O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (18)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 18. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Oskara Nedbala vám predstavíme režiséra a speváka Vladimíra Mareka pôsobiaceho v Slovenskom národnom divadle v roku 1926.

Vladimír Marek (aj Vladimír H. Marek, vlastným menom Vladimír Alois Adolf Heidrich, narodil sa 26. apríla 1882 v Prahe, zomrel 11. mája 1939, manželka operetná speváčka Věra Skalská, dcéra herečka Heda Marková). Jeho matka Anna Jelínková sa po otcovej smrti vydala za herca a divadelného režiséra Antonína Marka (1862 – 1938), ktorý sa Vladimíra i jeho brata ujal. V Slovenskom národnom divadle pôsobil ako režisér v roku 1926.

Vladimír Marek (1882 – 1939), foto: Archív DÚ

Vladimír Marek začal hrať v roku 1899 vo vidieckej divadelnej spoločnosti F. Kosteleckého. V spoločnosti A. J. Frýdu získal renomé operetného komika (L. Krenn, K. Lindau: Bujná krev, 1905), na základe ktorého bol angažovaný do Mestského divadla v Plzni (1905 – 1911 a 1923 – 1926), kde pôsobil ako herec a režisér. Pokračoval v Mestskom divadle na Královských Vinohradoch (1911 – 1917), krátko pôsobil v divadle Varieté (1917 – 1918). Po vojne bol angažovaný v Národnom divadle v Brne (1919 – 1922). Bohatú umeleckú činnosť ukončil v pražských divadlách Uranie (1926 – 1930) a Tylovo divadlo v Nuslích (1931 – 1932).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

V Plzni patrili k jeho úspešným postavám Koloman Zsupan z Cigánskeho baróna J. Straussa (1906), principál v Smetanovej Predanej neveste (1906) a ďalšie komické postavy v operete i v činohre. V druhom období režíroval v spolupráci s dirigentom Františkom Dykom prvé uvedenia operiet Jeana Gilberta Káťa tanečnice (1923) a Co se přihodilo Dorině (1923), s manželkou Věrou Skalskou v hlavných úlohách a Kálmánovej Hraběnky Marice (1924) s Jiřinou Dinesenovou v titulnej postave. Zaslúžil sa o prvé uvedenie operety Karla Pečkeho a Miloša Smatka Napoleonův trubač (1925), ku ktorej napísal libreto.

V roku 1911 odišiel z Plzne do Mestského divadla na Královských Vinohradoch, kde stvárnil knieža Basila (Lehár, Hrabě Luxemburk, 1911), Dicka (Fall, Dolarová princezna, 1911) a i. S dirigentom Rudolfom Piskáčkom režíroval prvé uvedenia viacerých operiet: Lehárovu Evu v hlavnej úlohe s Mariou Kalivodovou, operetu Karla Weisa Expresní vlak do Nizzy (1913), Straussovu operetu Tisíc a jedna noc (1915) a Kálmánovu Čardášovú princeznu (1916).

E. Kálmán: Čardášová princezná, Mestské divadlo na Královských Vinohradoch v Prahe, česká premiéra operety (prvýkrát v českom jazyku), zdroj: Národní listy, 29. 7. 1916, r. 56, č. 208, s. 5

Najúspešnejšou inscenáciou bola pôsobivá inscenácia Nedbalovej operety Polská krev (1914, dirigent Ludvík Čelanský) s vynikajúcou Boženou Durasovou ako Helenou, ktorá mala 118 predstavení, najviac zo všetkých operiet (IN: ŠULC, Miroslav. Česká operetní kronika 1864-1948. Praha: Divadelní ústav, 2002, s.92.) S pozitívnym ohlasom u kritiky sa stretla nekonvenčná inscenácia Offenbachovho Orfea v podsvětí (1915) v Marekovom novátorskom naštudovaní. S dirigentom Karlom Nedbalom uviedol Suppého Bocaccio (1917).

Vo vinohradskom divadle režíroval Vladimír Marek aj opery, napr. sviežu a zábavnú inscenáciu komickej Delibesovej opery Král to řekl (Le roi l’a dit, 1913) s dirigentom Ludvíkom Čelanským, úspešnú, umelecky hodnotnú inscenáciu Halévyho opery Blesk (1915) v hudobnom naštudovaní Otakara Ostrčila a v scénickej výprave Josefa Weniga. S Ostrčilom inscenoval komickú operu Hectora Berlioza Blažena a Beneš (1916, podľa Shakespearovej komédie Mnoho kriku pre nič), kde stvárnil aj menšiu postavu notára (hlavné úlohy spievali Zd. Knittl a B. Petanová). Režíroval komickú jednoaktovku spevohru Otakara V. Zicha Malířský nápad (1916, podľa Svatopluka Čecha), opäť v hudobnom naštudovaní Otakara Ostrčila. S Karlom Nedbalom inscenoval pôvodnú jednodejstvovú pantomímu Jaromíra Weinbergera Únos Evelinin na libreto Františka Langera (1915, choreografia Grecco Poggiolesi).

Po krátkom pôsobení v pražskom divadle Varieté (1917 – 1918) bol angažovaný so svojou manželkou Věrou Skalskou do Brna ako šéfrežisér opery a operety . Uviedol sa novými naštudovaniami opier zo staršieho repertoáru. Uznanie kritiky si zaslúžil za réžiu prvého uvedenia komickej opery Adama Kdybych byl králem (1920) s dirigentom Janom Janotom. Inscenoval Foersterovu Deboru (1920), kritika pozitívneho hodnotila réžiu Weisovho Lešetínskeho kovářa (1921).

Svetová premiéra Janáčkovej opery Káťa Kabanová, ND Brno, 23. 11. 1921, plagát, zdroj: wikipedia

Za umelecky pozoruhodnú považovala réžiu prvého uvedenia Janáčkovej opery Káťa Kabanová (1921) v hudobnom naštudovaní Františka Neumanna a na scéne Alexandra Vladimíra Hrsku. Titulnú rolu Káti spievala Marie Veselá, Kabanichu Marie Hladíková a Borisa Karel Zavřel (neskôr sólista opery SND).

V roku 1926 angažoval Vladimíra H. Marka do súboru SND ako operného režiséra Oskar Nedbal. Svoje dlhoročné režisérske skúsenosti a schopnosti tlmočil v Janáčkovej opere Jej pastorkyňa (1926) v hudobnom naštudovaní Bohuša Tvrdého a na scéne Ľudovíta Hradského. Inscenácia, ktorej vtisol spád a intimitu, sa stretla s mimoriadne pozitívnym hodnotením kritiky.

E. Maršík: Černý leknín, Mestské divadlo v Plzni, 1923, zdroj: Národní listy, 18. 12. 1923, r. 63, č. 346, s. 9

Režijne a scénicky vzorná bola inscenácia Auberovej opery Fra Diavolo (1926) s dirigentom Zdeňkom Folprechtom, ku ktorej si Marek sám navrhol aj priliehavú výpravu. V štýlovo čistej inscenácii Mozartovho Dona Juana (1926) dal vyniknúť jemným detailom a vystihol dobovú atmosféru. Vo svojich inscenáciách sa ako skúsený režisér snažil o zosúladenie hudobnej zložky, výkonov účinkujúcich a scénickej výpravy ako napr. v pôsobivej a úspešnej Foersterovej Debore (1926) v hudobnom naštudovaní Oskara Nedbala a v scénickej výprave Ľudovíta Hradského, v ktorej dosiahol zladenie hereckých výkonov účinkujúcich. S uznaním kritiky sa stretlo i prvé uvedenie pôvodnej jednoaktovky Zdeňka Folprechta podľa bratov Čapkovcov Lásky hra osudná (1926) v spolupráci s arch. Vojtom Šeborom, autorom scénických a kostýmových návrhov.

Sviežosťou a živosťou zaujala obnovená inscenácia Smetanovej Predanej nevesty (1926), v novom naštudovaní uviedol Hubičku (1926) a Dalibora (1926). Podpísal sa aj pod obnovené inscenácie Rossiniho Barbiera zo Sevilly (1926) a Mascagniho Sedliackej cti (1926), s vkusom režíroval Bizetovu Carmen (1926).

B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, 1926, réžia: Vladimír H. Marek, programový plagát, zdroj: Archív SND

Z operetného repertoáru uviedol v obnovenej premiére Straussovho Netopiera (1926), novým inscenáciám Hervého Mamzelle Nitouche (1926) a Offenbachovmu Orfeovi v podsvetí (1926) dodal atmosféru a štýl. Úspech mal aj ako interpret principála komediantov v Smetanovej Predanej neveste, obľubu obecenstva získal v operetných úlohách ako Cela v Straussovom Netopierovi, či Mirski v Nedbalovej Poľskej krvi. K najlepším postavám patril vtipný Celestin v Hervého Mamzelle Nitouche (1926) a nenapodobiteľný Jupiter v Offenbachovom Orfeovi v podsvetí (1926). Ako prefíkaný Pantaleon Vocilka bavil obecenstvo v Tylovom Strakonickom gajdošovi (1926).

Rozlúčkovým predstavením Vladimíra Marka v decembri 1926 bola Mamzelle Nitouche, kde postavu Denisy spievala ako hosť manželka Věra Skalská.

V rokoch 1931 – 1932 mal Marek s kolegami Karlom Faltysom a Karlom Šmídom prenajaté Tylovo divadlo v pražských Nuslích. V roku 1928 s veľkým úspechom vystúpil pohostinsky v postave krajčíra Františka Fialu v Strupežnického Našich furiantoch v Národnom divadle v Prahe a ako Principál komediantov v Smetanovej Predanej neveste (1932 – 1933).

Otáznik, Jeanetta plače, zdroj: Národní listy, 20. 4. 1918, r. 58, č. 90, s. 3

Vladimír Marek sa uplatnil aj na filmovom plátne, debutoval v úlohe súdneho sluhu vo filmovej komédii J. A. Palouša Noční děs (1914). S manželkou Věrou Skalskou stvárnil hlavnú úlohu neverného manžela Jaroslava Smolu v komédii Přemysla Pražského Neznámá kráska (1922) a epizódnu úlohu vyšetrujúceho komisára Vražda v Ostrovní ulici (1933) režiséra Svatopluka Innemanna. Hral člena správnej rady i v jednej z najslávnejších satirických komédií Martina Friča s Jiřím Voskovcom a Janom Werichom Hej rup ! (1934).

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár