O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (15)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pätnásty diel seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle venujeme činnosti českého herca, režiséra a operetného speváka Václava Poláčka v novozaloženom Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach v rokoch 1924 – 1926 a 1928 – 1929. V predošlých dvoch z troch príspevkov venovaných tejto osobnosti, sme sa zamerali na jeho činnosť pred príchodom do SNDčinnosti v SND.

Do novozaloženého Východoslovenského národného divadla v Košiciach pozval v roku 1924 Václava Poláčka riaditeľ Josef Hurt, ambíciou ktorého bolo uvádzanie umelecky hodnotného repertoáru. Ako energický režisér upozornil na svoju umeleckú individualitu do najmenších detailov prepracovanou prvou operetnou inscenáciou Piskáčkovej Slováckej princeznej (1924) v hudobnom naštudovaní svojho častého spolupracovníka J. V. Schöffera.

Václav Poláček (1880 – 1962), zdroj foto: Slovenský svet, 1924. r. 4, č. 36, s. 6
Slovácka princezná, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, programový plagát, zdroj: Slovenský východ, 20. 9. 1924, r. 6, č. 216, s. 5

V repertoári prevládala najmä klasická opereta, Kálmánova Čardášová princezná (uvádzaná pod názvom Čardášová kňažná, 1924), Jesenné manévre (1924), Bajadéra (1924) i Cigánsky primáš (1925), Hirschova Roztopašná Lola (1924), Lehárov Gróf Luxemburg (1924) a režijne vkusná Veselá vdova (1926) v krásnej kostýmovej výprave.

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (13) (prvý z troch príspevok venujúci sa činnosti Václava Poláčka pred príchodom do SND)
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (14) (druhý z troch príspevok venujúci sa činnosti Václava Poláčka v SND)

Kritika pozitívne hodnotila aj ďalšie Poláčkove inscenácie: Schubertovu a Bertého operetu Dom u troch dievčatiek (1924), Straussovho Cigánskeho baróna (1924) a prvé uvedenie operety Tisíc a jednu noc (1925) vo výbornej réžii a v nádhernej výprave Josefa Hurta. Inscenačne a scénicky pozoruhodné boli operety Fallovej Madame Pompadour (1924), Hervého Mamzelle Nitouche (1925). Nechýbali v tom čase populárne tituly ako Jarnova Krista z horárne (1925), Hirschova Dolly (1925), úspešná Stolzova opereta Tancom ku šťastiu (1925), Posledný valčík (1925) Oscara Strausa. Z tvorby Waltera Kolla uviedol Poláček operety Vymenili nevestu (1925) a Kráľovná noci (1925), Fallovu Rozvedenú pani (1926).

Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, zdroj: Československý denník, 9. 8. 1924, r. 6, č. 186, s. 4

Pri zostavovaní operetného repertoáru sa Poláček inšpiroval spevohernými titulmi úspešne uvádzanými v pražských divadlách. Uviedol napr. operetu Orlov (1926) o ruskom emigrantovi od reprezentanta viedenskej školy a Kálmánovho rovesníka Bruna Granichstaedtena s modernou hudobnou inštrumentáciou, či novinku z vidieckeho prostredia čerpajúcu Schmedes a Rosenthal (1926) Granichstaedtena alebo východnou exotikou inšpirované tituly Gejša (1926) anglického autora Sydneyho Jonesa a Künneckeho hudobnú veselohru Bratanec z Batávie (1926).

K populárnym titulom patril Maharadžoho miláčik (1924) a Ruženkina svadobná noc (1925) Emiliána Starého a Piskáčkov Tulák (1925). Prvú košickú činnosť Václav Poláček ukončil réžiou Ziehrerovej grotesknej operety Tuláci (pod názvom Veselí povaľači, 1926) a Gilbertovou Cudnou Zuzanou (1926), obe s dirigentom Vlastislavom Antonínom Viplerom.

E. Kálmán: Grófka Marica, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, zdroj: Slovenský východ, 23. 11. 1924, r. 6, č. 289, s. 3

V novembri 1924 mala v Košiciach svoju prvú českú premiéru jedna z najslávnejších a dodnes najuvádzanejších operiet Emmericha Kálmána Grófka Marica v réžii Václava Poláčka a v hudobnom naštudovaní J. V. Schöffera, ktorí boli súčasne aj prekladateľmi libreta. Titulnú postavu spievala prvá subreta súboru Ferry Majerová (bývala členka Jihočeského divadla, známa aj z filmového plátna). Inscenácia sa i napriek nie veľmi priaznivej kritike stretla s mimoriadnym záujmom divákov, v repertoári sa udržala dve sezóny a podľa vysokého počtu repríz patrila k najúspešnejším titulom.

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
Opera Štátneho divadla Košice (seriál)
Paberky z minulosti najmä hudobného divadelníctva
Hosťujúci umelci v košickej opere z pohľadu historika
Divadelníci v Košiciach majú dôvod na spomínanie
Zabudnuté hviezdy operného sveta

Václav Poláček režíroval aj premiéru prvej slovenskej operety v slohu viedenskej operety Ivana Júliusa Hemerku Ženské rozmary (1925, písali sme o nej TU…), prepracovanej verzie operety Hajdamáci, skomponovanej v roku 1920 na text Ema Bohúňa, v hudobnom naštudovaní J. V. Schöffera a v choreografii Ely Fuchsovej. Dobová kritika i obecenstvo prijali melodickú operetu s použitím prvkov východoslovenskej ľudovej piesne veľmi priaznivo, na rozdiel od prvého javiskového diela Jána Móryho Biela holubica. Po úspešnej premiére spevohry s peknou, melodickou hudbou v Nemeckom divadle v Brne (1925) ju uviedlo v júni 1926 i košické VND s dirigentom J. V. Schöfferom a v Poláčkovej réžii, v preklade Josefa Hurta (pod názvom Biely holub). Kritika však operetu z exotického prostredia arabského kmeňa Kabylov odmietla.

J. Hemerka: Ženské rozmary, oznam o premiére vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach, zdroj: Slovenský denník, 14. 1. 1925, r. 8, č. 10, s. 5

Prečítajte si tiež:
O jednej operete v šarišskom nárečí a jej autorovi (och)

Poláček stvárnil mnohé postavy, podľa kritiky bol nedostižným operetným komikom ako krčmár Kapiczka (Ascher, Tanček panny Márinky,1924), znamenitým Feri báčim (Kálmán, Čardášová princezná, 1924), výborným Oxom (Starý, Maharadžov miláčik, 1924), herecky skvelým Emilom (Hirsch, Roztopašná Lola, 1924), Waltersteinom (Kálmán, Jesenné manévre 1924).

K jeho najlepším výkonom patrili postavy starého kniežaťa Basila Basiloviča v Lehárovom Grófovi Luxemburgovi (1924), Mr. Westleyho (Piskáček, Táta Dlouhán, 1924) i Kristiána Čella (Schubert – Berté, Dom u troch dievčatiek, 1924). Bol veľmi dobrým Kolomanom Zsupanom (Strauss, Cigánsky barón, 1924), kúzelníkom Ormuzom (Strauss, Tisíc a jedna noc, 1925), výborne charakterizoval obchodníka Wortha (Piskáček, Tulák, 1925), herecky prvotriedny výkon podal v úlohe obchodného cestujúceho žida Mórica v Hemerkových Ženských rozmaroch (1925).

G. Puccini: Madame Butterfly, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, programový plagát, 20. 2. 1926, zdroj: Za oponou
B. Smetana: Predaná nevesta, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, zdroj: Národní politika, roč. 43, 21. 11. 1925, č. 319, s. 9

V druhom období činnosti vo VND (1928 – 1929) naštudoval Poláček iba jednu opernú inscenáciu, jednodejstvovú operu Viléma Blodeka V studni (1929, uvedenou so Stroupežnického hrou Skazená krv), síce v chatrnej výprave, ale dobrej réžii a v ušľachtilom hudobnom naštudovaní dirigenta Josef Petra (neskôr dlhoročného zbormajstra SND). Podľa kritiky excelovali na premiére sólisti Helena Charvátová (Lidunka), Marie Zalabáková (Veruna), hosť Tadeáš Důra (Vojtech) a Rosenkranz (Janek), na výške boli aj zbory.

Z operetného repertoáru si ako režisér zopakoval Piskáčkovho Tuláka (1928), Kálmánovu Grófku Maricu s dirigentom Josefom Petrom a novou predstaviteľkou titulnej postavy, spevácky i herecky skvelou Máňou Kohoutovou. Na výbornej úrovni bola podľa kritiky Frimlova Rose Marie (1928) s dirigentom Josefom Petrom, prvé košické premiéry Lehárovho Paganiniho (1928) a Gilbertovej V noci svätojánskej (1928).

Václav Poláček a J. V. Schöffer, foto: Archív DÚ

Kritika ocenila réžiu výpravnej operety Granichstaedtenovej Evelíny (1928), rýchly spád jej dodalo použitie projekcie kruhového horizontu. Titulnú postavu spievala Helena Charvátová, ako nový dirigent súboru sa uviedol Josef Bauše.

Z Gilbertovej tvorby prekvapila skvelou výpravou opereta V noci svätojánskej (1928), dobrým dojmom na kritiku zapôsobila i jeho opereta Dievčatko v košieľke (1928). Menej uspokojivá bola réžia Starého Princeznej od kolotoča (1928). Dobrý dojem urobila výpravná opereta zo života parížskej bohémy J. H. Bareša Nahá Venuša (1928).

Podpísal sa pod réžie ďalších operiet: Benatzky, Adieu, Mimi! (1929), Granichstaedten, Orlov (1929, Kálmán, Vojvodkyňa z Chicaga (1929) a Cirkusová princezná (1929), Kolo, Miss Amerika (1929), Nedbal, Cudná Barbora (1929), Imre Farkas Spevavý kapitán (A nótás kapitány, 1929). Václav Poláček navrhol scénu pre hru Rudolfa Medeka z legionárskeho prostredia podľa skutočnej udalosti na východnom fronte Plukovník Švec v réžii Jána Sýkoru (1928), uvedenej v rámci osláv 10. výročia oslobodenia mesta Košíc.

Václav Poláček (1880 – 1962), foto: Štátny oblastný archív Plzeň

Z postáv možno spomenúť dvojpostavu Tuláka a Strieborného kráľa z Piskáčkovho Tuláka (1928), Sama Hiekinsa v Granichstaedtenovej Evelíne (1928). Postave Čierneho orla z Frimlovej Rose Marie (1928) chýbal životný elán, v novej inscenácii Kálmánovej Grófky Marice (1928) stvárnil postavu Dragomíra Populescu. Kritiku zaujal v komických postavách Profesora z Gilbertovej operety Dievčatko v košieľke (1928) a v úlohe Jozífka v Starého Princeznej od kolotoča (1928).

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár