sa ukázalo, či rovnako zvučná je aj jej hĺbka), ktorá napriek sladkému timbru vytvorila nie anjelský, ale emancipovaný profil hrdinky.

G. Bizet: Carmen, Viedenská štátna opera, 2021, Erwin Schrott (Escamillo), Peter Kellner (Zuniga), Anita Rachvelishvili (Carmen), Slávka Zámečníková (Frasquita), zbor, foto: Michael Pöhn/Wiener Staatsoper

Slovenské zastúpenie mala aj táto inscenácia. Slávka Zámečníková dala Frasquite nielen herecký temperament, ale jej soprán znel rytmicky presne v ansámbloch a voľne sa niesol vo vysokej polohe. Rovnocennú spoluhráčku mala v Szilvii Vörös ako mezzosopránovej Mercedes. Peter Kellner dostal od režiséra do neveľkého partu Zunigu, ktorý odspieval bezchybne, aj veľa nových hereckých, bravúrne zvládnutých polôh. Rovnako ďalší sólisti (Remendado: Carlos Osuna, Dancairo: Michael Arivony, Morales: Martin Hässler) v ničom nezaváhali.

Záverečnú klaňačku si pripravili účinkujúci pre seba. Orchester, zbor a sólisti si zatlieskali, zakričali bravó, pokloniť sa prišli aj inscenátori. Potlesk z rodinných príbytkov, kam sa ich umenie dostalo prostredníctvom živého streamu, alebo posunutého prenosu na stanici ORF III, síce nepočuli, ale určite ho naplno vnímali. Bola to jednoducho Carmen berúca dych.

Autor: Pavel Unger

písané z písané z online prenosu premiéry 21. 2. 2021 na play.wiener-staatsoper.at

Aktuálny program bezplatného online vysielania záznamov predstavení Viedenskej štátnej opery je k dispozícii TU…, Carmen je na programe 26. 2. TU…

G. Bizet: Carmen
Viedenská štátna opera
premiéra (online) 21. februára 2021

Hudobné naštudovanie: Andrés Orozco-Estrada
Réžia: Calixto Bieito
Scéna: Alfons Flores
Kostýmy: Mercè Paloma
Svetlo: Alberto Rodriguez Vega

Carmen: Anita Rachvelishvili
Don José: Piotr Beczała
Escamillo: Erwin Schrott
Micaëla: Vera-Lotte Boecker
Frasquita: Slávka Zámečníková
Mercédès: Szilvia Vörös
Zuniga: Peter Kellner
Morales: Martin Häßler
Remendado: Carlos Osuna
Dancairo: Michael Arivony

www.wiener-staatsoper.at

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video: Riaditeľ Viedenskej štátnej opery Bogdan Roščić v predpremiérových rozhovoroch s Anitou Rachvelishvili, KS Piotrom Beczalom, Erwinom Schrottom, Verou-Lotte Boecker, dirigentom Andrésom Orozcom-Estradom a režisérom Calixtom Bieitom predstavuje novú inscenáciu Bizetovej Carmen.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku