Nielen Talianky a Nemky. Desať rokov od smrti Seny Jurinac

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V tomto roku sme si 24. októbra pripomenuli storočnicu narodenia speváčky Seny (Srebrenky) Jurinac, rodáčky z Travnika (Bosna a Hercegovina) a 22. novembra aj desiate výročie jej smrti (zomrela v roku 2011 v nemeckom Augsburgu). Bola dlhoročnou sólistkou Viedenskej štátnej opery a hosťujúcou umelkyňou na medzinárodnej opernej scéne.

Od polovice 20. storočia nebolo ľahké „preraziť“ na veľkých operných javiskách, ku ktorým patrila aj cez vojnu zbombardovaná Viedenská štátna opera (do roku1955 hrávala buď vo Volksoper alebo v Theater an der Wien), a to tak v oblasti nemeckého ako talianskeho repertoáru.

Ešte stále si udržiavali formu špecialistky na Mozarta, Straussa, príp. i Wagnera ako Elisabeth Schwarzkopf, Irmgard Seefried, Elisabeth Grümmer, Marianne Schech, Lisa Della Casa. A k nim pribudla mladšia a lyrickejšia Anneliese Rothenberger. Niektoré zo vtedajších hviezd sopránového mladodramatického a dramatického odboru však „poškuľovali“ aj po talianskom repertoári, ako Ljuba Welitsch, Hilde Güden, kým dirigent Herbert von Karajan nezačal pozývať do Viedne a neskôr aj do Berlína talianske hviezdy opery (Tebaldi, Freni, Stella atď). Zároveň sa začala presadzovať v dramatickom fachu oboch repertoárových oblastí Leonie Rysanek, kým „čas“ Gunduly Janowitz, Poľky Teresy Żylis-Gara či Gwyneth Jones ešte len mal prísť.

Sena Jurinac (1921 – 2011), zdroj foto: internet

V tejto situácii sa začala rozvíjať aj spevácka dráha Seny (Srebrenky) Jurinac, narodenej 24. októbra 1921 v bosnianskom Travniku Viedenčanke a chorvátskemu vojenskému lekárovi. Gymnázium a hudobnú akadémiu vyštudovala v chorvátskom Záhrebe, kde aj v roku 1942 debutovala na opernom javisku ako Pucciniho Mimi. Čoskoro „padla do oka“ slávnemu dirigentovi Karlovi Böhmovi, ktorý ju angažoval do Viedenskej štátnej opery. Ako jej členka debutovala v budove Volksoper (budova Štátnej opery bola zbombardovaná) a v úväzku jedného z najvýznamnejších operných domov sveta zostala do roku 1982, pričom tam naštudovala 46 operných úloh a odspievala 1268 predstavení.

Začala sa profilovať ako štýlová interpretka (často nohavicových) sopránových či mezzosopránových úloh v dielach Mozarta a Richarda Straussa, no postupne svoj diapazón úloh rozširovala aj do iných repertoárových oblastí. Od roku 1947 vystupovala na Salzburských slávnostiach a v období medzi rokmi 1949-56 často spievala na festivale v Glyndebourne. Okrem nemeckých scén sa uplatnila aj v londýnskej Covent Garden, v milánskej La Scale, iba MET zostala pre ňu zakliata. Len 9 rokov po svojom debute a 6 rokov po príchode do Viedne získala titul Kammersängerin.

Pod vplyvom Herberta von Karajana sa odvážila aj na veľké úlohy talianskeho repertoáru Čo-čo-san, Manon, Tosca, Verdiho Desdemona, Elisabetta z Valois či Leonora zo Sily osudu, v Borisovi Godunovovi stvárnila Marinu Mnišek. Odskočila si aj k operetným postavám v Cigánskom barónoviNetopierovi. V rokoch 1953-56 bola manželkou významného talianskeho basbarytonistu Sesta Bruscantiniho. Vo viacerých operách vytvárala dve rôzne úlohy, ako napríklad v Donovi Giovannim Donnu Annu i Donnu Elviru, v Così fan tutte sopránovú Fiordiligi i mezzosopránovú Dorabellu, vo Figarovej svadbe prešla od Cherubina ku Grófke, vo Fideliovi začala ako Marcelina a skončila ako Leonora, v Gavalierovi s ružou najprv bola Octavianom (v roku 1959 s Elisabeth Schwarzkopf ako Maršalkou), neskôr prešla aj ona k úlohe Maršalky, s ktorou sa v roku 1982 rozlúčila s operným javiskom. Dve úlohy spievala aj v Janáčkovej Jej pastorkyni.

Sena Jurinac (1921 – 2011), zdroj foto: internet

V druhej polovici 60. rokov som na ORF1 počúval prenos z Viedenskej štátnej opery, kde spievala Jenůfu, popri Kostolníčke Marthy Mödl, Lacovi Waldemara Kmentta a Karolke Lucie Popp. Neskôr si aj ona vyskúšala dramatickejší part Kostolníčky. Na jej predstaveniach či nahrávkach sa prezentovala celá veľká skupina slávnych dirigentov, akými bol Karl Böhm, Herbert von Karajan, Clemens Krauss, Otto Klemperer, Josef Krips, Erich Kleiber i jeho syn Carlos, Erich Leinsdorf a ďalší. Veľká väčšina jej nahrávok je z päťdesiatych rokov a takmer výlučne z repertoáru Mozarta, Richarda Strausa, Wagnera (Woglinde v Zlate Rýna) či Glucka (Euridyka).

Prísny znalec belcanta Rodolfo Celletti hodnotí jej Elisabettu z Dona Carlosa v naživo snímanej nahrávke zo Salzburgu (1958, Karajan) nasledovne: „Jurinac spieva a frázuje dobre, je presná a muzikálna, jej hlas znie príjemne, no chýba viac vokálnych odtieňov, aké v iných nahrávkach docielili Caballé alebo Freni.“ Keď si ale uvedomíme, že táto skôr mozartovsko-straussovská interpretka sa dostala do obsadenia s takými partnermi ako boli Siepi, Bastianini, Simionato (a o dva roky neskôr s dirigentom Faustom Clevom zasa s Christovom, Bastianinima Resnikovou), potom klobúk dolu.

Menej pravidelne sa Jurinac venovala interpretácii piesňovej tvorby (Schubert, Schumann) a po odchode z javísk sa v Zürichu venovala pedagogickej činnosti. Najmä pre tých, čo pravidelne sledovali operný život Viedne, zostávajú v ich pamäti jej príkladné operné kreácie.

Autor: Vladimír Blaho

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár