Dnes je: piatok, 21. 9. 2018, meniny má: Matúš, zajtra: Móric

Nový organ na Bratislavskom organovom festivale

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Siedmy ročník Bratislavského organového festivalu sa rozrástol o dva nové priestory. V Katedrále sv. Šebastiána v Krasňanoch je nový organ svetovej značky Rieger Orgelbau, v ktorom sú tri festivalové koncerty (28. júna, 10. a 17. júla) a jeden koncert bude (prvýkrát) v koncertnej sieni Klarisky (4. júla), pričom úvodný bol tradične v Katedrále sv. Martina (19. júna). Mimo Bratislavy bude koncert v Kapucínskom kostole v Pezinku (8. júla) a jeden vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu (15. júla).

Koncom januára 2018 mohli návštevníci inauguračného koncertu v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave – Krasňanoch, obdivovať celkom nový organ. Chrám slúži Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky na čele s biskupom Mons. Františkom Rábekom. Ten sa od začiatku angažoval za realizáciu nového organa. S členmi komisie pre stavbu nového nástroja – organistami a pedagógmi Jánom Vladimírom Michalkom a Marekom Vráblom, sa pri príležitosti spomenutého inauguračného koncertu pozhováral Stanislav Tichý (Hudobný život č. 4/2018). Z interview vyberám výstižnú charakteristiku nového organa:

Ján V. Michalko: ,,Organ rakúskej firmy Rieger Orgelbau je primárne vhodný na interpretáciu nemeckej organovej literatúry 19. storočia. Zvuková koncepcia vychádza z nástrojov najvýznamnejšieho predstaviteľa nemeckého organárstva tohto obdobia Eberharda Friedricha Walckera (1794 – 1872), konkrétne s veľkosťou porovnateľných organov v Hoffenheime (2 manuály/27 registrov, 1846) a Schrambergu (3 manuály/35 registrov, 1844)… Organ Krasňanoch má dva manuály s väčším rozsahom klaviatúr a pedálu, žalúziu, pamäťové kombinácie typu setzer, vlastný elektronický systém a i. V novom nástroji je z celkového počtu dvadsiatich piatich registrov dvanásť v 8-stopovej a päť v 16-stopovej polohe, čo vytvára dobré predpoklady pre mäkší a tmavší zvuk podporujúci spevnosť melodickej línie. Do celkového počtu registrov nepočítam horizontálnu Tubu militaris, ktorá bola realizovaná na výslovné želanie objednávateľa. V kontexte ďalších nových organov v Bratislave (Dóm sv. Martina, Reduta, Kostol sv. Margity v Lamači) tak pribudol nástroj s odlišnou zvukovou charakteristikou.”

Organ v Krasňanoch,
foto: Ján Lukáš

Marek Vrábel: ,,Hrať na takomto nástroji napríklad skladbu Mendelssohna-Bartholdyho, prináša interpretovi i poslucháčovi naozajstný pôžitok. Mäkkosť a zvuková plasticita jednotlivých registrov priam nabádajú k vytváraniu ideálnej spevnosti jednotlivých fráz, predovšetkým v legátovej hre.”

Na tomto výtvarne krásnom, zvukovo mäkkom a farebne pestrom nástroji v Krasňanoch zaznel festivalový program, nazvaný „100 YEARS“ (100 rokov). Zbytočne po anglicky pomenovaný recitál neznamenal nič iné, ako hudobné pripomenutie vzniku prvej spoločnej republiky Čechov a Slovákov: Československa – r. 1918. Príležitosť na uctenie si takejto udalosti v histórii našich dvoch národov dostala organistka z Českej republiky Věra Heřmanová.

Bratislavský organový festival 2018, Věra Heřmanová,
foto: Ján Lukáš

Sympatická umelkyňa v úvodnom slove komentovala dramaturgiu koncertu. S prihliadnutím na česko-slovenskú ideu zaradila do programu diela starých českých majstrov a kantorov 18. storočia, dve diela významných českých skladateľov 20. storočia Klementa Slavického a Petra Ebena, ako aj jednu ukážku z bohatej tvorby slovenského skladateľa Jána Zimmera. Dôvodom na početné ukážky z diel starých českých majstrov a anonymov, ktoré zazneli v polovici koncertu, bolo azda prihliadanie na poslucháčsky neznáme obecenstvo, prípadne na zvukovú charakteristiku chrámu – či na nový nástroj(?). Nevedno, no bola to programovo nevyvážená časť koncertu. Iba jedno číslo od slovenského skladateľa (v druhej polovici koncertu) vzhľadom na dedikáciu festivalového podujatia, bolo zasa málo. Od starých i novších slovenských majstrov by sa totiž našla ďalšia (čo len krátka) ukážka zo slovenskej organovej literatúry (J. L. Bella, M. Schneider-Trnavský, M. Moyzes, Š. Jurovský, Š. Németh-Šamorínsky, O. Ferenczy, A. Očenáš, J. Grešák, J. Podprocký a ďalší). Nuž, stalo sa. Dôvody pozná usporiadateľ, alebo iba česká organistka.

Z bohatého odkazu Bohuslava Matěja Černohorského (1684 – 1742) si vybrala Toccatu C durFúgu c mol. V úvodnej skladbe zaujala rytmicky rovnomerne pulzujúcou hudbou, vo fúge zasa pregnantne uvedenou témou, ktorá bola v následnom procese jasne, členito interpretovaná. Od Jana Křtitela Kuchařa (1751 – 1829) uviedla v prvej časti koncertu Fantáziu g mol. V tejto štvorčasťovej skladbe umelecky zaujalo vznešené Maestoso (v 1. a 4. časti), ale aj romanticky poňaté Pastorale a introvertné Moderato. V ďalšej skladbe od toho istého autora – v Partite C dur, nasadila efektné, no príliš rýchle tempo, ktoré narušilo doznievanie fráz a tónovú čistotu.

Bratislavský organový festival 2018, Věra Heřmanová,
foto: Ján Lukáš

Päť miniatúr od českých kantorov 18. storočia (až na Jakuba Jana Rybu – všetko Anonymov) svedčilo o hudbe, ktorá bola hudobne (motivicky) ovplyvnená vianočnou náladou, resp. českými koledami, ale aj čisto ľudovou melodikou. Skladba C dur od Anonyma zo zbierky Josefa Cyrila Strachotu upútala výnimočnou poetickou krásou; Anonym in C zo zbierky Karla Stehna vianočným motívom a Anonym G dur (ako znie názov skladby objavenej Janom Trojanom) zasa prostou ľudovou invenciou a celkovo ušľachtilou hudbou. Žiaľ, v prednese tejto skladby sa objavili aj intonačné zakolísania. Malé skladby českých kantorov pochádzajú z viacerých zbierok dedinských učiteľov (zberateľov) – až na Weihnachtlied od Jakuba Jana Rybu, kde cítiť, že základná (vianočná) téma bola variovaná zručným komponistom.

Aj druhú časť koncertu uviedla Věra Heřmanová slovným úvodom, čo bolo užitočné, vzhľadom na skladby autorov 20. storočia. Na úvod to bolo Ecce homo od Klementa Slavického (1910 – 1999). V tomto opuse akoby bol zašifrovaný kompozično-obsahový imperatív programu a prostredia, v ktorom skladba zaznela. Ecce homo napísal autor na pamiatku upáleného študenta Jana Palacha – ale ako hudobný opis poslednej noci Ježiša v Getsemanskej záhrade, jeho utrpenia a smrti na Kríži. Priam obrazový program diela i jeho kompozičné stvárnenie – od pokoja Getsemanskej záhrady, cez modlitbu Ježiša k otcovi (Lukášovo evanjelium), až po Kristovo umučenie a smrť – bolo vygradované až do zvukového ataku. Je to skladba s maximálnym využitím organových registrov, kompozične jedinečná, interpretačne náročná. Duchovne korešpondovala s interiérom chrámu, na čelnej strane vyzdobenom nádhernou mozaikou v byzantskom štýle. (Autorom mozaiky je jezuita slovinského pôvodu, umelec svetového mena, páter Marko Rupnik, ktorý stvárnil moment, kedy Ježiš vdychuje na apoštolov Ducha Svätého. Kristov veľký biely plášť pritom objíma prítomných apoštolov a v ľavej ruke drží zvitok so zmytými, očistenými a Božou milosťou premenenými hriechmi ľudstva).

Bratislavský organový festival 2018, Věra Heřmanová,
foto: Ján Lukáš

Ján Zimmer (1926 – 1993) bol prezentovaný Fantasiou e toccatou op. 32. Vo Fantasii zaznela hudba v pomalom tempe, premýšľavá, čistá a organovo cítená, v Toccate zasa efektná a interpretačne náročná. Škoda, že Zimmer na súčasných koncertoch neznie častejšie: akoby zomrel nielen fyzicky, ale pre dnešok aj umelecky…

Na záver zazneli dve skladby Petra Ebena (1929 – 2007): Chorálova predohra Nastala nocChorálova fantázia Svatý Václave. V nich dominovala jednak vznešenosť chorálu českobratskej cirkvi Nastala noc, jednak fantazijné spracovanie chorálu na hymnus Svatý Václave. Gradácia koncertu a potlesk sústredeného, vďačného publika si vyžiadali aj prídavok: bola ním efektná Toccata z Gotickej suity od L. Boëllmanna.

Bratislavský organový festival 2018, Věra Heřmanová,
foto: Ján Lukáš

Věra Heřmanová sa v druhej polovici programu predstavila najmä ako výborná interpretka súčasnej českej (a slovenskej) hudby, kde demonštrovala svoj zmysel pre farby (registráciu) a nespornú individualitu osobnosti. Vzhľadom na jej známu interpretáciu francúzskej hudby (zaznamenanej na početných CD), je škoda, že idea koncertu – a tým aj celý program – sa tento raz „minuli“ širšiemu umeleckému portrétu organistky. V ňom by určite ešte viac zaiskril interpretkin zmysel pre farby – špeciálne na krásnom, zvukovo mäkkom (aj vo fortissime okrúhlom) tóne organa v Krasňanoch. Tak, azda inokedy…

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 28. 6. 2018

O programe Bratislavského organového festivalu 2018 sme písali TU…

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár