O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (11)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V jedenástom diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle vám predstavíme dve sopranistky – Lídu Levíčkovú a Marii Jensenovú, ktoré boli angažované v roku 1922, keď vedenie divadla prevzal český režisér Josef Hurt.

Lída Levíčková (Ludmila, rod. Čechová, narodila sa 13. mája 1892 v Brne – Královom Poli, dátum a miesto úmrtia nie sú známe, manžel staviteľ František Levíček, nar. 1. októbra 1879 v Letoniciach, okr. Vyškov) bola sólistkou operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1922 – 1924.

Lída Levíčková začínala umeleckú činnosť ako koncertná a operná speváčka v Brne, kde uplatnila svoj nezvyčajne krásny hlas širokého rozsahu, dobrou speváckou technikou a hudobnou precíznosťou na koncertných pódiách v programoch zostavených z operných árií a piesňovej tvorby v rokoch 1918 – 1919. V Národnom divadle v Brne spievala pohostinsky Olympiu v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1918) a Philinu v Thomasovej Mignon (1920). V sezóne 1921 – 1922 pôsobila v divadle v Plzni, tu naštudovala napr. Musettu v Pucciniho Bohéme (1922).

Lída Levíčková v neznámej postave, foto: Archív mesta Plzeň

V Slovenskom národnom divadle sa Lída Levíčková uviedla ako Violetta vo Verdiho Traviate (1922) a napriek viditeľnej indispozícii na kritiku zapôsobila priaznivým dojmom. Pre túto postavu mala dobré hlasové dispozície, najmä v koloratúrnej polohe. Bola veľmi dobrou Micaelou v Bizetovej Carmen (1922, ins. 1921), kritiku príjemne prekvapila pekným, čistým, teplým hlasom s úctyhodnou precíznosťou a bezchybnou intonáciou ako Gilda vo Verdiho Rigolettovi (1923, insc. 1920). Úspešne sa zhostila technicky náročného partu Filiny z Thomasovej Mignon (1923, insc. 1921), páčila sa ako Antonia v Offenbachových Hoffmannovových poviedkach (1923, insc. 1922) a Eudoxia v Halévyho Židovke (1923, insc. 1922).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Zvučným, sviežim hlasom spievala titulnú úlohu Delibesovej Lakmé (1923), zvládla, aj keď s malými ťažkosťami i koloratúrne pasáže partu. Kritika mala však výhrady k hereckému prejavu speváčky a „nevhodnej úprave jej zjavu a kostýmu“. Pekný výkon podala ako Madeleine v Adamovej opere Postilión z Lonjumeau (1924), ale „pre indispozíciu speváčky bol hlas vo výškach ostrý“.

Lída Levíčková v neznámej postave, foto: Archív mesta Plzeň

Jasným a čistým hlasom spievala Marienku v Smetanovej Predanej neveste (1922, insc. 1921). Dorotka v Dvořákovej opere Šelma sedliak (1922) jej podľa dokumentačných materiálov nesedela, na rozdiel od hlasovo i výrazove lyrického partu Lidunky z Blodekovej opery V studni (1924). Dobre sa zhostila aj menších úloh ako Blanche zo Charpentierovej Louisy (1924) a Svatava z Fibichovej Šárky (1924). Typovo sa nehodila pre postavu mladej, pôvabnej Chloe v operete, či skôr opere-buffe Dafnis a Chloe (1924) Jacqua Offenbacha. V postavách Gildy a Filiny opäť spevácky zaujala na pohostinskom vystúpení v júni 1926 na zájazde opery v Košiciach.

Podľa dostupnej dobovej tlače sa Lída Levíčková vrátila do Brna a od roku 1926 účinkovala v rozhlase. Pokračovala v koncertnej činnosti, kde interpretovala piesňový repertoár i operné árie. V roku 1928 vynikla skvelou speváckou technikou v postave kráľovnej noci Astarty ako hosť v premiére Mozartovej Čarovnej flauty v hudobnom naštudovaní Karla Nedbala a v réžii Bohuša Vilíma v olomouckom divadle. Druhým hosťom bola Milada Formanová (Pamina), Tamina spieval Josef Bole, Sarastra Josef Celerin a Papagena Jan Špilling.

O ďalšej činnosti Lídy Levíčkovej nie sú známe žiadne informácie.

Pražská rodáčka Marie Jensenová sa v Slovenskom národnom divadle uviedla ako Adela v Straussovom Netopierovi (1922). Po stránke speváckej dala postave všetko, čo part vyžaduje, ale herecky jej ostala veľa dlžná. Veľké vlohy pre subretné postavy však podľa kritiky preukázala v postave Denisy v Hervého Mamzelle Nitouche (1922).

Marie Jensenová, zdroj: Slovenský svet, 1923, roč. 3, č. 30, s. 21

Stvárnila Esmeraldu v Smetanovej Predanej neveste (1922, insc. 1921) a Barču v Hubičke (1922), tretiu lesnú žienku v Dvořákovej Rusalke (1922, insc. 1920). Dobý výkon podala ako Varvara v Janáčkovej Káti Kabanovej (1923), úspešne sa zhostila úlohy Libiny vo Fibichovej Šárke (1923). Upozornila na seba ako Frasquita z Bizetovej Carmen (1922, insc. 1921), uspokojivý výkon podala v postave Musetty z Pucciniho Bohémy (1922). Zvonivý, ľahký hlas širokého rozsahu uplatnila v postave Oskara vo Verdiho Maškarnom bále (1923, insc. 1921).

Zvučným, farebným hlasom spievala Violettu v novonaštudovanej La traviate (1923), zaujala muzikalitou, mladistvou sviežosťou hlasu a vzhľadu, podľa kritiky by však potrebovala hlasovú techniku ešte zdokonaľovať. Bola po každej stránke výbornou Olympiou z Offenbachových Hoffmannových poviedok (1923, insc. 1922), zjavom pôvabnou kňažkou spevácky náročnej postavy Delibesovej Lakmé (1923), upútala jasnou vokalizáciou a jemným citom pre agogické finesy francúzskej hudby.

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND, 1925, plagát, zdroj: Archív SND

V roku 1924 dostala Jensenová ponuku na angažmán do Volksoper vo Viedni, kde spievala Violettu z La traviaty a titulnú postavu v opere Lakmé a pravdepodobne sa zdokonaľovala v technike spevu. Na pohostinskom vystúpení v Bratislave v postave Olympie v Hoffmannových poviedkach (1924) znel jej hlas čisto, jasne, jej koloratúra bola bezpečná, herecký výkon vzorne premyslený, podobne i v Gilde v Rigolettovi (1925), kde titulnú postavu spieval rumunský barytonista Dumitru Baziliu. Ešte výraznejší pokrok podľa kritiky dosiahla, najmä čo sa týkalo speváckej techniky, prezrádzajúcej bezchybné školenie, ako Rosina v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1925).

V pražskom Národnom divadle spievala pohostinsky Olympiu v Ofenbachových Hoffmannových poviedkach (1923) s Richardom Kublom v titulnej postave. Bola rozkošnou Laurettou v Pucciniho opere Gianni Schicchi (1925) v Nemeckom divadle v Jablonci nad Nisou pod taktovkou Adolfa Hellera. Účinkovala na verejnom koncerte Radiojournalu v Prahe s tamojším klavírnym virtuózom Otakarom Paříkom a pod taktovkou Jožka Charváta (1926), spievala aj v rozhlase.

Marie Jensenová, foto: Archív DÚ

Od roku 1927 pôsobila ako sólistka Štátneho divadla v Berne, kde sa neskôr vydala za advokáta a od roku 1932 pokračovala v umeleckej činnosti pod menom Maria Milliet-Jensen. V Berne spievala v divadle o. i. Laurettu v Pergolesiho opere Il Maestro di Musica (1932), Violettu z Verdiho Traviaty (1933).

Príležitostne využila ponuku na pohostinské vystúpenia. V roku 1928 spievala Gildu v Rigolettovi v Novom nemeckom divadle v Prahe. V Gdansku stvárnila postavu Isabelly v opere nemeckého skladateľa Erwina Dressela Armer Kolumbus (1930). V Nemeckom divadle v Brne hosťovala ako Zerbinetta v Straussovej Ariadne na Naxe (1933) spolu s opernou speváčkou z Lipska Ellou Flesch ako Ariadnou, ktorú tam uviedol agilný riaditeľ divadla, intendant Felix Knüpfer.

Koncert Jensenovej, zdroj: Národní listy, r. 76, 17. 3. 1936, č. 76, s. 5

Ako koncertná speváčka sa aktívne venovala aj propagácii českej hudby. Účinkovala v rozhlasových reláciách v Berne, okrem árií z opier spievala i piesne, v programoch ktorých nechýbala tvorba českých skladateľov (1930 – 1935). V roku 1936 mala v Berne mimoriadne úspešný samostatný koncert z tvorby B. Smetanu, A. Dvořáka V. Nováka a českej hudobnej skladateľky Julie Reisserovej.

Pripravila Elena Blahová-Martišová

Archív: O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár