Nová scéna slávi 75. narodeniny – na koncerte operetu zo svojich dejín odstrihla

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Jediné z jubileí končiacich sa päťkou, ktoré možno považovať za okrúhle, sú prežité tri štvrtiny storočia. Presne toľko uplynulo od vzniku bratislavskej Novej scény, s aktuálnym názvom Divadlo Nová scéna. Koncert si označili prívlastkom „gala“ a pre obmedzenia v počte divákov ho uviedli trikrát. Recenzia sa viaže k sobotnému poobediu 20. novembra 2021.

Prečo tie úvodzovky? Na rovinu: nie som priateľom paušálneho prizdobovania podujatí predponou gala, pokiaľ kritériá slávnostnosti nie sú bezo zvyšku naplnené. Prípadne ostávajú skôr na papieri. Tento raz ani na ňom, pretože divadlo sa neunúvalo vytlačiť čo len jednoduchý programový bulletin, prípadne informačný letáčik s uvedenými číslami. Divákovi tak neostala v ruke ani len pamiatka, čo už hraničí buď s lajdáctvom alebo neúctou k návštevníkom.

Nie je ľahké zapamätať si náplň moderovaného dvojhodinového programového bloku s mnohými živými ukážkami a viac či menej známymi účinkujúcimi. Nehovoriac o viacerých chýbajúcich informáciách. Počnúc aj na webe zatajenými menami choreografa, zbormajstra až po oznam, že podujatie sa hrá bez pauzy. No ani to nie sú tie najproblematickejšie stránky koncertu.

Koncert k 75. výročiu otvorenia Divadla Nová scéna, 2021, Karol Čálik, Ingrid Fašianková, Dávid Hartl, Patrik Vyskočil, foto: Robert Tappert

Divadlo Nová scéna si za 75-ročnú existenciu prešlo mnohými etapami a metamorfózami, zväčša – ako štátom zriaďovaná inštitúcia – závislými od vôle či nevôle rezortu kultúry. Dnes je to predovšetkým muzikálové divadlo (tie si vo svete zväčša dokážu zarobiť na seba), no operetným druhom bola Nová scéna doslova oddojčená. To pozná najlepšie z vlastných 55-ročných skúseností riaditeľ umeleckého súboru Karol Čálik. A operetu z tzv. galakoncertu dramaturgia jednoducho odstrihla. V propagácii na svojom webe však neváha tvrdiť, že ponúka „crème de la crème z existencie nášho divadla“.

Vložiť koncert k okrúhlemu jubileu do rúk mladej, ani nie tridsaťročnej dvojice hercov/spevákov Patrika Vyskočila (réžia + moderovanie) a Dávida Hartla (dramaturgia + moderovanie) bol nesporne risk. Zvlášť pri takej chúlostivej úlohe, akou je výber z kvanta profilových titulov a inscenácií. A navyše ukážky z nich adekvátne obsadiť. Netvrdím, že moderátorskej úlohy sa so svojou mladistvou iskrou nedokázali zhostiť so cťou, no obávam sa, že do hĺbky histórie ani na muzikálovej platforme celkom nedovideli.

Koncert k 75. výročiu otvorenia Divadla Nová scéna, 2021, foto: Robert Tappert

Ťažisko dejinných udalostí rozumne presunuli do kolekcie spomienok vybraných osobností, spolupracujúcich s divadlom (Studenková, Várossová, Grusková, Peteraj, Štrasser, Čálik, Kaprálik, Ďurovčík, Geri a ďalší), ktorí vo videoprojekciách aspoň vo fragmentoch oživili niektoré z etáp divadla. Vďaka nim zazneli dôležité mená ako Bedřich Kramosil, Zdeněk Macháček, Boris Slovák či Dalibor Heger, z neskorších osobností Jozef Bednárik, ktoré sa podpísali na postoch režisérov, dirigentov, scénografov, choreografov či dramaturgov pod najúspešnejšie muzikálové tituly na Novej scéne. Škoda, že ak neboli sprístupnené autentické záznamy hlasov už nežijúcich, nemala by chýbať aspoň fotodokumentácia.

Koncepciu programového pásma sa tvorcovia snažili systematizovať a dať slovný i živý priestor jednotlivým súčastiam v procese vzniku inscenácie. Celkom obohacujúco pôsobila komentovaná módna prehliadka kostýmov. Zrejme najťažšou úlohou bolo vybrať vzorky z reprezentatívnych muzikálových opusov (keď už operetu odignorovali), ktoré na Novej scéne zazneli. Mal som silný pocit, že ukrátené bolo cenné obdobie z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď sa dramaturg Dalibor Heger zaslúžil o uvedenia v tom čase aktuálnych svetových noviniek.

Koncert mal k dispozícii živý dvadsaťpäťčlenný orchester, umiestnený v zadnej časti javiska (pri ňom stál aj menší zbor), ktorý hral s náležitou vervou pod taktovkou Ľubomíra Dolného. Zazneli ukážky z mnohých diel a znova len zopakujem, že bez programového bulletinu nie je ľahké spojiť ich s interpretmi. Celkovo však koncert nemal veľa vyslovene špičkových výkonov (chýbali najvýraznejšie tváre súčasnej muzikálovej scény), čo sa prejavilo väčšmi v dámskej časti obsadenia.

Koncert k 75. výročiu otvorenia Divadla Nová scéna, 2021, Titusz Tóbisz, foto: Robert Tappert

Napokon najlepšie vyzneli výkony hosťujúcich sólistov. V prvom rade z košickej opery prichádzajúceho Titusza Tóbisza so svojím Jeanom Valjeanom z Bedárov od Claudea-Michela Schönberga. Svojím dramatickým tenorom a majstrovským výrazom položil tú najúčinnejšiu záverečnú bodku. Veľmi príjemne zapôsobil aj hlasovo suverénny Martin Hudec (František z Assisi od Gaba DušíkaMartina Kákoša), ale dobrý dojem zanechala najmä v Čechách pôsobiaca Alžbeta Bartošová (Helly, Dolly! od dvojice Herman – Stewart, Kleopatra od Michala Davida).

Z domáceho súboru dueto Márie a Tonyho z legendárneho muzikálu West Side Story od Leonarda Bernsteina zjavne potrápilo najmä Mirku Gális Partlovú (v ďalších výstupoch bola presvedčivejšia), pričom jeho technickým nástrahám lepšie odolával plným tónom spievajúci Dárius Koči. Patrik Vyskočil si na chvíľu odskočil z moderátorského postu a v ukážke z Lloydovho Webberovho Jozefa a jeho zázračného farebného plášťa ponúkol profesionálne zdatný výkon. Sólových čísel, duet a ansámblov zaznelo oveľa viac, nie ku každému však dokážem bez bulletinu priradiť správnych interpretov.

Koncert k 75. výročiu otvorenia Divadla Nová scéna, 2021, foto: Robert Tappert

Pomerne veľký priestor dostali tanečné výstupy, úzko späté s muzikálovým druhom umenia. Oba súbory, domáci z Novej scény, ako aj Jánom Ďurovčíkom založené Slovenské divadlo tanca, si počínali v choreografii nápadito (nevedno, komu adresovať pochvalu, keďže mená ostali v anonymite) a výbornými výkonmi tanečníčok a tanečníkov osviežili koncert. Primerane k náplni koncertu treba kvitovať aj scénu a využitie svetelných efektov. Opäť nevedno, kto ju navrhol.

Je namieste pochváliť vedenie inštitúcie, že v neľahkých podmienkach pandémie samotný koncert Divadlo Nová scéna 75 vôbec zorganizovala. Nemení to však na pripomienkach k jeho dramaturgickému poňatiu a najmä, ak išlo o prezentáciu hudobno-zábavného divadla, k absentujúcej operete. Nedá mi neoživiť si nadšenie, vyvolané naštudovaním Lehárovej Veselej vdovy začiatkom roku 2017, o ktoré sa pričinila vtedajšia i terajšia generálna riaditeľka Ingrid Fašiangová. Len škoda, že týmto skutkom sa zámer aspoň občas vrátiť operetu pod strechu Novej scény aj skončil. A pri 75. výročí nestál ani za zmienku.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 20. 11. 2021 o 15. hod.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár