Nessun dorma dorazila do Banskej Bystrice, objavom Turandot je Veronika Mihálková

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Vyšlo to na štvrtý pokus. V Štátnej opere v Banskej Bystrici pôvodne plánovali Pucciniho Turandot na máj 2020. Pretrvávajúca pandémia dátumy premiéry neúprosne prepisovala. Nakoniec, navzdory vzostupu delta variantu koronavírusu, historicky prvá banskobystrická inscenácia diela prešla cieľovou páskou 15. a 16. októbra 2021.

Na jednu vec si dovolím upriamiť pozornosť. „Labutia pieseň“ Giacoma Pucciniho, autorom nedokončená a Francom Alfanom (oprávnene dostala prednosť pred menej uvádzanou, novšou verziou Luciana Beria) dopísaná Turandot, nie je opusom komorného formátu, ktorým možno napochytro zaplátať priaznivejšie obdobia medzi pandemickými vlnami. Je to dokonca dielo, ktoré a priori mohlo vyvolať pochybnosť, či je vôbec realizovateľné v limitovanom priestore tamojšej Štátnej opery. Podmienkou bol tiež súlad voľných termínov českého režiséra a medzinárodného speváckeho obsadenia hlavných postáv.

Giuseppe Adami, Giacomo Puccini, Renato Simoni (autori Turandot), foto zdroj: puccini.it

Obe premiéry sa našťastie zrodili pod šťastnými hviezdami. S enormným záujmom prajného publika v covidovým semaforom momentálne načerveno svietiacej Banskej Bystrici. Prvý večer, povolený kompletne zaočkovaným, i druhý v režime využitia polovičnej kapacity miest, boli vypredané. Hlad po živej kultúre sa prejavil naplno. Turandot zaznela v Štátnej opere po prvýkrát, no ani v celoslovenskom meradle nepatrí k často uvádzaným titulom obľúbeného skladateľa. Vladimír Blaho v článku pred premiérou zosumarizoval všetky slovenské naštudovania diela. Aj z jeho textu vyplýva, že po roku 1965, keď sa odohrali krátko po sebe premiéry v Košiciach a Bratislave, sa do slovenských divadiel Turandot vrátila až v roku 2006. V Opere SND v režijnej podobe Jozefa Bednárika prežíva dodnes.

Napriek enormnej popularite, ba až nevkusne zbagatelizovaným úpravám Calafovej árie Nessun dorma, si na novú inscenáciu hockto netrúfne. Tým skôr oceňujem ambíciu banskobystrického operného vedenia, dramaturgie a celého súboru, ktorý opätovne neváhal prekonať „trojtisícovku“. Z partitúry Turandot vykuká viacero nástrah. Je to veľké plátno s výpravnými zborovými scénami, má extrémne náročne napísanú titulnú postavu a tenorový part Calafa tiež patrí k najťažším z pera Pucciniho.

G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Zoltán Vongrey (Mandarín), foto: Zdenko Hanout
G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, foto: Zdenko Hanout

Z týchto premís prakticky niet úniku. Ľahšie sa nachádzajú cesty v divadlách či otvorených arénach s rozľahlými javiskami. Ťažšie v tých malých. O to väčšmi vzdávam hold mladému českému režisérovi Dominikovi BenešoviEve Jiřikovskej za scénografiu a návrhy kostýmov. Obaja našli kľúč, ako dosiahnuť makroefekt na obmedzenom hracom poli, ako využiť priestor v horizontálnom i vertikálnom členení javiska a nenásilne prepojiť orientálny ornament so symbolikou. Dominik Beneš (je to už jeho tretia inscenácia v Banskej Bystrici) nepatrí k zástancom nerozvážneho stavania predlôh na hlavu. Vie byť pietny i odvážny zároveň. Úcta k predlohe neznamená realistickú fotografiu čínskeho koloritu, ale divák zároveň nestráca orientáciu, v akom prostredí sa dej odvíja.

Prečítajte si tiež:
Štátna opera v Banskej Bystrici prvýkrát uvádza Pucciniho Turandot
S režisérom Dominikom Benešom o prvej banskobystrickej Pucciniho Turandot

Eva Jiřikovská mu pripravila javisko tak, aby základné stavebné prvky, ktorými sú panely z dreva či laminátu boli posúvateľné ťahmi. Centrálne uložená otáčavá, priehľadná i zrkadlová kocka bola viacvýznamovým scénickým jadrom. Pomocou nich sa poľahky formovali obrazy v meniacich sa situáciách. Nápadité bolo riešenie okrúhlych otváracích okienok či už pre vstupy Mandarína, alebo vo výške pre cisára Altouma.

G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Veronika Mihálková (Turandot), Hector Mendoza (Calaf), Igor Pasek (Altoum), zbor, foto: Zdenko Hanout
G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Patrícia Malovec (Liù), foto: Zdenko Hanout

Ďalšia výborná myšlienka umožnila rozšírenie javiska po oboch bokoch, lemujúc orchestrálnu jamu. Získali tým nielen pridaný priestor pre zbor (invenčne a funkčne sa objavil aj na balkóne), ale aj kontaktnejší dotyk s hľadiskom. A pochopiteľne, mohutnejší zvuk v masových scénach. Ďalším šikovným nápadom bola tylová revuálka, napomáhajúca zmenám dejísk a zároveň slúžiaca ako premietacie plátno. Projekciami pritom inscenátori nehýrili (čo je dnes už skôr stereotyp), ich zapojenie bolo zmysluplné.

Dominik Beneš priniesol okrem efektívnych aranžmánov masových scén aj niekoľko nečakaných nápadov. Najoriginálnejší sa objavil v kľúčovom momente 3. dejstva, keď sa Liù neprebodne, ale symbolickým gestom akoby implantovala svoje láskyplné a oddané srdce do ľadovej princeznej. Možno tento nezvyčajný moment bol ťažšie čitateľný, no v niektorom z predpremiérových rozhovorov ho režisér objasnil.

Prečítajte si tiež:
Výročie Pucciniho Turandot

Simonetta Puccini: Súhlasila som so zmenou záveru Turandot. Presvedčil ma Ricordi
Čo všetko prezradil o Puccinim obsah nenápadného kufríka
Niekoľko poznámok k okrúhlemu výročiu Pucciniho úmrtia
Pucciniho Turandot na Slovensku

Čerešničkou na torte v Benešovej koncepcii je vedenie postáv troch ministrov. S Pingom, Pangom a Pongom sa režisér doslova pohrával. Dal im rôzne podoby, prichádzajú vo frakoch a cylindroch na hlave, ich akcie sú permanentné, zahŕňajú rôzne pohybové figurácie, ale aj humorný nadhľad. Je v nich zriedka videná drobnokresba, ktorú musia zvládať aj pri náročnom spievaní v trojici. Na druhej strane slepý Timur ostáva pričasto bez sprievodu otrokyne Liù, takže jeho pohyb na scéne nevyvoláva dostatočný dojem zrakového hendikepu.

G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Tomáš Dedič (Pang), Šimon Svitok (Ping), Dušan Šimo (Pong), foto: Zdenko Hanout
G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, foto: Zdenko Hanout

Možno istú polemiku vyvolá zvýšená pohybová aktivita všetkých zúčastnených. Nový priestor dostávajú tanečníci (pohybová spolupráca Roberta Dinová), vypĺňajúci miesta pre ktoré by bol potrebný veľký komparz a zastupujú aj ako štatisti. Značné pohybové nároky musí zdolávať aj zbor, nie je to však rušivý prvok. S rukami pracujú aj titulné predstaviteľky, tie však iné odpútavajúce akcie nemajú, takže sa môžu skoncentrovať na spievanie a majú priamy výhľad na dirigenta. Za zmienku stojí aj svetelný dizajn Mareka Červienku, ktorý vhodne dotváral atmosféru meniacich sa obrazov.

Hudobné naštudovanie je v rukách Igora Bullu, nového šéfdirigenta, striedajúceho na tejto pozícii Mariána Vacha. Príprava Turandot sa udiala po etapách, tak ako sa menili plánované premiéry. Pri veľkom aparáte kolektívnych telies, sólistov a detského zboru, je výskyt covidovej pozitívnosti vždy hrozbou. Na nešťastie, práve vo fáze pred týždňom hlavných a generálnych skúšok sa orchester ocitol v karanténe. Ba čo viac, v hodine dvanástej bolo treba hľadať aj výpomoci. Pri finalizácii takej náročnej partitúry je to nepríjemné, no na premiérach sústredenosť a vôľa dokázať, že umenie zvíťazí nad vírusom, bola enormná.

Igor Bulla má koncepciu postavenú zreteľne, je vyvážená v tempách, dynamike, dramatických gradáciách. Veľmi ohľaduplný je voči sólistom, nikdy ich neprekrýva a rešpektuje ich individuálne frázovanie. Poukazovať na občasné drobné nepresnosti v orchestri, alebo v súhre so sólistami, by bolo v neštandardnej situácii nemiestne.

G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Marek Pobuda (Mandarín), foto: Zdenko Hanout
G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Veronika Mihálková (Turandot), zbor, foto: Zdenko Hanout
G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, zbor, balet a orchester Štátnej opery, Detský spevácky zbor Vodopádik pri ZUŠ J. Cikkera v Banskej Bystrici, foto: Zdenko Hanout

Obrovský kus práce odviedla zbormajsterka Iveta Popovičová. Zborové teleso, posilnené externistami, aj vďaka režisérovým aranžmánom znelo prekvapujúco mohutne a v sýtych farbách. Pochybnosť, či Turandot ako opera so zborom v tretej hlavnej postave v bystrických pomeroch obstojí, spadla razom ako domček z karát. Jedným dychom sa treba zmieniť o anjelsky krásne spievajúcom Detskom speváckom zbore Vodopádik pri ZUŠ Jána Cikkera. Prišiel svedomito pripravený, znel intonačne čisto a vďaka citlivému dirigentovi bol zreteľne počuteľný.

V titulnej postave sa počas storočnice nášho operného života, resp. počnúc prvou inscenáciou Turandot v SND pred 90 rokmi, objavilo len päť slovenských sopranistiek, ktoré si na titulnú rolu trúfli. V Košiciach to boli v roku 1965 Eva Šmáliková a Gita Abrahámová, v Bratislave Božena Suchánková (1965) a Ľubica Rybárska (2006).

Piatou a zároveň druhou za ostatné polstoročie sa stala Veronika Mihálková na druhej banskobystrickej premiére. Napriek tomu, že vlastní unikátny dramatický soprán, na javisku stojí len zriedka. Možno aj preto vstupnú áriu In questa reggia začala trocha opatrnejšie, no po drobnom pamäťovom výpadku sa jej hlas upevňoval a získaval absolútnu technickú istotu aj v najvypätejších výšinách. Tón sa nesie priestorom bez forsírovania či náznaku ostrosti, v každej polohe má plnohodnotný objem, mäkkú farbu a príkladne frázuje. Mihálkovej Turandot mala svoju gradačnú krivku, hlas nadobúdal čoraz kovovejšie jadro a záverečné Padre augusto vyvolávalo priam zimomriavky. Doslova možno hovoriť o objavnom výkone.

G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Veronika Mihálková (Turandot), zbor, foto: Zdenko Hanout
G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Paolo Lardizzone (Calaf), Dragana Radaković (Turandot), foto: Zdenko Hanout

Prvý premiérový večer sa predstavila srbská sopranistka Dragana Radaković, umelkyňa s bohatým životopisom a veľkými javiskovými skúsenosťami. Postavu Turandot spievala vo viacerých inscenáciách, pozná teda presne jej úskalia a nemenej umne vie zamaskovať aj problematické stránky svojho terajšieho prejavu. Niet sporu, že je to cenný hlas, no dnes už znie trocha opotrebovane. Strieda tóny farebne plné s menej vydarenými, no ešte väčším problémom je, že jej chýba dychová rezerva na plynulejšie legato. V závere jej už zjavne dochádzali sily.

Radakovićovej Calafom bol osvedčený taliansky, najmä v českých divadlách pôsobiaci Paolo Lardizzone. Spinto tenor s technicky výborne zvládnutou rezonanciou sa najlepšie cíti na miestach, kde môže ukázať slnečný taliansky timbre a kovový lesk. Nemal slabé miesto, v hádankovej scéne dominoval, v hite Nessun dorma sa popýšil možno až prehnanou dynamickou hladinou. Alternujúci mexický rodák Hector Mendoza má vo svojej podstate ešte dramatickejší tenor, no dnes už sú v ňom zjavné „diery“. Na jednej strane púta barytónovom farbou hĺbok, výškami s expresívnym nábojom, no v stredoch a prechodových polohách zrazu hlas stráca obsah i lesk a kolíše intonácia.

G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Hector Mendoza (Calaf), Igor Pasek (Altoum), zbor, foto: Zdenko Hanout
G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Paolo Lardizzone (Calaf), Katarína Procházková (Liù), foto: Zdenko Hanout

Postava Liù v podaní Kataríny Procházkovej síce celkom nezodpovedá skôr mladodramatickej talianskej tradícii, no po problematickom 1. dejstve (hlas mal vibrato a pôsobil takmer subretne), sa v treťom akoby zjavila iná speváčka. Získala na vrúcnosti, v polohách bola vyrovnanejšia a hlavne zapôsobili jej čisté lyrické piana vo výškach. Patrícia Malovec (Liù) sa buď predčasne vrátila z materskej dovolenky, alebo si nestihla obnoviť základnú technickú výbavu.

Postava Timura má dvoch kvalitných predstaviteľov, tmavými materiálmi disponujúcich, výrazovo tvárnych basistov Ivana ZvaríkaOndreja Mráza. Trio ministrov sa v oboch obsadeniach opiera o Pinga (Šimon SvitokMartin Popovič) a Ponga (Dušan ŠimoPeter Račko), trocha menej výrazným článkom je Pang (Tomáš DedičMichal Hýrošš). Krásne znejú tiež výstupy Mandarína v podaní Zoltána VongreyaMareka Pobudu.

G. Puccini: Turandot, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2021, Ondrej Mráz (Timur), Hector Mendoza (Calaf), foto: Zdenko Hanout

Obe slovenské operné divadlá mimo Bratislavy aj napriek neistote v meniacej sa epidemiologickej situácii (paradoxne tá je v metropole zatiaľ najstabilnejšia) sledujú ambicióznu dramaturgickú líniu a prinášajú potešiteľné výsledky. V Košiciach zaznel prvý inscenovaný Donizettiho Roberto Devereux na Slovensku, pred dverami je ich prvý Massenetov Werther. Banská Bystrica prekonala zábrany pred Turandot a chystá sa na Donizettiho Favoritku. V Opere SND je situácia diametrálne odlišná. Do nekonečna prevárajú rovnaké tituly a vízia je v nedohľadne. Skrátka je to tak, že prvá operná liga na Slovensku sa hrá mimo centra.

Autor: Pavel Unger

písané z premiér 15. a 16. 10. 2021

G. Puccini: Turandot
Štátna opera v Banskej Bystrici
premiéry 15. a 16. októbra 2021

Hudobné naštudovanie, dirigent: Igor Bulla
Réžia: Dominik Beneš
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
Pohybová spolupráca: Roberta Dinová
Scéna a kostýmy: Eva Jiřikovská
Svetelný dizajn: Marek Červienka
Libreto: Giuseppe Adami, Renato Simoni
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
Koncertný majster: Oldřich Husák

Turandot, čínska princezná: Veronika Mihálková, Dragana Radakovic
Altoum, jej otec: Jozef Gráf, Igor Pasek
Timur, zvrhnutý Chán: Ivan Zvarík, Ondrej Mráz
Calaf, jeho syn, princ: Paolo Lardizzone, Hector Mendoza
Liù, otrokyňa: Katarína Procházková, Patrícia Malovec, Michaela Kušteková
Ping, kancelár: Martin Popovič, Šimon Svitok
Pang, maršál: Michal Hýrošš, Tomáš Dedič
Pong, kuchár: Peter Račko, Dušan Šimo
Mandarín: Zoltán Vongrey, Marek Pobuda

Spoluúčinkuje orchester zbor a balet Štátnej opery
Detský spevácky zbor Vodopádik pri ZUŠ J. Cikkera v Banskej Bystrici pod vedením Evy Laukovej a Márie Nečesanej

www.stateopera.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár