Nezabudnuteľná Lucia Popp

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Mesiac november sa pre ľudí nielen na Slovensku, ale takmer na celom svete, spája aj s dvomi udalosťami, ktoré sú späté so slávnou svetovou opernou speváčkou, Slovenkou Luciou Poppovou. Jednou z týchto dvoch udalostí je výročie jej narodenia a tá druhá udalosť je spomienka na jej rýchly odchod do večného operného neba.

Lucia Popp sa narodila 12. novembra 1939 v Záhorskej Vsi. Spievala od detstva a spev si sopranistku podmanil až natoľko, že prerušila štúdium medicíny a naplno sa venovala spevu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u známej opernej speváčky a vokálnej pedagogičky Anny Hrušovskej. Na javisku Opery SND debutovala 17. apríla 1963, ako Kráľovná noci v opere Čarovná flauta.

V roku 1963 sa začalo jej pôsobenie v zahraničí. Viedenská Štátna opera potrebovala predstaviteľku Kráľovnej noci do pripravovanej Mozartovej Čarovnej flauty. Lucia Popp bola v tom čase na návšteve u svojich príbuzných vo Viedni. Neváhala a prihlásila sa na toto predspievanie. Samozrejme, okamžite získala angažmán a musela sa rozhodnúť, buď sa vrátiť na Slovensko, alebo ostať vo Viedni. Bolo to pre ňu životným rozhodnutím.

Lucia Popp (1939 – 1993), foto: internet

Možno dnešnému mladému človeku nedávajú tieto informácie zmysel, ale obdobie komunistického režimu pred novembrom 1989 bolo veľmi prísne a ľudia, ktorí emigrovali, nemali šancu sa na Slovensko vrátiť. Hranice boli strážené ostnatými drôtmi, psami a emigranti sa stali sledovanými vlastizradcami. To je ale na inú tému, len som chcel priblížiť obraz, ktorý bezpochyby behal po rozume Lucii Poppovej pri jej rozhodnutí opustiť, či neopustiť vlasť, rodinu, priateľov a známych. Dnes by človek samozrejme neváhal.

Ako nová mladá členka Viedenskej štátnej opery spievala Kráľovnú noci v Mozartovej Čarovnej flaute a tým sa jej otvorili dvere do sveta. Viedenčania ju považovali za neprekonateľnú Kráľovnú noci. S touto postavou debutovala aj na salzburskom opernom festivale v tom istom roku ako vo Viedni.

V liste, ktorý Lucia Popp poslala domov po premiére 28. októbra 1963, o svojom debute vo Viedenskej štátnej opere (obsadenie: Luigi Alva (Tamino), Hilde Güdenová (Pamina), Gottlob Frick (Sarastro), Heinz Holecek (Papageno), no a Kráľovná noci, Lucia Popp), píše:

,, Do divadla som vstúpila so slávnostným pocitom a hodina do začiatku predstavenia mi plynula veľmi pomaly. Chvíľu som si krátila líčením (údajne to robím veľmi dobre). Len čo zaznela predohra, bolo mi jasné, že niet cesty späť. Nikdy by som nebola vedela, že mám toľko priateľov – ako na bežiacom páse prichádzali telegramy, kvety, bonboniéry, dokonca fľaša sektu. Celé vedenie (vrátane Schneidera a Deutscha) bolo v zákulisí a držalo mi palce, i mladé kolegyne. Dobrá atmosféra zaúčinkovala pozitívne na moje vnútorné napätie. Mala som vyslovene radosť spievať pred publikom. Samozrejme, musím sa ešte veľa učiť, ale vidím, že v pokoji a s radosťou sa dá dosiahnuť mnoho“.

Lucia Popp (1939 – 1993), foto: internet

Okrem Viedenskej štátnej opery bola niekoľko rokov aj členkou operného súboru v Kolíne nad Rýnom a hosťom popredných operných scén. Jej meno čítali operní fanúškovia z plagátov svetových operných domov a to napr. Covent Garden v Londýne, La Scaly v Miláne, v Zürichu i v Metropolitan Opera v New Yorku. Spievala po boku tých najlepších interpretov, pod taktovkou tých najuznávanejších dirigentov a pod vedením tých najprestížnejších inscenátorov.

Počas svojej speváckej kariéry nahrala množstvo albumov, získala obdiv a ocenenia. V Rakúsku a Bavorsku jej udelili titul Kammersängerin.

Po roku 1989 sa zásluhou a pričinením Lucie Poppovej sa v spolupráci s Petrom Dvorským a vtedajším šéfom Opery SND Jurajom Hrubantom podarilo nadviazať spoluprácu medzi Viedňou a Bratislavou. Pod taktovkou Ondreja Lenárda sa vo Viedni po boku Lucie Poppovej a Petra Dvorského predstavili aj Ľubica Rybárska, Ida Kirilová, Eva Jenisová, Sergej Kopčák, Jozef Kundlák, Peter Mikuláš, Ján Galla, Miroslav Dvorský…

Pri stretnutí so slovenskými umelcami vyslovila tieto slová:

,,Prepáčte, že meškám. Presne dvadsaťsedem rokov a dvadsať minút… Idem rovno z Viedne a hneď na úvod vám musím povedať: som veľmi rada opäť medzi vami!” povedala dojatá Lucia Poppová po návrate do vlasti z dlhoročného exilu.

Ľubica Rybárska, sólistka Opery SND o koncerte s Luciou Poppovou vo Viedni. ,,Koncert vo Viedni si pamätám. Lucia Poppová bola veľmi milá, skúšky boli aj u nás v Opere SND. Bol to pre mňa zážitok, lebo v tom čase som pani Luciu Poppovú poznala len z nahrávok. Žiaľ, pre umelkyňu jej formátu v minulom režime boli hranice zatvorené a najkrajšie roky jej hviezdnej kariéry sme mohli sledovať len cez ostnatý drôt. Veľmi som ju obdivovala nielen pre jej vzácny farebný, vrúcny koloratúrny soprán, ale aj ako úprimného otvoreného človeka.

Všetci kolegovia z Opery sa veľmi tešili a každý z nás sa snažil podať výkon na najlepšej úrovni. Faktom je aj to, že v tom čase Opera SND v Bratislave disponovala veľmi kvalitným speváckym potenciálom (snahou vtedajšieho vedenia bolo za každú cenu získať do sólistického súboru to najlepšie a najperspektívnejšie čo sa na Slovensku objavilo, dnes si myslím, že sa na to veľmi nedbá). Lucia Poppová vedela, že v tom čase Opera SND často hosťovala so svojimi inscenáciami na prestížnych operných scénach a festivaloch po Európe, čo veľmi ocenila. Koncert bol v ten večer bol pre nás všetkých výnimočný sviatok”.

Lucia Popp sa pre vtedajšiu vládnu moc stala nechceným ,,objektom“, keďže emigrovala a ako všetci ľudia, ktorí v tom režime emigrovali boli akýsi štátni vyvŕheľovia, možno až vlastizradcovia. Kým svetové média ju ospevovali, tie naše museli mlčať, až po novembrových udalostiach v roku 1989, po dlhom období účinkovala v Bratislave a spievala Beethovenovu Ódu na radosť. Na Slovensku to bolo jej posledné vystúpenie, keďže nás v jej 54. roku života po zákernej chorobe navždy opustila. Stalo sa tak 16. novembra 1993 v Mníchove. Lucia Popp je pochovaná na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.

Jej pamiatku sme si na Slovensku pripomínali koncertom Hommage ´a Lucia Popp, ktorý konal v Bratislave.

Autor: Ľudovít Vongrej

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku