O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (1)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V novom seriáli Opera Slovakia predstavíme neznáme umelecké osobnosti, ktoré stáli pri zrode Slovenského národného divadla a svojou činnosťou spoluvytvárali hudobný život na Slovensku po roku 1918. Mená mnohých umelcov nie sú uvedené v žiadnych dostupných odborných biografických či encyklopedických slovníkoch, niektorí sa síce spomínajú v odbornej literatúre, ale viacerí ostali nepovšimnutí a zabudnutí. V prvej časti predstavíme altistku Viktoriu Janošovú a barytonistu Josefa Zvacha.

Nasledujúce príspevky sú výsledkom bádania v dobových periodikách, dostupnej českej odbornej literatúre a archívoch, prípadne vychádzajú z retrospektívnych spomienok ich známejších súčasníkov.

V prvom príspevku predstavíme osobnosti pôsobiace v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Bedřicha Jeřábka od založenia v roku 1920, prvých interpretov Martinky a Tomeša v Smetanovej Hubičke, altistku Viktoriu Janošovú a barytonistu Josefa Zvacha.

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
Smetanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Oznam o prvých predstaveniach Slovenského národného divadla v novinách Pressburger-Zeitung 1. 3. 1920, r. 157 č. 60 s. 3

Prvou altistkou operného súboru Bedřicha Jeřábka v rokoch 1920 – 1922 bola Viktorie Janošová (aj Viktuše, rod. Mikulíková, nar. 10. decembra 1882 v Lipníku nad Bečvou v okrese Přerov, dátum a miesto úmrtia nie sú známe). Už ako žiačka učiteľky prvej českej opernej školy Olgy Demartini-Minaříkovej v Brne patrila k najlepším žiačkam.

Na častých koncertoch školy v rokoch 1904 – 1908 upútala veľkým, vyrovnaným hlasom a zreteľnou výslovnosťou v piesňovom i opernom repertoári. V roku 1907 s úspechom vystúpila v Národnom divadle v Brne ako Azucena vo Verdiho Trubadúrovi za indisponovanú Věru Pivoňkovú s hosťom, talianskym tenoristom chorvátskeho pôvodu Ernestom Cammarotom.

Od roku 1909 bola členkou Východočeskej opernej a operetnej spoločnosti riaditeľa Antoša J. Frýdu-Friedla, kde uplatnila krásny, melodický, zvučný hlas v postave Magdaleny v Kienzlovom Evangelistovi (1914). Krátko pôsobila v Plzni za riaditeľa Karla Veverku (1914 – 1915). V roku 1915 prešla do Divadla združených měst východočeských riaditeľa Bedřicha Jeřábka. Bola výbornou Káčou v Dvořákovej opere Čert a Káča, úspešnou Bizetovou Carmen (1916), Vlastou z Fibichovej Šárky (1916). Spievala Hátu (Smetana, Prodaná nevěsta, 1916), Radmilu (Libuše, 1917) a Pannu Rózu (Smetana, Tajemství, 1919) a i.

Viktorie Janošová (1882 – ?), foto: Archív DÚ

V opernom súbore novozaloženého Slovenského národného divadla bola jednou z najlepších sólistiek, disponovala neobyčajne širokým hlasovým rozsahom so sýtou hlbokou polohou. Už vo svojej prvej postave Martinky v Smetanovej Hubičke (1920) upútala silným, príjemným altom, teplým, plným hlasom. Zaujala aj v ďalších smetanovských postavách, ako Ľudmila z Predanej nevesty (1920), Radmila v Libuši (1920) a Děčana v Braniboroch v Čechách (1921). Vytvorila hlasovo krásnu i herecky tvrdú a neústupnú postavu Vlasty z Fibichovej Šárky (1920), znamenitú postavu starej Kozinovej z Kovařovicových Psohlavcov (1920) i dobrú Starenku Buryjovku v Janáčkovej Jej pastorkyni (1920), bola výbornou Filipjevnou v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1920).

Znamenitú hlasovú kultúru potvrdila ako Ježibaba v Dvořákovej Rusalke (1920), sýtym, krásne znejúci hlasom spievala a vynikajúcim hereckým výrazom charakterizovala živú a ráznu Káču v Dvořákovej opere Čert a Káča (1921). Bola Verunou v Blodkovej opere V studni (1921) i Mešjanovkou z Foersterovej Evy (1921).

A. Dvořák: Čert a Káča, SND, 1921, plagát, zdroj: Archív DÚ

Spevácky spoľahlivé výkony podávala aj v svetovom opernom repertoári ako Suzuki v Pucciniho Madame Butterfly (1920, 1921), Ulrica vo Verdiho Maškarnom plese (1921), pri ktorej sa jej však menej darilo v hereckej akcii, bola Maddalenou v Rigolettovi (1922, insc. 1920). Vynikla ako Niklas v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1920), uplatnila sa ako herecky výborná Marta v Gounodovom Faustovi a Margaréte (1920, 1922).

Dobré výkony podávala i v charakterových a menších postavách, ako Pastier (Puccini, Tosca,1920), Tretia žnica (Smetana, Libuša, 1920), Rosetta (Massenet, Manon Lescaut, 1920), Marcelina (Rossini, Barbier zo Sevilly, 1921), Lucia (Mascagni, Sedliacka česť, 1921), stará slúžka Margareta (Boieldieu, Biela pani, 1921), Javotta (Massenet, Manon Lescaut, 1922), Kľúčnica v kaštieli (Dvořák, Jakobín, 1922).

Z operetných postáv naštudovala Eleonóru (Piskáček, Osudný manéver (1920), Grófku Žofiu Nikoličovú (Nedbal, Vinobranie,1920), Desiré (Fall, Stambulská ruža, 1920), Dianu (Offenbach, Orfeus v podsvetí, 1920), Kalisto (Offenbach, Dafnis a Chloe , 1920).

Slovenské národné divadlo, interiér divadla pred rekonštrukciou, 1949, foto: Gejza Podhorský (Pamätnica SND, 1960)

V roku 1922 sa Viktorie Janošová vrátila do Plzne a rozšírila svoj repertoár o ďalšie postavy, akou bola napr. herecky dôstojná cárica – vdova Marfa Ivanovna v Dvořákovom Dimitrijovi (1923), Mary vo Wagnerovom Bludnom Holanďanovi (1923). V opere plzeňského skladateľa Stanislava Sudu Bar Kochba (1924) naštudovala postavu Rizpy a menšiu postavu v prvom českom uvedení Massenetovej Thais (1924) s Adou Nordenovou v titulnej úlohe.

Bola tvrdou, presvedčivou Kabanichou z Janáčkovej Káti Kabanovej (1925), spevácky a herecky vyrovnaný výkon podala ako Isabella vo Fibichovej Nevěste messinskej (1926). Bola skvelá aj ako Czipra v Straussovej operete Cigánsky barón (1923). Podľa almanachu Sto let českého divadla v Plzni 1865 – 1965 (vyd. Divadelní ústav Praha, 1965), pôsobila v Plzni do roku 1928.

Prvým barytonistom operného súboru SND bol v rokoch 1920 – 1921 Josef Zvach (dáta a miesta narodenia a úmrtia nie sú známe), jedna zo zabudnutých a neznámych osobností operného umenia, ktorý „disponoval rozsiahlym, ale suchým barytónom a stereotypnou a málo živou hrou“ bez predchádzajúcich speváckych skúseností. Postupne sa jeho výkon zlepšoval a tlač vyzdvihla jeho snahu odviesť „vynikajúcu prácu, kedykoľvek to bolo možné“.

O prvej Zvachovej postave Tomeša v Smetanovej Hubičke (1920) slovenské noviny napísali iba, že mal „pekné momenty“, podľa nemeckých novín jeho barytón „mal bližšie k tenoru“, v reprízach však podal lepší výkon. Hrou i peknou kantilénou zaujal ako kráľ Vladislav v Smetanovom Daliborovi (1920), v nižšej polohe však podľa kritiky znel jeho hlas slabo. Svoje hlasové schopnosti uplatnil ako Přemysl v Libuši (1920), v obnovenej inscenácii opery dirigenta Milana Zunu prevzal postavu Chrudoša, ktorý zodpovedal jeho naturelu spevácky i herecky.

Josef Zvach, foto: Archív DÚ

Vynikol ako Murársky majster zo Smetanovho Tajomstva (1920). Prepracovaným hereckým podaním zaujal ako Tausendmark v Smetanových Braniboroch v Čechách (1921), s precítením spieval áriu z posledného dejstva. Po Přemyslovi z Fibichovej Šárky (1920) sa dobe uplatnil ako tvrdý Lomikar v Kovařovicových Psohlavcoch (1920). Postava Stárka v Janáčkovej Jej pastorkyni (1920) jeho hlasovému naturelu nevyhovovala.

Precítene spieval a výstižne charakterizoval Alberta v Massenetovom Wertherovi (1920) a podľa kritiky podal hlasovo najlepší výkon večera. S pozoruhodnou istotou spieval Escamilla v Bizetovej Carmen (1920, 1921), no ,,v charakterizácii a hereckom prejave skĺzol do stereotypu“. Vynikol ako Lothario v Thomasovej Mignon (1920). Dobrý spevácky výkon podal ako Valentín v Gounodovom Faustovi a Margaréte (1920).

Umelecky rástol pod vedením nového šéfa opery Milana Zunu, ktorý ho po svojom príchode obsadil do postavy Mefista. Podľa kritiky ,,aj pri nedostatku skúseností zaujal hlasovým výkonom a svojráznym pochopením partu“. Na zájazde opery v Košiciach spieval ,,sviežim hlasom“ basové party Coppélia, Daperutta a Dr. Mirakla v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1920), ktoré úspešne zvládol aj herecky.

Historická budova SND z roku cca 1938, ilustračné foto, zbierka J. Horváth, zdroj: www.bratislavskerozky.sk

Vynikajúci a úctyhodný výkon podal ako barón Scarpia v Pucciniho Tosce (1920), ,,jeho hlas znel sýto a výrazne“. Vytvoril spevácky štýlovú a herecky svojskú postavu škodoradostného Tonia v Leoncavallových Komediantoch (1920), kritiku zaujal najmä pekne predneseným prológom. Dobrý výkon podal v postave konzula Sharplessa v Pucciniho Madame Butterfly (1920, 1921), vzhľadom na jeho hlasové i herecké kvality sa mu menej darilo vo Verdiho Rigolettovi (1920).

Cit pre melodickú stránku i rytmus mal možnosť uplatniť v titulnej postave Mozartovho Dona Juana (1920). Dobré hlasové kvality preukázal ako Čajkovského Eugen Onegin (1920), pôsobivý bol najmä v záverečnej scéne, ,,v hereckom prejave mu však chýbalo precítenie a elegancia„. Zvach vytvoril aj menšie postavy Lescauta v Massenetovej Manon Lescaut (1920), Ruggiera v Halévyho Židovke (1920), Grófa Brodeho v Maršíkovom Čiernom lekne (1921) a rozlúčil sa postavou Alfia z Mascagniho Sedliackej cti (1921) na zájazde opery v Košiciach.

Poznámka: Meno umelca Josefa Zvacha uvádza iba zborník Pamätnica Slovenského národného divadla , SVKL Bratislava, 160, s. 156, jeho umeleckú činnosť podľa kritík zachytil Štefan Hoza (Opera na Slovensku 1, Martin, Osveta, 1953, s. 178 – 231). Záznamy o jeho ďalšej činnosti nie sú známe, podľa pamätníkov bol pôvodne aktívnym dôstojníkom, neskôr zahynul na otravu plynom. Túto informáciu zaznamenal odborný pracovník a knihovník divadelného oddelenia v Prahe Dr. Jaroslav Švehla v rozsiahlom rukopise Účast českých umělců na rozvoji SND v Bratislavě v létech 1919 – 1939 (rukopis štúdie je uložený vo fonde knižnice Divadelného ústavu Praha).

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív: O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár