O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (13)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V trinástom diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Oskara Nedbala vám predstavíme českého herca, režiséra a operetného speváka Václava Poláčka. Prvý z troch príspevok venujeme jeho činnosti pred príchodom do SND.

Václav Poláček (narodil sa 3. júna 1880 v Prahe, zomrel 12. októbra 1962 v Brne (manželka Poláčková Vilma, rod. Pletichová (1886 – ?, herečka, dcéra Zdeňka Poláčková, vyd. Kobrová, herečka a operetná speváčka) pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Jan Poláček bol dlhoročný herec a režisér i prekladateľ pôsobiaci v Pištěkovom divadle v Prahe (na Královských Vinohradoch), matka Marie, rod. Chlostíková bola koloratúrnou a subretnou sopranistkou opernej spoločnosti Pavla Švandu.

Václav Poláček (1880 – 1962), zdroj foto: Český svět, Praha, 05. 01. 1921, r. 17, č. 16, s. 266

Divadelnú dráhu začal Václav Poláček v roku 1898 v činohernej spoločnosti Františka Kosteleckého, pokračoval v ďalších súkromných vidieckych divadelných spoločnostiach J. Faltysa, A. Frýdu a i. Pôsobil v Divadle združených miest východočeských v Českých Budějoviciach, potom Olomouci (1922 – 1923, 1931 – 1932), Slovenskom národnom divadle (1923 – 1924, 1932 – 1934), Východoslovenskom národnom divadle (1924 – 1926, 1928 – 1929), v pražskej Uranii (1927) a divadelnú činnosť ukončil v Brne (1941 – 1946).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Václav Poláček sa na dobrého speváka a charakterového komika vypracoval v Divadle združených miest východočeských Bedřicha Jeřábka, kde stvárňoval operetné i menšie operné postavy, vynikol napr. ako domáci pán Benoit v Pucciniho Bohéme (1916), účinkoval v prvom českom uvedení Fallovej operety Růže ze Stambulu (1917), príležitostne i režíroval.

O. Nedbal: Poľská krv, Haná, 7. 9. 1922, č. 203, s. 2, zdroj: VKOL

V roku 1922 angažoval Poláčka Antonín Drašar do súboru v Olomouci a už po prvých úlohách Zarembu v Nedbalovej Polskej krvi (1922) a Pomponia v Suppého Done Juanite (1922), ktorú aj režíroval, kritika konštatovala, že jeho angažmán bol pre súbor prínosom. Kritike sa páčil ako Philipp v Kálmánovej Bajadére (1922). Dobre sa uplatnil aj v epizódnych činoherných úlohách, ako napr. Miliardár Henry Stoyermann v komédii Glassa a Kleina Potaš a Perlmutter (1922), v opere spieval malú úlohu banditu Giacoma v Auberovom Fra Diavolovi (1923). Režíroval Kálmánovu Bajadéru (1922), Fallovho Španělského slavíka (1922), úspešnú operetu O. Strausa Poslední valčík (1922), Künnekeho Bratránek z Batavie (1923), burlesknú frašku Krenna a Lindaua Bláznivá noc (1923). Osvedčil sa aj ako režisér Tylovho Strakonického dudáka (1923), ktorému dal rytmus a rýchly spád deja.

V druhom období pôsobenia v Olomouci (1931 – 1932) režíroval operety Piskáčka (Perly panny Serafínky, 1931), Grüna (Čeští muzikanti, 1931), Mirka Hanáka (Milostpánová komorná, 1931), revuálnu operetu Lajosa Lajtaia (Sisters, s podtitulom Kis táncosnő, 1931), O. Nedbala (Polská krev (1931), Straussa (Netopýr ,1931), Lehára (Veselá vdovaDráteníček), v mnohých vytváral aj charakterové postavy, k najúspešnejším opäť patril Zaremba.

Václav Poláček s manželkou Vilmou, foto: Štátny oblastný archív Plzeň

V spolupráci s výtvarníkom Josefom Gabrielom modernizovali javiskovú podobu operných inscenácií. So šéfom opery a dirigentom Emanuelom Bastlom režijne naštudoval Smetanove opery Hubička (1931) a Tajemství (1931), s dirigentom Jaroslavom Budíkom Thomasovu Mignon (1931). Inscenoval prvé olomoucké uvedenia opier Karla Bendla Starý ženich (1931), hudobne pozoruhodnú operu Františka Neumanna na motívy rovnomennej drámy Arthura Schnitzlera Milkování (1932). S dirigentom Budíkom a scénografom Gabrielom naštudoval Verdiho Dona Carlosa (1932), v titulnej postave s Jaroslavom Jarošom, Karlom Zavřelom (Posa), Miladou Formanovou (Alžbeta), Boženou Stoegrovou (Eboli) a Ladislavom Švarcom (Filip II.). Režíroval Moniuszkovu Halku (1932), Dvořákovho Jakobína (1932).

Počas pôsobenia v pražskej Uranii (1927), ktorú viedol Bedřich Jeřábek, našiel v pestrom repertoári tejto scény uplatnenie ako činoherný a spevoherný režisér. Hral hlavné úlohy v novej operete Mirka Hanáka Geniální švec (1927), v Hirschovej Rozpustilej Lole (1927) a i. Režíroval prvé české premiéry operiet Freda Raymonda Ztratil jsem srdce v Heidelberku (1927) a Frimlovej Rose Marie (1928, dirigent František Hohman), jednej z najúspešnejších operiet Jeřábkovej éry v štýle revue, s bohatou výpravou, ktorá sa hrala takmer denne. V titulnej úlohe alternovali Jiřina Dinesenová a Lída Klímová. Naštudoval i pôsobivú operetu Mirka Hanáka Milostpánova komorná (1929) na vkusné libreto J. Skálu a M. Hladnovského podľa francúzskej predlohy za spolupráce baletného majstra Bohumila Relského (v rokoch 1937 – 1940 šéfa baletu, choreografa a sólistu baletu SND).

Lidové noviny, r. 40, 24. 5. 1932, č. 261, s. 9, zdroj: VKOL Olomouc
Národní listy, 28. 7. 1922, r. 62, č. 204, s. 4, zdroj: VKOL

Podľa informácie v denníku Národní listy odišiel Václav Poláček v roku 1936 do dôchodku a venoval sa literárnej činnosti. V roku 1941 prijal angažmán do operetného súboru v Brne, po zatvorení divadla pracoval ako režisér a herec Českého lidového divadla. Upravil a režíroval Lehárovu operetu Kde skřivánek zpívá (1943), Frajerečka Mirka Hanáka, ku ktorej napísal aj libreto (1944), operetu Willyho a Waltera Kolla Jsem zamilován do své paní (1944). V sezóne 1945 – 1946 sa po znovuotvorení Národného divadla sa uplatnil nielen ako herec a režisér, ale aj ako autor divadelných adaptácií, prepracoval napr. staršiu operetu Karla Moora Pan profesor v pekle (1945).

Lidové noviny, 11. 9. 1937, r. 45, č. 458, s. 2, zdroj: VKOL

Václav Poláček bol aj autorom libriet a textov k operetám skladateľa J. H. Bareša Východní láska aneb Harém kouzla zbavený (1927), Artur hledá tu pravou(1927). Podľa odborníkov najhodnotnejším bolo libreto k operete Nahá Venuše, premiéra ktorého bola v roku 1928 v Košiciach. Pre ostravského dirigenta a skladateľa Mirka Hanáka napísal libretá k jeho operetám Frajerečka (1935), Láska je slepá (1937) a Ať se mládí vydovádí (1939), premiéry ktorých v Ostrave hudobne naštudoval autor. S dirigentom Schöfferom preložil libreto ku Kálmánovej Grófke Marici, (VND Košice, 1924), preložil a upravil libreto Viplerovej operety Na Svatém kopečku (SND, 1934), v jeho úprave uviedlo SND Straussovu operetu Tisíc a jedna noc (1936).

Václav Poláček (1880 – 1962), foto: Štátny oblastný archív Plzeň

Počas pôsobenia v Brne účinkoval aj vo filme, vytvoril menšie postavy notára Hlaváčka vo Wassermannovej komédii Tři kamarádi (1947), neskôr hral rolu učiteľa v poviedkovom filme Vojtěcha Jasného Touha (1958) a strýca Tylínka v Brynychovej Žižkovskej romanci (1958). Účinkoval i v televízii, je autorom textu piesne Krásný vzhled je na ten boží svět.

Poznámka: Umeleckej činnosti Václava Poláčka v Slovenskom národnom divadla sa budeme venovať v samostatnom príspevku a taktiež jeho pôsobeniu vo Východoslovenskom národnom divadle.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív: O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár