Novým generálnym riaditeľom Štátneho divadla Košice sa stal Ondrej Šoth

Košice – Štátne divadlo Košice (ŠDKE) bude mať od 1. júna 2020 nového generálneho riaditeľa. Na základe výsledkov konkurzu vymenovala na tento post ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) Ondreja Šotha, ktorý doposiaľ v tomto divadle zastával post riaditeľa baletu.

V košickom divadle došlo k zásadnej zmene pred necelým rokom, keď 1. júla 2019 končil päťročný kontrakt vtedajšiemu riaditeľovi ŠDKE Petrovi Himičovi. Ten pôsobil na poste riaditeľa divadla od septembra 1999. Ministerstvo kultúry SR (MK SR) na čele s vtedajšou ministerkou Ľubicou Laššákovou (Smer-SD) Petrovi Himičovi nepredĺžilo kontrakt, vedením divadla poverilo Igora Dohoviča, ktorý dovtedy pôsobil v divadle na pozícii dirigenta.

Igor Dohovič bol vymenovaný na tento post dočasne, najdlhšie na dobu šesť mesiacov. Počas tohto obdobia však nebol vyhlásený konkurz na post generálneho riaditeľa. Ministerstvo teda znovu poverilo Igor Dohoviča vedením divadla, no avizovalo, že nový štatutárny orgán – generálny riaditeľ ŠDKE – bude vymenovaný na základe výberového konania.

Ministerstvo teda v predstihu – 20. januára 2020 – vyhlásilo výberové konanie. Spomedzi uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti vo výberovom konaní, sa o tento post uchádzali – Milan Antol, herec a riaditeľ činohry v košickom divadle, Igor Dohovič, dirigent a dočasne poverený generálny riaditeľ ŠD a Ondrej Šoth, choreograf a režisér, riaditeľ baletu košického divadla.

Vo štvrtok 14. mája sa v Košiciach uskutočnilo vypočutie uchádzačov členmi výberovej komisie. Tú tvorili: Ingrid Fašiangová, generálna riaditeľka Divadla Nová scéna, Elena Gyurcsová, riaditeľka odboru umenia a kreativity sekcie umenia MK SR, Marilena Halászová, choreografka a baletná pedagogička, Karol Horák, dramatik, Peter Kováč, riaditeľ Činohry SND a dočasne poverený generálny riaditeľ Slovenského národného divadla, Peter Michalík, koncertný majster orchestra – zástupca zamestnancov Štátneho divadla Košice, Lucia Potokárová, riaditeľka Štátnej filharmónie Košice, Jozef Švolík, generálny riaditeľ sekcie umenia MK SR – predseda výberovej komisie (zvolený členmi komisie tajným hlasovaním na jej prvom zasadnutí) a František Výrostko, riaditeľ Slovenského komorného divadla Martin.

Na základe hlasovania členov výberovej komisie sa víťazom stal Ondrej Šoth. Vyštudoval klasický tanec na Konzervatóriu v Košiciach u Andreja Halásza (1975 – 1979), choreografiu a réžiu tanca na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU) u profesora Štefana Nosáľa (1979 – 1983). Profesionálne sa uplatnil ako choreograf v Pražskom komornom balete Pavla Šmoka, v Národnom divadle Praha, v Laterne Magike, v Slovenskom národnom divadle, v SĽUK-u, v Nemecku v Arts concerts Mníchov, hosťoval v Kyjeve. Šéfom baletu bol v Mestskom divadle v Ústí nad Labem a v roku 2000 sa stal riaditeľom baletu Štátneho divadla v Košiciach. Od mája 2010 do septembra 2011 bol generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla.

Prečítajte si tiež:
• Choreograf Ondrej Šoth: Naivita je základ umeleckej tvorby
• „Malý princ“ tanečného divadla

Nového generálneho riaditeľa sme oslovili s niekoľkými otázkami:

Čo vás primälo prihlásiť sa do konkurzu na post generálneho riaditeľa Štátneho divadla Košice?

Asi toho bolo viac. Pracujem v Štátnom divadle Košice takmer dvadsať rokov. Vážim si ľudí, ktorí v ňom – niekedy za naozaj ťažkých podmienok – pracujú a divadlo milujú. Dámy v šatni či pri dverách do sály poznajú každé predstavenie činohry, opery či baletu, každého interpreta. Svoju lásku k tomuto konkrétnemu divadlu prenášajú na divákov. Vážim si umelecké súbory, autorov, ktorí v divadle pracujú, všetky tie profesie ´v zákulisí´.

Postavenie kultúry v spoločnosti je také, aké je, a tak i sociálne postavenie ľudí, ktorí v nej pracujú, je neslávne. O spoločenskom postavení ani nehovoriac. Keď sa divadlo ocitlo v opakovanom provizóriu z hľadiska vedenia a ministerstvo kultúry vyhlásilo konkurz, riešil som v sebe otázku, či by som mu dokázal pomôcť. Som vo veku, kedy by som mal skúsiť svoje skúsenosti zúročiť pre ´spoločné dobro´. Tak som sa rozhodol, že sa prihlásim.

Napriek mojej bohatej skúsenosti s tým, ako dokáže byť každá iniciatíva na takomto riadiacom poste ´po zásluhe potrestaná´… Len pre úplnosť – žiadna z verejne pretriasaných skutočností, ktoré sprevádzali môj – dobrovoľný – odchod zo Slovenského národného divadla, sa nepotvrdila. A kolegovia, ktorí na tieto ´klebety´ doplatili a rozhodli sa s inštitúciou súdiť, svoje súdy vyhrali.

Do konkurzu ste vstupovali s istou koncepciou. V skratke aká bola a bude sa musieť v súčasnej situácii veľmi meniť?

Vychádzajúc z toho, čo uvádzam vyššie, považujem za dôležité, aby umelecké inštitúcie spolu viac komunikovali, nachádzali prieniky a aby dokázali nadväzovať dialóg s komunitami, v ktorých pôsobia. Aby sa ´otvorili´ v tom zmysle, že sa stanú ich prirodzenou súčasťou. Len inštitúcia, ktorú ľudia považujú za ´svoju´, je odolná voči negatívnym vplyvom ako je ekonomická kríza či politický tlak. Sústredil som sa v projekte na spôsoby, akými si myslím, že by to šlo.

Otázka, ktorú kladiem už dlho – a nie som samozrejme jediný – je legislatívne nastavený spôsob riadenia kultúrnych inštitúcií a divadiel – trojzložkových zvlášť. Veľmi by som chcel, aby sme si s ministerstvom kultúry a ľuďmi, ktorí sa zaoberajú otázkou riadenia kultúrnych inštitúcií, našli priestor na dlhšiu a hlbokú diskusiu o tom, ako by to šlo lepšie.

Stále sa otvára téma, či má byť riaditeľom divadla, alebo jeho zložky (činohra, opera, balet) umelec alebo manažér. Či nemajú divadlá riadiť, tí čo vedia riadiť – lebo to je predsa veľmi sofistikovaná profesia a umelecké smerovanie divadla nemajú mať v kompetencii umelecké osobnosti. Mal by to byť vzťah ako napríklad šéf vydavateľstva a šéfredaktor novín, alebo pri filme producent a režisér. Práve ich schopnosť viesť z týchto pozícií otvorený a tvrdý dialóg jediná môže viesť ku kvalitnému výsledku. A nevajatali by sme od jedného výberového konania k druhému s očakávaním prípadného zázraku. Otvorene to vo svojej koncepcii hovorím. Aj o tom, že nebudem mať osobne problém, ak výsledkom tohto diskurzu bude návrh na zmenu.

Nedonútila vás súčasná pandemická situácia a ekonomická neistota tak trochu aj uvažovať o tom, či tento post prijmete?

Konkurz bol vypísaný koncom predchádzajúceho volebného obdobia. Priznám sa, prekvapilo ma to, lebo keď už konkurz nestihlo ministerstvo realizovať do konca roka 2019, kedy končilo polročné poverenie generálneho riaditeľa nášho divadla, tak by som predpokladal, že ministerka kultúry prenechá výber novému vedeniu rezortu. Ale pripravil som projekt a rozhodol som sa do toho ísť. Na to prišla pandémia a všetko sa posunulo. Naozaj som – aj vzhľadom na to všetko, čo som povedal doteraz – neuvažoval nad tým, že teraz to bude zložitejšie, či na to nerezignovať. Naopak, kultúrne inštitúcie a ľudia v kultúre potrebujú pomôcť viac, ako kedykoľvek predtým.

Aké budú vaše prvé kroky na poste generálneho riaditeľa? Divadlo funguje v krízovom režime, sezóna je uzatvorená. Ako budete postupovať?

Už som to myslím povedal – v tejto chvíli je najdôležitejšie upokojiť ľudí, pretože obdobie, ktoré prežívame, je náročné nielen ekonomicky, ale predovšetkým psychicky. No a potom – hoci epidemiologické opatrenia budú samozrejme ešte nejaký čas trvať – prejsť postupne na štandardné fungovanie. Tak, aby sme mohli pripraviť novú sezónu. Verím, že už bude možná s plným hľadiskom…

No a bude potrebné obsadiť post riaditeľa baletu, pretože mojím nástupom do funkcie generálneho riaditeľa sa ocitnú bez vedenia. Na riaditeľov jednotlivých zložiek divadla musia prebehnúť konkurzy, takže pôjde zatiaľ o poverenie. Chcem posledný mesiac tejto zvláštnej sezóny využiť na komunikáciu. Divadlo je postavené na spolupráci a tá môže vzísť len z dôvery, ktorej predchádza vzájomné poznanie postojov a zámerov všetkých zúčastnených strán.

Diskutuje sa o netransparentnosti výberového konania, ktoré sa uskutočnilo počas pandémie, kedy jednoducho nie všetky mechanizmy fungujú, ako by mali, navyše v čase, kedy sa v štáte menili vlády. Akým spôsobom chcete obhájiť legitimitu svojho postu generálneho riaditeľa, aby ste zastavili tieto diskusie?

Ja nemám potrebu – a ani mi to neprináleží – obhajovať legitimitu výberového konania. Príde mi to absurdné. Táto otázka má byť určená niekomu inému. Rád by som však k tomu dodal, že keďže konkurz vypísalo a výberovú komisiu zostavilo ešte bývalé vedenie ministerstva kultúry a jeho evidentnou snahou bolo proces uzavrieť ešte pred výmenou vládnej garnitúry, tak asi nové vedenie ministerstva na jeho nastavení nenašlo žiaden právne či vecne relevantný dôvod na jeho zrušenie, pretože inak by to asi spravilo.

Pravda je taká, že žiadna takáto ´diskusia´ by neprebiehala, ak by vzišiel z konkurzu niekto iný. Ale ja už som si zvykol. Akokoľvek sa vždy otvorí otázka mojej profesionality, dá sa na to povedať len jedno – stojí za mnou práca, ktorá je nespochybniteľná. Opakovane so mnou spolupracuje celý rad výnimočných tvorcov zo Slovenska i zahraničia. To sú atribúty, ktoré je možné si vždy pri premýšľaní o tom, kto je kompetentný viac alebo menej, porovnať. Ale tak, ako som uviedol na začiatku, ja pracujem celý svoj život v divadle. Prešiel som ich mnoho a mal možnosť pracovať s obrovskými osobnosťami, pred ktorými sa s úctou skláňam dodnes. Košické divadlo mi poskytlo mnoho a ja mu to chcem vrátiť. Pretože má skvelých ľudí a úžasných divákov. A pretože je pre nás všetkých najkrajším divadlom na svete.

Pripravila: Dáša Juhanová