O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (16)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V šestnástom diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Oskara Nedbala vám predstavíme sopranistku Lídu Klímovú a altistku Marii Kebardovú, ktoré boli angažované do operného súboru v roku 1923.

(článok aktualizovaný 11. 10. 2021 o 11.40 h.)

Lída Klímová (Ludmila, vyd. Hájková, neskôr Grossmannová, narodila sa 9. júla 1901 v Brne, zomrela 22. apríla 1984 v Prahe, prvý manžel herec a režisér Bohuš Hájek, druhý manžel herec a spevák Sláva Grossmann), herečka a operetná speváčka, sólistka operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1922 – 1924.

Lída Klímová (1901 – 1984), foto: Archív DÚ

Lída Klímová študovala na konzervatóriu v Brne. V Slovenskom národnom divadle začínala v roku 1922 v zbore opery a stvárňovala menšie postavy v činohre, operete i v opere. Mladá talentovaná umelkyňa uplatnila svieži hlas v postave lesnej žienky i kuchtíka v Dvořákovej Rusalke (1922; 1923, insc. 5.11.1920), pomerne dobrým výkonom príjemne prekvapila ako Nedda v Leoncavallových Komediantoch (1922, insc.1921), ktorú pohotovo a takmer bez skúšky naštudovala na záskok za indisponovanú Dobřenu Šimáňovú v novej inscenácii Milana Zunu a za krátky čas bola prijatá do súboru sólistov. Na zájazde opery v Košiciach spievala Jitku v Smetanovom Daliborovi (1923, insc. 1922), Lidunku z Blodekovej opery V studni (1923k insc. 1921) a epizódnu postavu Ellen v Delibesovej Lakmé (1923).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Podľa kritiky vytvorila živú a sviežu postavu Esmeraldy v Smetanovej Predanej neveste (1924, insc.1923), ktorú tak ako i kuchtíka v Dvořákovej Rusalke (1924) s úspechom spievala aj na historickom zájazde Oskara Nedbala v španielskych mestách Barcelona a Madrid v roku 1924. Po speváckej stránke zaujala ako hostinská v Dvořákovom Tajomstve (1924). Rozlúčila sa postavou Zuzanky v Mozartovej Figarovej svadbe (1924) na zájazde opery SND v Košiciach (1924) a prijala ponuku na angažmán do Vinohradskej spevohry.

Lída Klímová ako Kuchtík v Dvořákovej opere Rusalka a Oskar Nedbal na zájazde opery v Španielsku v roku 1924, foto: Archív DÚ

Klímová úspešne stvárnila i niekoľko činoherných postáv akými boli napr. Kristína v Čapkovej hre Vec Makropulos (1922), Slečna v Langerovej veselohre Ťava uchom ihly (1923) a ďalšie dievčenské figúrky, slúžky a pážatá. Na viacerých pohostinských vystúpeniach v SND v rokoch 1924 – 1926 mala príležitosť uplatniť svoj temperament ako Helena v Nedbalovej Poľskej krvi.

V roku 1924 hosťovala v Ostrave, kde popri operete naštudovala spevácky a herecky úspešnú Mařenku zo Smetanovej Prodanej nevěsty (1924) a Karolku v Janáčkovej opere Její pastorkyňa (1924).

V auguste 1924 prijala angažmán vo Vinohradskej spevohre v Prahe, tu bola partnerkou Otakara Mařáka ako Mařenka v Predanej neveste, Vendulka v Hubičke a Micaela v Carmen. Z operetných postáv naštudovala Belotte vo Fallovej Madame Pompadour (1924), vytvorila pôvabnú a roztomilú postavu Dolly v rovnomennej Hirschovej úspešnej novinke (1925). V novej parížskej hudobnej komédii populárneho skladateľa Maurice Yvaina na libreto Alberta Willemetza Nebe na zemi (Là-Haut, 1925) stvárnila jednu z hlavných úloh popri Hugovi Krausovi.

Lída Klímová ako hosť v operete Oscara Nedbala Poľská krv, 1924, programový plagát, zdroj: Archív SND

Po pohostinskom vystúpení v postave Hirschovej Dolly (1925) v Národnom divadle v Brne bola prijatá ako operetná subreta (1925 – 1926). Dobrým dojmom zapôsobila v postave Štefky v novinke Mihályho Krausza Láska pusty (1925). V inscenáciách režiséra Oldřicha Nového vytvorila postavy Midili Hanum (Fall, Stambulská růže, 1925) a Dolly Markbans (Granichstädten, Orlov, 1925). V málo známej operete Mascagniho Si, dáma z Folies-Bergères (1926) stvárnila postavu herečky Sì a v Offenbachovej Madame Favart (1926) Zuzannu.

V roku 1927 sa Lída Klímová vrátila do v Prahy na post prvej subrety holešovického divadla Uranie, riaditeľom ktorého bol Bedřich Jeřábek. Stvárnila Hanči v operete Josepha Straussa Jarní vánek (1927), hlavné postavy v operetách Lea Falla Sladký kavalír (1927), v prvom uvedení hudobnej komédie Vincenta Youmansa No, no, Nanette (1927) na vtipné libreto Otta Harbacha, v operetnej novinke Dívenka dnešní doby (1927, Quand on est trois) Josefa Szulca, stvárnila princeznú v tej dobe populárnej Kálmánovej jazzovej operety Vévodkyně z Chicaga (1928).

Najúspešnejšou postavou zjavom pôvabnej temperamentnej subrety bola titulná postava Frimlovej operety Rose Marie (1928) v českej premiére a v naštudovaní režiséra Václava Poláčka, ktorú alternovala s Jiřinou Dinesenovou. Frimlova opereta sa stretla s triumfálnym prijatím divákov a do júla 1929 mala 280 repríz. Naštudovala aj hlavnú úlohu v novej operete Mirka Hanáka Milostpánová komorná (1929), Pavlu v prvom uvedení Piskáčkovho Bataliona (1929). Bola horkokrvnou slúžkou Trudou v operete Johanna Straussa Casanova (1929) v titulnej postave s operným spevákom Nikolajom Melnikovom, ktorú uviedli v zmodernizovanej revuálnej úprave Ralpha Benatzkého.

Lída Klímová (1901 – 1984), zdroj foto: cs.isabart.org

Po odchode Bedřicha Jeřábka prevzala Uranii Vinohradská spevohra, kde Klímová podľa kritiky vytvorila nežnú a roztomilú postavu Konstancie v novej hudobnej komédii Rudolfa Kubína Tři mušketýři (1930), pôvabnú Salomeu v Lehárovej operete Friderika, uvedenej pod názvom Básnikova první láska (1930). Bola partnerkou známeho Božu Wronského v prvom uvedení operety rakúskeho skladateľa Juliusa Bittnera Stříbrná tanečnice (1930). Účinkovala v prvom uvedení úspešnej operety Bernarda Grüna Čeští muzikanti (1931) za osobnej prítomnosti skladateľa. Po uzavretí divadla v roku 1932 príležitostne vystupovala pohostinsky v Malej operete v Prahe, v Chebe a i.

V sezóne 1933 – 1934 prijala angažmán v divadle v Českých Budějovicach, riaditeľom ktorého sa stal Bedřich Jeřábek. V roku 1934 účinkovala v pražskej Lucerne v kabarete aj s Jiřím Voskovcom a Janom Werichom. V roku 1938 stvárnila menšiu postavu herečky spevohry vo filme Svatební cesta a v rokoch 1969 – 1981 hrala staršie dámy a láskavé babičky v televíznych filmoch.

Altistka Marie Kebardová (vlastným menom Marie Drábková, vyd. Součková, narodila sa 6. septembra 1890 v Gross-Jedlersdorfe v Rakúsku, od r. 1905 súčasť viedenského okresu Floridsdorf; zomrela 2. februára 1971 v Tepliciach nad Metují, okr. Náchod). Po odchode z Rakúska žila rodina v Litomyšli, kde Kebardová, ešte ako Drábková, spievala v miestnom Spolku paní a dívek a pravdepodobne tu získala aj hudobné vzdelanie. Umeleckú činnosť začala v pražskom divadle Deklarace, kde spievala Verunu v Blodekovej opere V studni (1921). Dve sezóny pôsobila v Národnom divadle v Brne (1913 – 1915), naštudovala postavu Háty z Predanej nevesty (1913), podľa kritiky pekne spievala Polinu v Čajkovského Pikovej dáme (1914), prvú družičku vo Weberovom Čarostrelcovi (1916) a i. S odstupom rokov podala pozoruhodný výkon ako hosť v postave Ježibaby v Dvořákovej Rusalke (1918).

Marie Kebardová (1890 – 1971), foto: súkromný archív rodiny

V roku 1916 bola krátko členkou zboru v Národnom divadle v Prahe, tu vytvorila úlohu Stareny v Kovařovicovej opere Na starém bělidle (1916). Malé postavy naštudovala aj na ďalšom pôsobisku v Ostrave (1919 – 1923): Hátu a tretiu lesnú žienku v Rusalke, Larinu (Čajkovskij, Evžen Oněgin), Tetu (Puccini, Madame Butterfly), slúžku (Flotow, Marta) i figúrky a postavičky v činoherných a baletných inscenáciách.

V roku 1923 bola Marie Kebardová angažovaná do súboru SND ako sólistka opery na menšie sóla, potom bola členkou zboru opery (1928 – 1931) a v rokoch 1931 – 1937 sólistkou operety. Uviedla sa pekným zvučným, farebným hlasom veľkého rozsahu v postave herecky pôsobivej Lariny v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1923, 1925). Podľa dokumentačných materiálov výstižne charakterizovala i ďalšie epizódne postavy Mistress Berston (Delibes, Lakmé, 1923), matku (Charpentier, Louise, 1924), Rozáliu (d´Albert, Nížina, 1924).

E. Humperdinck: Medovníková chalúpka, Opera SND, 1924, programový plagát, zdroj: Archív SND

Pekný výkon podala v postave Gertrudy z Humperdinckovej Medovníkovej chalúpky (1924), dobrým dojmom na kritiku zapôsobila ako Madelon v Giordanovom André Chénierovi (1925), stvárnila hlasovo i herecky dobrú Floru Bervoix vo Verdiho Traviate (1924, insc. 1922). Spievala tretiu žienku v Dvořákovej Rusalke (1923), páčila sa ako Častava vo Fibichovej Šárke (1924), v ďalšej inscenácii opery spievala Radku (1931), bola dobrá ako richtárka v Janáčkovej Jej pastorkyni (1926).

Muzikalitu a zmysel pre hereckú tvorivosť prejavila aj v menších postavách v premiérach opier súčasných skladateľov, akými boli hostinská z Maršíkovej Študentskej lásky (1925) a Zerbina vo Folprechtovej opere Lásky hra osudná (hovorená rola, 1926, 1929), ktorú stvárnila i na zájazde opery vo Viedni (1929). Naštudovala postavy predavačky v opere Figuša-Bystrého Detvan (1928) a krstnej matky v Smatkovej opere Čachtická pani (1931).

Marie Kebardová (1890 – 1971), foto: Archív SND

Stvárňovala postavy matiek, starých matiek, tiet a figúrok v širokom spektre operetných a spevoherných inscenácií. Páčila sa ako Jadwiga Pavlová v Poľskej krvi (1924, 1931), výborný výkon podala v komickej postave Mizzi Müllerovovej vo Vinobraní (1925) v operetách Oskara Nedbala. Svojský výraz vtisla Matke predstavenej v Hervého Mamzelle Nitouche (1926), vychováteľke Mirabelle v Cigánskom barónovi (1927) a Zoraide v Tisíc a jednej noci (1929, 1936) Johanna Straussa. Vytvorila výraznú figúrku Jupiterovej manželky Juno v Offenbachovom Orfeovi v podsvetí (1926, 1932).

Po príchode Antonína Drašara bola preradená do operetného súboru ako sólistka. Stvárnila epizódne postavy v Lehárových operetách: kňažnú v Cárovičovi (1932), Praskoviu vo Veselej vdove (1933), Grófka Zeilu v Grófovi Luxemburgovi (1933), Grófku de Laplace v operete Paganini (1933) a pestúnku Julču v Cigánskej láske (1935). Vytvorila dobrú postavu Marie Tschöllovej v operete Bertého a Schuberta Dom u troch dievčatiek (1929, 1935), Mrs. Van Dare v európskej premiére úspešnej Frimlovej operety Svetluška (The Firefly) v réžii Viktora Šulca uvádzanej pod názvom Ninon (1934).

Z. Folprech: Lásky hra osudná vo Viedni, zdroj: Die Stunde, 20. 9. 1931, r. 9, č. 2555, s. 7

Naštudovala mnohé ďalšie charakterové postavy a postavičky v aktuálnom repertoári akými boli Porciunkula (Eysler, Zlatá pani majstrová, 1931), Agata (Hirsch, Roztopašná Lola, 1931), Pepina Millerová (Stolz, Pepina, 1931), Teta Gusti (Brodszky, Primavera, 1931), Kňažná Gudensteinová (Kálmán, Grófka Marica, 1932, 1937). V najúspešnejšej Gilbertovej operete Cudná Zuzana vytvorila barónovu manželku Delphinu (1932), v Eisemannových Veselých manévroch (1932) pani Bertu Loeblovú, dobrý výkon podala ako Lady Lancaster v muzikáli Ellisa a Myersa Jim a Jill (1933) a ako Teta Rosetta v operete Járu Beneša Syn bohov (1934).

V pôvodných dielach domácich autorov naštudovala barovú dámu Ria – Rio v Móryho Zimnom romániku (1932), postavu Kitty vo Vilímovej operete V žiari miliónov (1933) a vydarenú figurku pani Boardénovej v operete J. V. Schöffera Závodom o lásku (1934). Uplatnila sa i v českých spevohrách ako Mrs. Aurora Thompsonová v Piskáčkovom Tulákovi (1932), v populárnych Benešových operetách ako Hospodyňa (U svätého Antoníčka (1933), papuľnatá Barbora Štetivcová (Na tej lúke zelenej,1935) a Eunike (Uličnica, 1936), pani Králová vo Viplerovovej folkloristickej operete Na svätom Kopčeku (1934). Podľa kritiky výborne vystihla vyvýšenú dámu i pokorenú ženu Elzu Haugswitzovú vo Weinbergerovej operete Na ružiach ustlané (1934) a spolu s režisérom Poláčkom vytvorili výraznú manželskú dvojicu, ktorou zaujali aj viedenskú kritiku na zájazde opery SND v roku 1935.

Z. Folprecht: Lásky hra osudná, Opera SND, 1926, programový plagát, zdroj: Archív SND

Stvárňovala pantomimické postavy v balete: Kačenka (Nedbal, Princezná Hyacinta, 1924), Pani Twardovská (Róźycki, Pán Twardovski, 1933), Grófka Sybilla (Glazunov, Raymonda, 1934) a drobné postavičky a figúrky v činohre o. i napr. aj kostolníkovu manželku Chalupkovom Kocúrkove (1925), Hazuku v Tylovom Strakonickom gajdošovi (1926), Bodrú Amálku v prvotine Martina Sekerku Dvojaký príjem (1936).

Dcérou Marie Kebardovej bola Vlasta Součková, vyd. Nyklíčková, absolventka bratislavského konzervatória, ktorá hrala Marynu vo filme Martina Friča Hordubalové (1937) a v Švandovom divadle Járy Kohouta v Prahe spievala hlavnú úlohu v operete Jaroslava Jankovca Cikánská princezna (1937).

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Poznámka:

Nové biografické údaje Marie Kebardovej sú výsledkom ďalšej bádateľskej a výskumnej činnosti. Za vzácne a doteraz neznáme informácie chcem poďakovať vnučke speváčky žijúcej vo Švajčiarsku Anne Macek Nyklíčkovej.

Archív: O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár