Neznáma operná speváčka Ružena Haasová

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 13. septembra uplynie stopätnásť rokov od narodenia opernej speváčky slovenského pôvodu, mezzosopranistky Rose Delmar (vlastným menom Ružena Haasová, narodila sa v Sučanoch, okr. Martin, zomrela 20. augusta 1968 v Mníchove, Nemecko).

K zabudnutým osobnostiam našej opernej histórie patrí na Slovensku neznáma speváčka Ružena Haasová (1900-1968). Narodila sa v turčianskom mestečku Sučany v rodine miestneho lekára a zároveň aj osobného lekára budúceho ministerského predsedu Dr. Milana Hodžu, s ktorým sa rodina dobre poznala. Láska k spevu sa u nej prejavila už v útlom veku. Túžba po speváckom vzdelaní zlomila aj počiatočný nesúhlas jej rodičov, a tak začala študovať na konzervatóriu vo Viedni u dlhoročnej sólistky viedenskej opery Marie Gutheil-Schoder. Vo Viedni mala aj svoje prvé verejné a rozhlasové vystúpenie. Na Slovensku prvý raz účinkovala Haasová v auguste 1925 v Martine na koncerte operných árií a slovenských ľudových piesní s vynikajúcim basistom Arnoldom Flöglom (v tom čase sólistom opery v Brne, do opery SND nastúpil až v roku 1930). Flögl mal k tomuto mestu vrúcny vzťah, v období, keď v Martine pracoval ako zubný technik, spieval aj v miestnom spevokole. Ich spoločné vystúpenie sa stretlo s mimoriadnym úspechom u publika i kritiky, ktorá okrem Flöglových kvalít ocenila aj prednes piesní v podaní Haasovej.

Kritika v martinskom týždenníku Hlásnik, roč. 6, 1925, č. 30, s. 4

Kritika v martinskom týždenníku Hlásnik, roč. 6, 1925, č. 30, s. 4

V marci 1926 vystúpila Ružena Haasová na vlastnú žiadosť aj na javisku SND v Bratislave ako Amneris vo Verdiho Aide. Bol to pozoruhodný debut, nielen vzhľadom na náročnosť partu, ale najmä preto, že úlohu naštudovala a spievala v slovenčine (v preklade prof. Miloša Ruppeldta). Podľa ohlasov v tlači svojím výkonom príjemne prekvapila po speváckej i hereckej stránke aj napriek počiatočnej začiatočníckej neistote. Oskar Nedbal ponúkol Haasovej angažmán, avšak jej pedagogička trvala na ďalšom štúdiu.

G. Verdi, Aida, Programový plagát SND (1926), (pozn. red. na plagáte je chybne uvedené meno Růženka Haazová, správne má byť Ružena Haasová), foto: Archív SND

G. Verdi, Aida,
Programový plagát SND (1926),
(pozn. red. na plagáte je chybne uvedené meno Růženka Haazová,
správne má byť Ružena Haasová),
foto: Archív SND

Profesionálnu činnosť začala Ružena Haasová už pod novým menom Rose Delmar v Jablonci nad Nisou v roku 1933 ako Carmen, s ktorou v tom istom roku pohostinsky vystúpila aj v opere Nemeckého divadla v Brne. V roku 1934 prijala angažmán do Kráľovskej opery (Théâtre Royal de la Monnaie) v Bruseli. S veľkým úspechom spievala okrem Amneris v Aide aj náročný part Dalily v opere C. Saint-Saënsa Samson a Dalila. Naštudovala Leonoru di Guzman v Donizettiho Favoritke, titulnú postavu v opere J. Masseneta Herodias (svetová premiéra tejto opery v roku 1881 bola práve v Bruseli) a Erdu vo Wagnerovom Zlate Rýna. Pravidelne účinkovala v rozhlase, na koncertoch v Belgicku a vo viacerých francúzskych mestách vrátane Paríža. V programe nikdy nechýbali skladby českých skladateľov a vystupovala vždy ako „Slovenka a speváčka spod Tatier“.

Rose Delmar kontakty so Slovenskom neprerušila a rodinu v Sučanoch pravidelne navštevovala. V roku 1937 dostala pozvanie z rozhlasového štúdia v Brne do  celoštátne vysielaného programu venovaného francúzskemu štátnemu sviatku, kde účinkovala v sprievode brnianskeho rozhlasového orchestra s dirigentom Janom Plichtom. V tom istom roku spievala s veľkým úspechom Azucenu v Trubadúrovi na zájazde operného súboru SND v Piešťanoch. Jej partnermi boli ukrajinský barytonista Alexander Balaban ako Gróf Luna a Manrica spieval tenorista Jaroslav Jaroš z Brna. Pri tejto príležitosti uverejnil časopis A-Zet článok o životnej a umeleckej dráhe speváčky pod názvom „Slovenka hviezdou Kráľovskej opery“ (A-Zet, roč. 2, 27.07.1937, č. 144, s. 4). Priniesol tiež informáciu, že úspešne predspievala v Štátnej opere vo Viedni, ponuku však musela odmietnuť, pretože zmluvne bola už viazaná v divadle v Bazileji. V Bratislave dostala opäť príležitosť až v roku 1938, teda po dvanástich rokoch. Svojím výkonom v Bizetovej Carmen vyvolala nadšené ovácie publika. Jej partnerom v úlohe Dona Josého bol opäť Jaroslav Jaroš, Escamilla za chorého Balabana spieval domáci sólista Herbert Walders a predstavenie dirigoval šéf opery Karel Nedbal. Bolo to aj jej posledné vystúpenie na Slovensku, istotne aj vzhľadom na narastajúce politické napätie a hrozbu blížiaceho sa vojnového konfliktu.

G. Bizet, Carmen, Programový bulletin SND (1938), foto: Archív DÚ

G. Bizet, Carmen,
Programový bulletin SND (1938),
foto: Archív DÚ

V Mestskom divadle v Bazileji (1937-1941) spievala Rose Delmar všetky veľké mezzosopránové party v operných i operetných inscenáciách, ktoré divadlo uvádzalo. Vo Verdiho operách naštudovala okrem Amneris aj Ulricu v Maškarnom bále,  Eboli v Donovi Carlosovi a Maddalenu v Rigolettovi. Vo Wagnerovom Parsifalovi stvárnila postavu Kundry, v Blúdiacom Holanďanovi Mary, v opere F. von Flotowa Marta úlohu Nancy, ale spievala aj Hátu v Smetanovej Predanej neveste. Z Mozartových postáv to bola Marcelina vo Figarovej svadbe a Tretia dáma kráľovnej v Čarovnej flaute (úlohu Tamina spieval Richard Tauber, známy z častého hosťovania aj v bratislavskej opere). Švajčiarsku kritiku najviac zaujala ako Orfeus v opere Ch. W. Glucka Orfeus a Eurydika, kde naplno využila svoj tmavý teplý altový timbre a v spojení s vnútorným prežitím postavy podala vynikajúci výkon. Z operetného repertoáru spievala Princa Orlovského v Netopierovi a Palmaticu v Žobravom študentovi. S operou v Bazileji sa rozlúčila úlohou Dalily v opere C. Saint-Saënsa Samson a Dalila.

Ch. W. Gluck Orfeus a Eurydika, Delmar Rose (Orfeus)

Ch. W. Gluck Orfeus a Eurydika, Delmar Rose (Orfeus)

Rose Delmar sa v  Bazileji v roku 1938 vydala za nemeckého dramaturga, literárneho vedca a spisovateľa židovského pôvodu, Eugena Gürstera, s ktorým mala syna. Gürster s rodinou emigroval najskôr z Nemecka do Švajčiarska a v roku 1941 do Spojených štátov amerických. O jej umeleckom pôsobení v USA sa nepodarilo získať mnoho informácií, podľa kusých správ vystupovala viac razy na koncertnom pódiu. Začala sa venovať aj pedagogickej práci a príležitostne účinkovala na koncertoch aj so svojimi žiakmi. Dostala však príležitosť aj v opere, konkrétne vo Philadelphii (Philadelphia La Scala Opera Company), kde v  rokoch 1949 – 1952 spievala Ortrudu v Lohengrinovi, Maddalenu v Rigolettovi a v dvoch predstaveniach Gounodovho Fausta rolu Marty von Schwerlein (1950). V tejto inscenácii sa na javisku stretla s dvoma zaujímavými interpretmi titulnej postavy Fausta. Prvým bol jeden z najslávnejších tenoristov minulého storočia Giuseppe di Stefano a druhým jej krajan, takisto rodák zo Sučian, Rudolf Petrák, ktorý začínal svoju umeleckú dráhu ako sólista opery SND (neskôr emigroval do USA a bol sólistom  New York City Opera). Predstavenia dirigoval taliansko-americký dirigent Giuseppe Bamboschek, pôsobiaci v tom čase vo Philadeplphii.

Rose Delmar, (1900 – 1968)

Rose Delmar,
(1900 – 1968)

Rodinná hrobka Eugena Gürstera a Rose Delmar na cintoríne v Mníchove

Rodinná hrobka Eugena Gürstera a Rose Delmar na cintoríne v Mníchove

V roku 1952  sa Eugen Gürster s rodinou vrátil do Nemecka a začal pracovať v zahraničných službách ako kultúrny atašé. Rose Delmar zomrela 20. augusta 1968 v Mníchove, kde je aj pochovaná.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár