O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (17)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 17. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Oskara Nedbala vám predstavíme sopranistku Helenu Ostrovskú, barytonistov Jaroslava Kříža, Bohumila Leva a Václava Fialu, ktorí boli angažovaní do operného súboru SND v roku 1924 a sopranistku a Marii Töpferovú, angažovanú v roku 1925.

Sopranistka Helena Ostrovská (vydatá Helena Tomšů, manžel továrnik Sergěj Tomšů, dátum, miesto narodenia a úmrtia nie sú známe) bola sólistkou operného súboru Slovenského národného divadla iba krátko v roku 1924.

Podľa dostupných informácií v dobových periodikách bola Helena Ostrovská sólistkou cárskej opery v Petrohrade. Po vydaji za českého veľkoobchodníka Sergeja Tomšů pôsobiaceho v Rusku sa s ním po revolúcii presťahovala v roku 1919 do Československa, kde začala vystupovať pod menom Helena Ostrovská-Tomšů. V Prahe mala od roku 1920 veľké úspechy na koncertných vystúpeniach v rámci umeleckých akadémií a večerov pražského Ruského klubu.

Helena Ostrovská ako Hedvika v Smetanovej Čertovej stene, SND, 1924, foto: Archív mesta Plzne

Účinkovala aj na koncerte v kúpeľnej koncertnej sále v Piešťanoch s tenoristom Jevgenijom Gorjanským v auguste 1920, kde kritiku zaujala nielen krásnym zjavom, ale predovšetkým sviežim, lyricko-koloratúrnym sopránom. V rámci pohostinského vystúpenia ruského sólového súboru v Národnom divadle v Prahe spievala v roku 1923 v Čajkovského Pikovej dáme malú úlohu Chloe.

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

V roku 1924 absolvovala Helena Ostrovská Pivodovu spevácku a opernú školu v Prahe. Ako novo angažovaná členka opery SND sa uviedla príjemným, dobre školeným a vyrovnaným hlasom i pôsobivým hereckým prejavom v postave kuchtíka z Dvořákovej Rusalky (1924, insc. 1923). Bola rozkošnou, rokokovo gracióznou Zuzankou v Mozartovej Figarovej svadbe (1924). Veľmi pekný, štýlový výkon podala ako Nurri v d´Albertovej Nížine (1924), V Smetanových Dvoch vdovách (1924) vytvorila s Mirkom Horským vtipnú dvojicu Toníka a Lidunky. Dobre charakterizovala Hedviku v Smetanovej Čertovej stene (1924) a Jitrenku v Humperdinckovej Perníkovej chalúpke (1924).

Helena Ostrovská, Norbert Kubát o Figarovej svadbe, Národný denník, 16. 9. 1924, r. 3, č. 211, s. 2

Na hudobnom a umeleckom večierku ruských vysokoškolských študentov vo vládnej budove (1924) spievala operné árie a piesne z tvorby ruských skladateľov. Od roku 1925 už v opere SND nespievala, dôvod ukončenia činnosti v Bratislave nie je známy. Vrátila sa do Prahy, v roku 1932 podnikla umeleckú cestu po Čechách s programom venovaným torbe P. I. Čajkovského a do roku 1933 sa venovala koncertnej činnosti.

Barytonista Jaroslav Kříž (narodil sa 7. februára 1898 v Brne, dátum a miesto úmrtia nie sú známe) bol sólistom operného súboru Slovenského národného divadla iba jednu sezónu 1924 – 1925.

Jaroslav Kříž (1898 – ?), foto: archív SNA

Jaroslav Kříž absolvoval hru na husle u prof. Františka Kudláčka a súčasne spev na Štátnom konzervatóriu v Brne. Ako sólista operného súboru SND sa podľa kritiky sľubne uviedol pekným hlasom širokého rozsahu v postave maliara v Massenetovej opere Kaukliar u Matky Božej (1924), muzikalitou a hereckým výrazom zaujal ako hrdý a bezcitný Sebastiano v d´Albertovej Nížine (1924).

Sviežim svetlým hlasom spieval herecky temperamentného Vladislava zo Smetanovho Dalibora (1924). Hlasovo imponoval i v postave Přemysla Libuša (1924), menej výrazný bol však v hereckom prejave. Spevácky sa dobre vžil do postavy profesora Urbanca v prvom uvedení Maršíkovej Študentskej lásky (1925), konverzačný štýl postavy mu však nevyhovoval.

E.d´Albert: Nížina, SND, 1924, plagát, zdroj: Archív SND

Dobre vystihol i menšie a charakterové postavy akými boli lovec z Dvořákovej Rusalky (1924, insc. 1923) a dve smetanovské úlohy Mícha z Predanej nevesty (1924) a pustovník Beneš v Čertovej stene (1924), Antonio (Mozart, Figarovova svadba,1924), Barón Douphal (Verdi, Traviata, 1924, insc. 1922), Luther (Offenbach, Hoffmannove poviedky, 1924), Angelotti (Puccini, Tosca, 1924).

V roku 1926 začal vyučovať hru na husle a spev na Pěvecko-hudební škole Přerub v Přerove. Informácie o jeho ďalšej činnosti nie sú známe.

Tenorista Bohumil Lev (narodil sa 23. decembra 1899 v Kladne, zomrel v roku 1978, presný dátum a miesto úmrtia nie sú známe) bol v sezónach 1924 – 1933 angažovaný ako sólista operného súboru Slovenského národného divadla na menšie sóla, neskôr bol členom operného zboru (1936 – 1939).

Bohumil Lev (1899 – 1978), foto: Archiv DÚ

O Bohumilovi Levovi sa nezachovali žiadne biografické záznamy a informácie o hudobnom vzdelaní. Umeleckú činnosť začal pravdepodobne v roku 1924 ako sólista na menšie sóla v opernom súbore Slovenského národného divadla, v rokoch 1936 – 1939 bol členom operného zboru SND. V rokoch 1933 – 1936 bol angažovaný ako sólista „pre malé role“ v Národnom divadle v Brne a činnosť ukončil ako člen operného zboru Národného divadla v Prahe (1945 – 1963).

Bohumil Lev vytváral malé a epizódne úlohy, začínal ako úradník v Pucciniho Madame Butterfly (1924), neskôr doštudoval postavu Yamadoriho (1927). V Pucciniho operách bol Spolettom v Tosce (1927, insc. 1924; 1931), čašníkom Nickom v opere Dievča zo zlatého Západu (1930), podľa kritiky pekný výkon podal ako Spinelloccio v opere Gianni Schicchi (1927). Vo Verdiho operách naštudoval Rodriga v Otellovi (1925) a Borsu v Rigolettovi (1926, insc. 1923). Spieval Remendada v Bizetovej Carmen (1924, 1929), Cochenilla, Franza a Pitichinaccia v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1927, 1930). Vytvoril vydarenú figúrku Dona Curzia z Mozartovej Figarovej svadby (1924).

V Smetanových operách znamenite stvárnil principála komediantov z Predanej nevesty (1924, 1930) a Jirku v Tajomstve (1924, 1927, 1930). Hlboko precítený výkon podal ako vodník Michal v Novákovom Lampáši (1928), naštudoval kupca Jana Zvalovie v premiére opery V. F. Bystrého Detvan (1928). Kritika pozitívne hodnotila aj jeho výkon v skupine židov v Salome (1930) a najmä v úlohe výborného intrigána Valzacchiho v Gavalierovi s ružou (1936) Richarda Straussa.

V. F. Bystrý: Detvan, Opera SND, 1928, plagát, zdroj: Archív SND

Uplatnil sa v operetách Johanna Straussa ako Gróf Carnero v Cigánskom barónovi (1927) a kúzelník v Tisíc a jednej noci (1929). Stvárnil Harlekýna v Costovom balete Ľahkovážny Pierot (1928). Ako člen operného zboru vytvoril aj ďalšie menšie postavy, postavičky, figúrky sluhov, vojakov a strážnikov v operných a spevoherných inscenáciách, ako Gróf Lerma (Verdi, Don Carlos, 1938) sluha Jean (Dvořák, Šelma sedliak, 1939), richtár Nemec (Kovařovic, Psohlavci, 1939) a iné. V pôvodných slovenských inscenáciách Gejzu Dusíka naštudoval advokáta Dr. Hajného v operete Keď rozkvitne máj (1938) a markíza v Modrej ruži (1939).

Barytonista Václav Fiala (biografické údaje umelca nie sú známe) bol sólistom operného súbor SND pre malé úlohy v rokoch 1924 – 1927.

Dobrým dojmom na kritiku zapôsobil v úlohe Indiána v Smetanovej Predanej neveste (1924), neskôr spieval Míchu (1926), v Smetanovom Tajomstve (1927) naštudoval postavu Ducha frátra Barnabáša, v Dvořákovom Čertovi a Káči (1925) Maršálka. Bol komickým kostolníkom v Pucciniho Tosce (1924) a Alcindorom v Bohéme (1925), Fiorillom v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1925). V Maršíkovej opere Študentská láska (1925) zaskočil postavu Pavla za chorého M. R. Böhma a spieval i ďalšie reprízy. V chorvátskej národnej opere Ivana Zajca Nikola Šubič-Zrínsky (1925) stvárnil postavu lekára Leviho.

Václav Fiala, foto: Archív DÚ

Stvárňoval mnohé ďalšie epizódne postavy, akými boli Schmidt (Giordano, André Chénier, 1925), Bedrich (Thomas, Mignon, 1925), Luther i Spalanzani (Offenbach, Hoffmannove poviedky, 1925; 1927), Morales (Bizet, Carmen, 1925, insc. 1924), Mlynár (Auber, Fra Diavolo, 1926), Don Diego (Meyerbeer, Afričanka, 1926), Albert (Halévy, Židovka, 1926,insc. 1922).

Uplatnenie našiel v operetných postavách, bodrý humor vtisol Zarembovi v Nedbalovej Poľskej krvi (1924), bol hofmajstrom Kvirínom v jeho úspešnej operete Vinobranie (1925), riaditeľ divadla v Hervého Mamzelle Nitouche (1926), boh vojny Mars v Offenbachovom Orfeovi v podsvetí (1926), riaditeľom väznice Frankom v Straussovom Netopierovi (1927, insc. 1925). Vytvoril sympatickú postavu richtára Galu v Tajovského dráme Smrť Ďurka Langsfelda (1925) a ďalšie drobné postavičky i figúrky v činoherných a baletných inscenáciách.

Em. Maršík: Študentská láska, SND, 1925, plagát, zdroj: Archív SND

V rokoch 1927 bol Václav Fiala angažovaný v Národnom divadle v Brne, kde s úspechom stvárňoval mnohé malé úlohy až do roku 1942, o. i. napr. grófa Parisa v Gounodovom Romeovi a Júlii (1930), aj väzňa Kovářa v prvom uvedení Janáčkovej opery Z mrtvého domu (1930).

Marie Töpferová (aj Toepferová, Máňa Töpferová, manžel obchodník Otto Singer, narodila sa v Příbrami, dátum narodenia, dátum a miesto úmrtia nie sú známe) bola sólistkou operného súboru SND v rokoch 1925 – 1927, keď bol riaditeľom Oskar Nedbal.

Marie Töpferová, foto: Archív DÚ

Marie Töpferová navštevovala hodiny spevu u hudobného pedagóga Josefa Masopusta v Příbrami, potom bola žiačkou bývalého barytonistu ND Praha Bohumila Benoniho. Ako sólistka operného súboru SND naštudovala postavy sopránového i mezzosopránového odboru. Umeleckú činnosť začala titulnou postavou Thomasovej opery Mignon (1925). Disponovala hlasom tmavšej farby ušľachtilého timbru, podľa názoru kritiky by ešte potrebovala pracovať na odstránení technických nedostatkov, v hereckom prejave bola istejšia.

Marie Töpferová, Národní politika, 13. 9. 1925, r. 43, č. 251, s. 10, zdroj: Archív DÚ

O svojich speváckych kvalitách presvedčila ako výborná Violetta z Verdiho Traviaty (1926, insc. 1922), Rosina v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1926, insc. 1925) i Lola v Mascagniho Sedliackej cti (1926, insc. 1921). Úspešne zvládla náročný part Gildy vo Verdiho Rigolettovi (1927, insc. 1923) najmä v scénach s Melnikovom v titulnej postave v Košiciach. Bola temperamentnou Musettou v Pucciniho Bohéme (1927, insc. 1925). Vynikla ako veselá a bezstarostná Mizi Schlager v opere Františka Neumanna Milkovanie (1926), úspech mala aj ako Zelma v Różyckého opere Casanova (1926).

Doštudovala Kuchtíka v Dvořákovej Rusalke (1925, insc. 1923), Esmeraldu v Smetanovej Predanej neveste (1926, insc. 1924), Mercedes v Bizetovej Carmen (1926, ins. 1924) a Kate Pinkerton v Pucciniho Madame Butterfly (1926, insc. 1924). Spievala Karolku v Janáčkovej Jej pastorkyni (1926), menšiu postavu Astaroth v Goldmarkovej Sábskej kráľovnej (1926). V Čajkovského Pikovej dáme (1927) spievala Polinu, ako Daphnis spolu s Bartošovou (Chloe) vkusným výkonom obohatili pastiersku scénu.

F. Hervé: Mamzelle Nitouche, SND, 1926, zdroj: Archív SND

Veľké úspechy mala v operetných inscenáciách ako temperamentná Liza Müllerová v Nedbalovej operete Vinobranie (1925), spevácky i herecky dobrá Vanda Kvasinskaja v Nedbalovej Poľskej krvi (1926, insc. 1924), znamenitá Adela v Straussovom Netopierovi (1925). Vytvorila energickú postavu Denisy de Flavigny v Hervého Mamzelle Nitouche (1926), spevácky a herecky vynikajúcu Eurydiku v Offenbachovom Orfeovi v podsvetí (1926).

Podľa informácie v tlači mala prijať angažmán v Ostrave, v ostravskom divadelnom archíve sa však umelkyňa s týmto menom nenachádza. V roku 1927 sa vydala za obchodníka Otta Singera a pod menom Marie Toepferová-Singerová príležitostne vystupovala na koncertoch v Prahe, napr. so Zdeňkom Otavom na koncerte na Slovanskom ostrove v Prahe (1930), na koncertoch s dirigentom Vojtěchom Bořivojom Aimom a speváckym súborom Typograf (1931). Účinkovala aj v rozhlase.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár