O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (12)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V dvanástom diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Josefa Hurta vám predstavíme barytonistu Jana Špillinga, sopranistku Olgu Vlkovú-Špillingovú a tenoristu Josefa Fujeru.

Barytonista Jan Špilling (narodil sa 8. apríla 1891, miesto narodenia, dátum a miesto úmrtia, biografické údaje o umelcovi nie sú známe, manželka Olga Špillingová, rod. Vlková) bol sólistom operného súboru SND v rokoch 1922 – 1923).

Jan Špilling (1891 – ?), foto: Archív DÚ

V Slovenskom národnom divadle debutoval ako Germont vo Verdiho Traviate (1922), pre ktorého mal, podľa zdokumentovanej kritiky, síce hlasové predpoklady, chýbala mu však technika, vo vyššej polohe znel jeho hlas krehko a slabo, evidentná bola i jeho herecká neskúsenosť. Nad jeho sily bol Renato vo Verdiho Maškarnom bále (1923, insc. 1921), reprízami sa jeho výkon zlepšoval. Na zájazde opery v Košiciach spieval aj Verdiho Rigolleta (1923, ins. 1920). Jeho naturelu viac zodpovedali postavy v Pucciniho operách, Schaunarda v Bohéme (1922) a Sharplessa z Madame Butterfly (1923, insc. 1921). Vyhovoval mu veristický Silvio z Leoncavallových Komediantov (1922, insc. 1921). Bol dobrým Valentínom v Gounodovom Faustovi a Margaréte (1922), naštudoval anglického dôstojníka Fredericka v Delibesovej Lakmé (1923).

Z českej opernej tvorby stvárnil Budivoja v Smetanovom Daliborovi (1922), menej výrazný bol v úlohe Radovana z Libuše (1923, insc. 1920). Spieval Krušinu v Predanej neveste (1922, insc. 1921), Tomeša v Hubičke (1922) . Z Dvořákových postáv naštudoval postavu kniežaťa v opere Šelma sedliak (1922), dobre si viedol ako Adolf z Harasova v Jakobínovi (1922) a Kuligin v Janáčkovej Káti Kabanovej (1923). Z menších postáv spieval Angelottiho (Puccini, Tosca, 1922, insc. 1921), Hermana (Offenbach, Hoffmannove poviedky, 1923, insc. 1922), kráľa Moussola (Adam, Keby som bol kráľom, 1923).

G. Verdi: Maškarný ples, Opera SND, 1923, programový plagát, zdroj: Archív DÚ

Krátko pôsobil v Jihočeskom divadle v Českých Budějoviciach (1923 – 1925), tu napr. pekným farebným hlasom spieval Přemysla zo Smetanovej Libuše (1924) a známu áriu o lipách predniesol s jemným precíteným prejavom.

V roku 1925 spieval pohostinsky Sharplessa v Pucciniho Madame Butterfly (1925) v Olomouci, kde potom pokračoval v umeleckej činnosti (1926 – 1929). Spieval grófa Homonaya v Straussovej operete Cikánsky baron (1927), Adolfa z Harasova (Dvořák, Jakobín, 1926), Lucifera (Dvořák, Čert a Káča, 1927), Tomeša (Smetana, Hubička), Vladislava (Smetana, Dalibor), bol dobrým Radovanom v Smetanovej Libuši (1928). Ako uvádzajú dokumentačné materiály, herecky ucelený výkon podopretý zvučným hlasovým fondom podal ako Escamillo v Bizetovej Carmen (1928), farebným ušľachtilým hlasom spieval Papagena v Mozartovej opere Kouzelná flétna, (1928).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

V pôvodnej opere Vladimíra Ambrosa Ukradené štěstí (1927) vytvoril postavu Babiča. S jemnou komikou naivného humoru v hereckom výraze stvárnil Markýza Massimella v Kienzlovej opere Píseň hor (1929). Spieval Mendozu v prvom českom uvedení tragickej opery Offenbachovho Zlatníka toledského (1928), v preklade a réžii Bohuša Vilíma s dirigentom Jaroslavom Budíkom.

Dobre sa uplatnil v menších úlohách ako Trabucco (Verdi, Sila osudu,1927), Monterone (Verdi, Rigoletto, 1927), Minister (Beethoven, Fidelio, 1927), Richtár (Janáček, Její pastorkyňa, 1927), Mícha (Smetana, Prodaná nevěsta), Murársky majster (Smetana, Tajemství, 1927), Pekelný hejtman (Weinberger, Švanda dudák, 1928), Reinmar (Wagner, Tannhäuser (1927), Spalanzani (Offenbach, Hoffmannovy povídky, 1928), Ruggiero (Halévy, Židovka, 1928), mandarín (Puccini, Turandot, 1929). V komických situáciách dobre vystihol postavu Benoita v Pucciniho Bohéme (1929).

Informácie o jeho ďalšom pôsobení nie sú k dispozícii, podľa stručnej správy v tlači žil po ukončení umeleckej dráhy v Prahe.

Sopranistka Olga Špillingová (rod. Vlková, osobné dáta a biografia speváčky nie sú známe, manžel operný spevák Jan Špilling) pôsobila v Slovenskom národnom divadle ako hosťujúca umelkyňa v sezóne 1923 – 1924.

Olga Vlková-Špillingová, foto: Archív DÚ

Olga Vlková začínala ako koncertná speváčka, v roku 1920 vystúpila na hudobno-literárnom večierku koncerte česko-talianského krúžku, kde okrem českej národnej tvorby „čistou a jasnou intonací zazpívala několik velmi půvabných a cituplných písní slovenských“. V Brne spievala Debussyho piesne v rámci večera venovanému tvorbe skladateľa (1921).

V pražskom Národnom divadle spievala v roku 1921 pohostinsky dve smetanovské postavy, Barču v Hubičke a Mařenku v Predanej neveste, v tom istom roku Mařenku aj v Brne.

V Slovenskom národnom divadle hosťovala ešte pod menom Oľga Vlková v roku 1922, podľa informácie v dobovej tlači bola vtedy sólistkou opery v Českých Budějoviciach. Ako Micaela v Bizetovej Carmen kritiku presvedčila speváckym výkonom nielen o svojich hlasových kvalitách, ale aj po stránke hereckej dala postave patričnú lyrickú náplň. Precítený vokálny prejav, podopretý hereckým výrazom preukázala v postave Marienky zo Smetanovej Predanej nevesty (1923) a Lidunky z Blodekovej opery V studni (1923). Spievala Lolu v Mascagniho Sedliackej cti (1923), po výrazovej stránke sa páčila v titulnej postave Pucciniho Madame Butterfly (1923) najmä v lyrických pasážach.

Po rokoch na pohostinskom vystúpení presvedčila o svojich vynikajúcich kvalitách ako Jenůfa v Janáčkovej Jej pastorkyni (1928) pod taktovkou Karla Nedbala, ktorú spievala sviežim, nosným, vo všetkých registroch vyrovnaným hlasom. Ako Dorotka vo Weinbergerovom Gajdošovi Švandovi (1930), kritiku viac zaujala hereckým výrazom ako speváckym výkonom.

J. Weinberger: Švanda dudák, Opera SND, 1930, O. Vlková ako hosť, programový plagát, zdroj: Archív SND

V rokoch 1926 – 1931 bola angažovaná ako mladodramatická sopranistka v divadle v Olomouci, kde žala úspechy v postavách českej opernej tvorby, Smetanovej Mařenky z Predanej nevesty (1926), Vendulky v Hubičke (1926), Blaženky v Tajemství (1927) a Jitky v Daliborovi (1927), Krasavy z Libuše (1928/29), Aněžky (Dvě vdovy, 1929). Spievala Dvořákovu Rusalku (1926), bola nežná Julie v Jakobínovi (1926), vrúcna Jenůfa z Janáčkovej Jej pastorkyne (1926) a Beatrice vo Fibichovej Neveste messinskej (1929).

Úspech mala i v dramatických postavách ako Leonora vo Verdiho Sile osudu (1926), Leonora v Beethovenovom Fideliovi (1927), Alžběta (Wagner, Tannhäuser, 1927) a Agáta (Weber, Čarostrelec, 1930). Spievala Eudoxiu (Halévy, Židovka, 1928), Antoniu (Offenbach, Hoffmannovy povídky, 1929), Taťánu (Čajkovskij, Evžen Oněgin, 1929). Spevácky a herecky prepracovaný výkon podala ako Nedda (Leoncavallo, Komedianti, 1929), Pucciniho Liu v Turandot (1929) a nežná Mimi v Bohéme (1930). Úspešnou postavou Vlkovej bola i markíza v prvom českom uvedení tragickej opery Offenbachovho Zlatníka toledského (1928). V postavách Mařenky a Jenůfy mala úspech aj na zájazde olomouckej opery vo Viedni (1926, 1928), kritika vyzdvihla jej dobre školený, nosný, vo všetkých polohách vyrovnaný hlas.

Moravský sever, 6. 4. 1928, r. 28, č. 18, s. 1

Venovala sa aj koncertnej činnosti, v Prahe účinkovala na koncerte operných árií, piesňovej tvorby Foerstera a Glinku v pražskom Mozarteu (1925), v Olomouci na koncerte piesní a árií (1925, 1927). V rámci večera združenia priateľov moderného umenia v Olomouci venovaného tvorbe Richarda Wagnera v roku 1928 interpretovala s klavírnym sprievodom Gustava Pivoňku päť piesní z jeho cyklu na texty Matildy Wesendonckovej (Wesendonck-Lieder), na preklade ktorých sa s dr. J. Kuhrom i podieľala.

Josef Fujera (dáta a miesta narodenia a úmrtia nie sú známe) bol sólistom operného súboru SND iba jednu sezónu 1922 – 1923. Ako perspektívny tenorista s príjemným, mäkko znejúcim hlasom sa sľubne uviedol v postave Lukáša v Smetanovej Hubičke (1922), nad jeho schopností bol však Janík zo Smetanovej Predanej nevesty (1922, insc. 1921). Ako princ v Dvořákovej Rusalke (1922, insc. 1920) spieval lyrické pasáže prijateľne, ale nedostatok hlasovej techniky bol pre kritiku evidentný, hlas znel „sucho“, po stránke výrazovej bol menej plastický.

Josef Fujera, foto: Archiv DÚ

Napriek vynaloženej snahe podať postavu Borisa Grigorjeviča v Janáčkovej Káti Kabanovej (1923) čo najlepšie mu part „nesedel“. Naštudoval Schreibera vo Wagnerovom Tannhäuserovi (1922). Na zájazde opery v Košiciach spieval Vojtecha z Blodekovej opery V studni (1923, insc. 1921) a Luku v Hatzeho Návrate (1923). Vytvoril aj charakterové menšie postavy a postavičky akými boli sluha Janík (Dvořák, Šelma sedliak, 1922), Sluha Amélie (Verdi, Maškarný ples, 1923, insc. 1921), Posol (Verdi, Aida (1923), Knieža Yamadori (Puccini, Madame Butterfly, 1923, insc. 1921), Spalanzani (Offenbach, Hoffmannove poviedky, 1923, insc. 1922). O jeho ďalšej činnosti nie sú dostupné žiadne informácie.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív: O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár