Nový šéfdirigent Slovenskej filharmónie otvoril 72. sezónu online koncertom bez publika

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po siedmich sezónach na čele s Francúzom Emmanuelom Villaumom a troch sezónach s Britom Jamesom Juddom, povedie od tejto sezóny 2020/21 Slovenskú filharmóniu v poradí už pätnásty šéfdirigent, rodák z Petrohradu, Daniel Raiskin. Jeho inauguračný koncert uviedla Slovenská filharmónia v úvode svojej novej sezóny (kvôli pandémii koronavírusu) online.

Typický Európan a svetoobčan, žijúci už 30 rokov mimo Petrohradu, predovšetkým v Amsterdame, cestujúci za prácou po viacerých kontinentoch – Európe, Amerike a Južnej Afrike. Formoval ho rodný Petrohrad, kolíska európskeho Ruska a po roku 1991 odišiel na štúdiá do Amsterdamu a Freiburgu. Najskôr to bola hra na violu, neskôr sa rozhodol pre dirigovanie.

Jeho doterajšia profesionálna kariéra ho najdlhšie viazala na nemecký Koblenz, kde bol v rokoch 2005 až 2016 šéfdirigentom Staatsorchester Rheinische Philharmonie a na poľský Lodž, kde paralelne, od roku 2008 do 2015, zastával funkciu šéfdirigenta Filharmónie Artura Rubinsteina.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2020, foto: Peter Brenkus

Orchester Slovenskej filharmónie pozná Daniel Raiskin už 10 rokov. Mimoriadne ma zaujal v marci tohto roka, keď s naším popredným telesom uviedol Messe solennelle Hectora Berlioza a 6. symfóniu Dmitrija Šostakoviča. A všimla som si ho ako poslucháča na koncerte Moyzesovho kvarteta vo Dvorane VŠMU v septembri tohto roka – myslím, že je to vôbec prvý šéfdirigent Slovenskej filharmónie, ktorý si prišiel vypočuť dvoch z koncertných majstrov symfonického orchestra (Jozef Horváth a Ján Slávik), ktorému od tejto sezóny šéfuje. Aj to dokresľuje jeho profil a je to dobrý začiatok!

Angažmán v Slovenskej filharmónii prijal od tohto roka. A ako to je bežné pri žiadaných špičkových umelcoch medzinárodného formátu, naďalej bude pôsobiť aj na čele ďalších symfonických telies, a to ako hudobný riaditeľ kanadského Winnipeg Symphony Orchestra a hlavný hosťujúci dirigent Belehradskej filharmónie. So Slovenskou filharmóniou má však bohaté plány, mal by sa objaviť každý mesiac, a podľa vyjadrení manažmentu, hráčov i publika, malo by ísť o šťastnú spoluprácu. Lenže korona…

Celé kultúrne a umelecké dianie, a v rámci toho, samozrejme, aj koncerty a opera, prežívajú obrovskú krízu súvisiacu s pandémiou, žijú zo dňa na deň, prispôsobujú sa situácii, a zatiaľ čo sme po lete a vydarenom, hoci prispôsobenom festivale Konvergencie dúfali v normálny štart umeleckej sezóny, prudké šírenie epidémie zabrzdilo mnohé projekty a plány. Umelci a pracovníci v oblasti kultúry a umenia sa zomkli v boji za odškodnenie strát a narazili sme na štvavú kampaň zo strany – vlastne ani nevedno, koho.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2020, foto: Peter Brenkus

Ale tak, ako to bolo v čase prvej vlny pandémie, aj teraz je kultúra a umenie v prvej línii – na obrazovkách, počítačoch, mobiloch či tabletoch spríjemňuje naše odlúčenie od blízkych, poskytuje nefalšovaný esteticky zážitok a prispieva k duchovnej obrode.

Podotýkam, že ešte pred pár dňami som si mohla v Štátnej opere vo Viedni, rešpektujúcej prísne opatrenia, pozrieť generálku inscenácie opery Eugen Onegin, lebo tam sa kultúre darí.

Na Slovensku prevážila obava o nedostatočne vybavené nemocnice lôžkami a personálom nad skutočnosťou, že pri sledovaní koncertov a opier nie je dokázané šírenie nákazy a radikálne rozhodnutie premiéra pre čiastočný lockdown opäť zabrzdilo úspešne sa rozbiehajúce umelecké podujatia po predošlom uzatvorení krajiny na jar tohto roka.

Kvôli neustále sa meniacej situácii a nesystémovo vysvetľovanými opatreniami najviac utrpela práve oblasť umenia a kultúry. Pretože manažovanie podujatí nie je možné meniť zo dňa na deň, najmä ak sa na ňom zúčastňujú zahraniční umelci. Diela treba študovať niekoľko mesiacov, termíny zladiť, našich i zahraničných umelcov rezervovať a podpísať s nimi zmluvy. V žiadnej inej oblasti sa nepripravuje program s takým veľkým predstihom, ako v umení a kultúre – niekedy sú to mesiace, ale aj roky, ba niekoľko rokov!

V tejto súvislosti slúži ku cti Daniela Raiskina, že sa pred otvorením sezóny ujal troch preložených koncertov, plánovaných na minulú sezónu a uviedol ich pred svojou oficiálnou inauguráciou vo funkcii nastupujúceho šéfdirigenta.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2020, foto: Peter Brenkus

Otvárací koncert umeleckej sezóny, inauguračný koncert Daniela Raiskina, sa uskutočnil v piatok 23. októbra 2020 ako stream v online priestore. Po nastolení prísnych opatrení a v predvečer čiastočného lockdownu na Slovensku to bola jediná možnosť.

S Danielom Raiskinom sú spojené veľké očakávania – v jeho osobnosti sa snúbi spojenie východnej a západnej kultúry, citu, ratia a nadhľadu. Jeho plány sú významné pokiaľ ide o dramaturgiu, aj o hosťovania umelcov. Okrem klasického repertoáru je dirigent otvorený aj súčasnému repertoáru.

Pre svoju inauguráciu si zvolil zaujímavý, vyvážený program – na úvod to bola Symfónia č. 41 C dur, Hob. I:41 Josepha Haydna, autora, ktorého dielo je stále ešte u nás málo hrávané, hoci puto skladateľa s naším priestorom je veľmi silné a historicky dôležité. Haydnova hudba je žriedlom veľkého bohatstva, melodického majstrovstva a čistoty štýlu. 41. symfónia pochádza z obdobia jeho 30-ročného pôsobenia u kniežaťa Mikuláša Eszterházyho v Esterháze. Práve tam zakotvil po neľahkom detstve a mladosti, keď sa prebíjal životom a rôznymi úskaliami. Tvoril denno-denne, symfónii vtlačil 4-časťovú formu. V 70. rokoch 18. storočia išlo väčšinou o príležitostné diela.

Bol to pôžitok pre hráčov a previerka ich interpretačnej zručnosti a dirigentovho porozumenia štýlu. Raiskin má jemnocit pre skice a kreslenie, ktoré si Haydn vyžaduje a orchester má v ňom oporu, vedie ho ku grácii, ale aj sviežosti. Orchester mal pevný tón, zvuk bol plastický, zreteľný vo všetkých nástrojových skupinách i v početných sólach niektorých hráčov (flautista Cyril Šikula).

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2020, foto: Peter Brenkus

Brilantné bolo presto, v ktorom gestá Raiskina pripomenuli decentnosť predchodcov Libora Peška, či Zdenka Košlera. Dielo znelo vo verzii, ktorej inštrumentár obohatil skladateľ o trúbky a tympany pre jej uvedenie na zámku v Kittsee v roku 1769 s cieľom zvýrazniť jej slávnostný charakter.

Dramaturgickým gestom a zároveň samozrejmosťou bolo zaradenie slovenského diela do inauguračného koncertu. Raiskin si vybral orchestrálnu verziu pôvodne klavírnej skladby, s obľubou hrávanej Malej suity s passacagliou, op. 3 Eugena Suchoňa. Dielo pochádza z obdobia pražských štúdií z tridsiatych rokov minulého storočia, keď už mal skladateľ za sebou absolutórium Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave a u českého majstra Vítězslava Nováka sa zdokonaľoval v skladbe. Orchestrálnu verziu diela vytvoril autor v šesťdesiatych rokoch, na koncerte znela v úprave Bohumila Urbana.

V 5-časťovom diele už počuť Suchoňovu baladickosť a štýl, ktorý neskôr priam do dokonalosti rozvinul vo svojich vrcholných dielach. Veľký orchester znie poeticky v Prelúdiu a záverečnej Reminiscencii, dramaticky v Ariette, sviežo tanečne v Scherze, predznamenávajúc tanec z opery Krútňava, výrazovo upútava Passacaglia a sugestívny je stíšený záver. Zažili sme momenty veľkej sústredenosti telesa. Orchester znel farebne, dramaticky a kompaktne. Raiskin ulahodil majstrovi Suchoňovi po všetkých stránkach.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2020, foto: Peter Brenkus

Slovenská filharmónia výborne znela v Symfónii č. 1 c mol, op. 68 nemeckého romantika Johannesa Brahmsa, Hans von Bülowom označenej za 10. symfóniu Beethovena. Kľúčový a dobre známy repertoár je vždy veľmi náročné hrať a posudzovať. Dielo z roku 1876, ktoré začal písať už ako 29-ročný a trvalo mu až 15 rokov, kým ho považoval za hodné uvedenia, patrí k vrcholom symfonickej literatúry. Odznieva pravidelne vyše 200 rokov a prešlo dotykmi stovky hudobníkov a dirigentov a koncepciami historicky vernej, či romantizujúcej interpretácie. A aj keď v dnešnom svete existujú stovky zdrojov a nahrávok, partitúru objavuje každý dirigent sám.

Pre Raiskina, vybaveného dostatočnou skúsenosťou s európskou a hlavne nemeckou tradíciou, bol Brahms úderným titulom a pre nás akousi predzvesťou toho, čo nás počas jeho šéfovania čaká. Je to rovnako, ako to bolo v prípade predstaviteľa vrcholného klasicizmu Haydna a európskym kultúrnym dedičstvom ovplyvneného Suchoňa, skvelé muzicírovanie, štýlovosť a výborná komunikácia s orchestrom.

Témy jednotlivých častí zneli precízne a hudba mala patričný náboj a drámu. Brahms je symfonik par excellence, jeho hrdinom bol Beethoven a jemu vzdáva týmto dielom svoju najväčšiu úctu, hlavne slávnostnou štvrtou časťou. Slovenskí filharmonici majú s Brahmsom desiatky rokov skúseností. Mnohí vynikli sólisticky, v druhej časti to bol predovšetkým koncertný majster Jarolím Emmanuel Ružička, dobrú prácu odviedla dychová sekcia orchestra. Brahms znel vrúcne, dramaticky a poeticky.

Jarolím Emmanuel Ružička, Slovenská filharmónia, 2020, foto: Peter Brenkus

Raiskin sa v rozmiestnení hráčov vrátil k pôvodne zaužívanému sedeniu: husle vľavo a violončelá vpravo. Čas pandémie poznačil aj vizuál orchestra, nechýbali nevyhnutné ochranné štíty a rúška. Počas sledovania skladieb sa darilo nevšímať si skutočnosť, že sála je prázdna, klaňačky však boli rozpačité, smerovali k virtuálnemu divákovi, chýbal potlesk, ale našťastie, orchester ďakoval svojmu šéfdirigentovi zvyčajným spôsobom – ľahkým úderom sláčikov o pulty. Výhodou virtuálneho sledovania je však možnosť detailného pohľadu na prácu hráčov a dirigenta a do vnútra telesa.

Za zážitok v online priestore vďačíme tímu nahrávacieho štúdiá, ktorý tvoria Andrej Osvald svetlá, zvuk, Peter Gonda technická spolupráca, Stano Beňačka kamery, strih a Marek Piaček réžia a postprodukcia.

Úvodný koncert potešil dušu i zrak a sluch. Slovenská filharmónia ohlasuje, že bude online vysielať aj ďalšie svoje koncerty. Pravdaže, ak to vyhrocujúca sa epidemiologická situácia v krajine dovolí. Ostáva iba veriť, že Daniela Raiskina opäť zažijeme reálne, a že sa život v umení a kultúre postupne vráti do normálnych koľají.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertu 23. 10. 2020

Otvárací koncert 72. sezóny Slovenskej filharmónie
Koncert bol zároveň inauguračným koncertom nového šéfdirigenta SF Daniela Raiskina
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
23. októbra 2020, koncert odvysielala SF online (záznam koncertu)

Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin, dirigent

Joseph Haydn: Symfónia č. 41 C dur, Hob. I:41
Eugen Suchoň (upr. Bohumil Urban): Malá suita s passacagliou, op. 3, ESD 48b
Johannes Brahms: Symfónia č. 1 c mol, op. 68

www.filharmonia.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Viera Polakovičová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku