Štátne divadlo Košice uviedlo 21. januára 2022 naživo, už aj za účasti divákov, nevšedné predstavenie La traviata / Dáma s kaméliami (pred rokom uvedené aj online), pozostávajúceho z výberu árií, duet a hudby z opery Giuseppe Verdiho, prepojených s ukážkami z knihy Alexandra Dumasa ml. Dáma s kaméliami (preklad textov Jozef Brandobur). Na rozdiel od už recenzovanej online premiéry (18. 1. 2021) zmena nastala v obsadení Alfreda a na poste dirigenta.
Výnimočnosť projektu spočíva v príťažlivej a prehľadne zrealizovanej vízii spojenia dvoch dramatických umení so spoločným jadrom – príbehom tragickej lásky, čerpajúcim zo skutočnosti, ako ju spisovateľ zažil. Francesco Maria Piave na žiadosť Giuseppe Verdiho pretransformoval (aj upravil) príbeh z Dumasovho diela do operného libreta. Priznám sa, že som operu La traviata v podobe, akú ponúklo Štátne divadlo Košice, vnímala ako balzam pre dušu, ale aj satisfakciu za predošlú kontroverznú premiéru inscenácie tohto diela z októbra 2019 (pozn red.: písali sme o nej TU…). Sugestívne čistá myšlienka o sile a schopnosti lásky bezprostredne ovplyvniť naše životy a zušľachtiť ich, ako to chápal aj Verdi, v súčasnej inscenácii víťazila.
Projekt som vnímala – azda aj trúfalo – ako istý transformovaný variant Gesamtkustwerku (spojenie všetkých umení) – celoživotnej to idey Richarda Wagnera. Súradnice hudby, spevu, dramatického a výtvarného umenia sa v košickej inscenácii prelínali do jedného – samého seba podporujúceho celku. Zásluhu na tom majú autori (Roland Khern-Tóth, Anton Korenči, Stanislav Trnovský), režisér (Anton Korenči), autor videoprojekcií (Martin Ondrejka), scénograf (Pavol Juráš) a ďalší spolupracovníci z techniky, garderóby a z rekvizitárne.
Prečítajte si tiež:
Košická Traviata s kaméliami (recenzia premiéry online streamu 18. 1. 2021)
Pozadie javiska so striedajúcimi sa videoprojekciami padajúceho snehu, kaskád bieleho kvetenstva, prírodnej scenérie širokých lánov, (francúzskych?) zakvitnutých levanduľou či ľudoprázdne parkové stromoradie s ,,fontánou“ bez vody v popredí v záverečnej scéne spĺňalo cieľ nevtieravého navodenia ilustračnej nálady javiskových obrazov k jednotlivým scénickým tvarom.
Jednoduché, ale elegantné kostýmy Violetty, fialové dlhé šaty, v záverečnej scéne vymenené za bielu dlhú košeľu a župan symbolicky navigovali predstavivosť s odkazom na smrteľnú posteľ chorej ženy. Oblečenie mužov – frak, v ktorom sa pohybovali počas predstavenia obaja sólisti – syn Alfredo a otec Giorgio Germont, mi zas navodil symboliku, spätú s ich spoločenským postavením.
Neveľký, náznakový javiskový mobiliár si celkom vystačil – stolík, fotel, pohovka, dva poháre na stopke naplnené pomyselným šampusom – to boli rekvizity, ktoré pomohli vkročiť do vízie deja, ohraničeného a vyformovaného cez hudbu a spev najdôležitejších árií a duet, dramaturgicky vyabstrahovaných výlučne z prvého a tretieho dejstva.
Toto fluidum umného prepojenia hudby, spevu a hovoreného slova dostalo skvelú hudobnú interpretáciu, pripravenú šéfdirigentom Petrom Valentovičom (online premiéru 18. 1. 2021 dirigoval Karol Kevický). Orchester, ktorý si zaslúži osobitnú pochvalu za interpretáciu, bol umiestnený v zadnej časti javiska. Týmto spôsobom bola priam obnažená vizualizácia hudobníkov a dirigenta, ako aj ich práce v komornej atmosfére troch sólistov a dvoch hercov, čím sa ich javiskové zviditeľnenie stalo dvojnásobným zážitkovým elementom.
Violettu Valéry predstavila Michaela Várady a svojím spevom a jemnosťou v hereckom prejave vymodelovala bez akýchkoľvek okázalých gest čistý typ citlivej, milujúcej ženy, dôstojne prijímajúcej svoj ortieľ. Árie a duetá spievala vo výbornej speváckej kondícii. Práca s tónmi naznačovala vysokú technickú vyspelosť tejto poprednej sólistky košickej opery a bezchybné frázovanie vypovedalo o jej muzikalite. Guľatosť tónov vo všetkých, aj hlbších polohách nenechávala na pochybách o jej speváckych kvalitách.
Maksym Kutsenko vyspieval Alfredove party v sympatickej speváckej a hereckej rovine (na online premiére 18. 1. 2021 postavu stvárnil Peter Berger). Marián Lukáč zas charakterovo i spevácky vytvoril typologicky priam adresne postavu neoblomného a tvrdého otca Germonta.
Činoherci Alena Ďuránová a Jakub Kuka boli presvedčivým umením hovoreného slova bezchybnou súčasťou operného predstavenia. Slovnými vstupmi z Dumasovho románu citlivo včleňovali myšlienky Marguerity Gautier a Armanda Duvala do atmosféry Verdiho hudby. Prednášali a zažívali ich v dvoch mezanínových lóžach na opačných stranách hľadiska.
Už prvá predohra k opere, melodramaticky doplnená slovným vstupom J. Kuku evokovala ponuré niveau tragického príbehu lásky. Obaja herci sa v emóciami nabitom texte svojich vstupov opierali o silu slova a jeho modulácie v svojich báječne rozvinutých a hlasovo modulovaných monológoch. Strhujúco emotívne na mňa zapôsobil predsmrtný monológ Marguerity v podaní A. Ďuránovej, vybičovaný až po hraničnú stopku. Bolo to naozajstné divadlo dvoch hercov, využívajúcich k jeho naplneniu iba silu slova a mimiky, čo obaja herci príkladne odovzdali do idey inscenovanej opery.
Režisér Anton Korenči s nadhľadom riešil nezvyčajný typ inscenácie, k akému jej súčasná podoba bezpochyby patrí. Je to akceptovateľný projekt aj preto, že jedno umenie tu nepresahuje druhé, sú v rovnováhe a z inscenačnej stránky je dôležité, že si neprotirečia, naopak, vzájomne sa podporujú.
Autor: Dita Marenčinová
písané z predstavenia 21. 1. 2022
G. Verdi: La traviata / A. Dumas ml.: Dáma s kaméliami
Štátne divadlo Košice
Predstavenie vzniklo v rámci špeciálnej „covidovej“ dramaturgie celodivadelného projektu „Svedectvo MMXX“.
Online premiéra sa konala 18. 1. 2021
Autori: Roland Khern-Tóth, Anton Korenči, Stanislav Trnovský
Hudobné naštudovanie: Karol Kevický
Dirigent: Peter Valentovič
Réžia: Anton Korenči
Pohybová spolupráca: Andrej Petrovič
Scéna: Pavol Juráš
Dramaturgia: Stanislav Trnovský
Video a svetelný dizajn: Martin Ondrejka
obsadenie predstavenia 21. 1. 2022
Violetta Valéry: Michaela Várady
Alfredo Germont: Maksym Kutsenko
Giorgio Germont: Marián Lukáč
Orchester ŠDKE
Margaréta Gautierová: Alena Ďuránová
Armand Duval: Jakub Kuka
videoupútavka
