O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (2)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V druhom diele seriálu o menej známych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Bedřicha Jeřábka od založenia v roku 1920, predstavíme prvú operetnú subretu súboru Růženu Cellerovú a altistku Kristu Renetovú, členku operety pre komické úlohy.

Prvou subretou súboru bola Růžena Cellerová (uvádzaná ako Ružena Celerová, narodila sa 1. februára 1896 v Hradci Králové, zomrela v auguste 1970, presný dátum a miesto úmrtia nie sú známe). Začínala v Činohernej družine bývalého kočovného herca Jana Blažka (1911), pôsobila v divadle v Plzni (1913 – 1917, 1926 – 1927), bola prvou subretou Východočeskej divadelnej společnosti riaditeľa Bedřicha Jeřábka (1917 – 1919), s ktorým prišla v roku 1920 do Bratislavy.

Růžena Cellerová (1896 – ?), foto: Archív DÚ

Pôvabný zjav a hereckú tvárnosť uplatnila Cellerová ako Manricetta Palmiersová v operete Emiliána Starého Maharadžov miláčik (uvádzaný pod názvom Favoritka, 1920). Bola delikátnou a jemnou Kondjou Gül vo Fallovej Stambulskej ruži (1920), milou a nenútenou Alesiou v Audranovej Bábike (1920). Po postave Milče z Piskáčkovho Osudného manévru (1920) stvárnila spevácky výbornú, roztomilú, hereckou invenciou hýriacu Denisu de Flavigny v Hervého Mamzelle Nitouche (1920).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Svoj nevšedný talent predviedla ako komtesa Antoinetta v operete Skvelá partia Emiliána Starého (1920), primadona Julja Lella vo Vinobraní (1920) a Helena v Poľskej krvi (1920) Oskara Nedbala. Ako dobrá tanečnica sa prezentovala v postave Wally v Straussovej operete Tisíc a jedna noc (1920). Svoj temperament uplatnila v postavách mladého dôstojníka Marosiho z Kálmánovych Jesenných manévroch (1920), bola Venušou v Offenbachovom Orfeovi v podsvetí (1920), stárnila Hannerl v operete Bertého a Schuberta Dom u troch dievčatiek (190), Máriu-Blanku v Messagerovej operete Michuove dcérky (1920).

Spievala epizódne a lyrické úlohy v opere, Svatavu vo Fibichovej Šárke (1920), Dorlu v Kovařovicových Psohlavcoch (1920). Precítene spievala a výstižne charakterizovala Lidunku v Smetanových Dvoch vdovách (1920), bola spevácky výbornou, v hereckom prejave pružnou Esmeraldou v Predanej neveste (1920). Naštudovala Barenu (Janáček, Jej pastorkyňa, 1920), Druhú žnicu (Smetana, Libuša, 1920). Páčila sa ako temperamentná Mercedes v Bizetovej Carmen (1920) a Javota v Massenetovej Manon Lescaut (1920).

Josef Křepela, Růžena Cellerová, SND, foto: Archív DÚ

Po odchode z Bratislavy v roku 1920 pôsobila Cellerová v Olomouci (1921 a 1925), tu stvárnila napr. hlavné postavy v Eyslerovej operete Zlatá pani majstrová (1929) pod taktovkou J. V. Schöffera a Heubergorovom Plese v opere (1929). Pohostinsky spievala v Brne Helenu (Poľská krv, 1922) a Dolly (v rovnomennej Hirschovej operete,1930), v Ostrave Adelu (Strauss, Netopier, 1923). V Hradci Králové hosťovala ako Lejla v Straussovej operete Tisíc a jedna noc (1927) a v roku 1932 tu s úspechom spievala Smetanovu Mařenku z Predanej nevesty.

V roku 1929 Cellerovú angažoval Bedřich Jeřábek do súboru svojej novozaloženej Velkej operety v Prahe. V slávnostnom otváracom predstavení americkej revuálnej operety Sigmunda Romberga Píseň pouště, v hudobnom naštudovaní Jaromíra Žida a v réžii Vladimíra Mareka, vynikla milým, jasným a čistým hlasom v postave Margot. Svieži lyrický hlas uplatnila v titulnej úlohe Eyslerovej operety Zlatovlasá Eva (1929), ako Rosalinda v Straussovej operete Netopýr (1931) bola partnerkou populárneho Huga Krausa v postave Gabriela von Eisensteina.

V sezóne 1933 – 1934 účinkovala ako stály hosť v Ostrave v úlohe tanečnice Loly Cornero v Hirschovej Rozpustilej Lole, Mariny v Benešovej najúspešnejšej operete U svatého Antoníčka, Hedy Danešovej v Piskáčkovej operete Žena jeho snů.

V roku 1931 spievala Cellerová pohostinsky v niekoľkých operetných inscenáciách SND. O svojich hlasových a hereckých kvalitách presvedčila v postavách námorného kadeta Henriho v Heubergerovej operete Ples v opere (1931), Olly Woodsenovej (Kollo, Miss Amerika, 1931), Dolly (Benatzky, Moja sestra a ja, 1931) a Kondje Gül (Fall, Stambulská ruža, 1931).

Štambulská ruža, plagát SND, 1931, zdroj: Archív SND

V sezóne 1933 – 1934, opäť ako členka operetného súboru, zaujala kritiku jasným, ľahkým hlasom a temperamentným hereckým výrazom v úlohe Maríny v Benešovej operete U sv. Antoníčka (1933). Bola výbornou Suzettou v európskej premiére operety Rudolfa Frimla Ninon (The Firefly, vierohodne vystihla naivne prefíkanú výbojnosť Betky vo Viplerovej operete Na svätom kopčeku (1934).

V Lehárových operetách spievala Mášu v Cárovičovi (1933, insc. 1932) a Mi v Zemi úsmevov (1934, insc. 1932), Mimi van der Loo (Fall, Rozvedená pani, 1934, insc. 1933). Kritike sa páčila ako Lidunka v Smetanovej opere Dve vdovy (1934) v novej inscenácii dirigenta Karla Nedbala, stvárnila Kuchtíka v Dvořákovej Rusalke (1934, insc. 1931). S odstupom rokov ešte pohostinsky naštudovala postavu vychovávateľky Emy v Jankovcovej vojenskej operete Odtrúbené, kde opäť podala pekný výkon. (1937).

Růžena Cellerová, Český svět, Praha, 15. 06. 1917, r. 13, č. 42, s. 319

V roku 1934 prijala Cellerová ponuku na angažmán od riaditeľa pražskej Uranie Josefa Bělského, bývalého člena činohry a režiséra SND. Podľa hodnotenia kritiky získalo divadlo subretu vzácnych kvalít, nielen výbornú speváčku, ale i skvelú herečku. Sviežim a jemným hlasom upútala ako Helena v Poľskej krvi (1934), v hudobnej veselohre Jana Plichtu Tony se žení (1934), bola roztomilou Januškou v úspešnej Viplerovej operete Děti slovače (1934).

V rokoch 1933 – 1935 účinkovala často aj v rozhlase. Ďalšie informácie nie sú známe, podľa správy v tlači zomrela náhle v auguste 1970.

Krista Renetová (uvádzaná aj ako Renettová, vl. menom Krista Rak, narodila sa 20. decembra 1875 v Prahe, dátum a miesto úmrtia nie sú známe). Umeleckú činnosť začínala v Národnom divadle v Brne (1903 – 1907) ako členka zboru a stvárňovala menšie úlohy, napr. guvernantku v Čajkovského Pikovej dáme (1905), Hátu (Smetana, Prodaná nevěsta, 1907) peknou, živou postavou bol zjav matky Antonie (Offenbach, Hoffmannovy povídky, 1907).

Ako sólistka (1913 – 1914) vytvorila malé úlohy v Humperdinckovej Pohádke o perníkové chaloupce, Delfínu v operete Karla Weisa Expresní vlak do Nizzy, postavy v Jonesovej Gejši a v Lehárovej Veselej vdove, hrala i v činohre napr. Kordulu v Tylovom Strakonickom dudákovi (1913). Uplatnila sa predovšetkým v komických figúrkach (Jarno, Děvče z farmy,1914).

Krista Renetová (1875 – ?), Světozor, 21. 11. 1913, r. 14, s. 292

V rokoch 1907 – 1913 pôsobila v Plzni (1907 – 1913), spievala napr. druhú lesnú žienku z Dvořákovej Rusalky (1908), Emiliu (Auber, Němá z Portici, 1908), grófku Ceprano (Verdi, Rigoletto, 1908), Olíviu (Lehár, Muž tří žen, 1908) a menšie operetné postavy.

V roku 1914 bola druhou altistkou Východočeského divadla (Divadlo združených měst východočeských) riaditeľa Bedřicha Jeřábka, popritom stvárňovala aj komické postavy v operete a menšie úlohy v činohre. Naštudovala richtárku v Janáčkovej Jej pastorkyni (1916), v operetných inscenáciách Olgu (Fall, Dolarová princezna, 1916), Pani Michuovú (Messager, Dvě myšky, 1917), Dianu (Lecoq, Malý vévoda, 1917). Vydarenou figurkou bola teta Šmatlačka v Piskáčkovej Slováckej princezke (1918), úspech mala aj v činohre ako Miss Prismová (Wilde, Na čem záleží, 1916) a i.

S Jeřábkovým súborom prišla do Slovenského národného divadla (1920 – 1921), kde ako členka operety „pre komické úlohy“ znamenite a s bodrým humorom vytvárala aj komické a charakterové staré postavy v opere a činohre. Úspešne sa uviedla komickou postavou vychovávateľky Miss Serpentiny v prvej operetnej inscenácii Emiliána Starého Favoritka (Maharadžov miláčik, 1920). Kritiku zaujala ako matka predstavená v Hervého Mamzelle Nitouche (1920), bola výborná ako Mitzi Müllerová vo Vinobraní (1920) a Jadwiga v Poľskej krvi (1920) v operetách Oskar Nedbala.

Vydarenou figúrkou v Renetovej podaní bola Pani Mayerová v operete Emiliána Starého Skvelá partia (1920), bola znamenitou Pani Michuovou z Messagerovej operety Michuove dcérky (1920). Vytvorila úlohu šafárky (Piskáček, Osudný manéver, 1920), Aquinaty z Helversenu (Ascher, Tanček panny Márinky, 1920), starej pani Danešovej (Starý, Biely lev, 1920), Anhildy (Kálmán, Čardášová princezná, 1920), Lady Constance Wynneovej (Sidney Jones, Gejša, 1920). Veľmi dobrá bola ako Viktorie vo Vilímovom Grófovi Casanovovi (1920) a pani Amálie v Moorovom Pánovi profesorovi v pekle (1921).

Slovenské národné divadlo, interiér divadla pred rekonštrukciou, 1949, foto: Gejza Podhorský (Pamätnica SND, 1960)

Spievala menšie postavy v operách: Radku i Častavu (Fibich, Šárka, 1920; 1921), Hátu (Smetana, Predaná nevesta, 1920), Rychtárku (Janáček, Jej pastorkyňa, 1920), Larinu Čajkovskij, Eugen Onegin, 1920), Tretiu žnicu (Smetana, Libuša, 1920), Káčinu mámu (Dvořák, Čert a Káča, 1921).

V činohre si zahrala Strouhalku v prvej činohernej inscenácii bratov Mrštíkovcov Mariša (1920), výborne hrala Brigitu v Ohnetovej hre Majiteľ hút (1920), Šátkovú v jednoaktovke z prebudeneckého obdobia Jana Emlera 1795 (1920), pestúnku v Kvapilovej Princeznej Púpavienke (1920) a i. Uplatnila sa ako Mara v prvej slovenskej činohernej inscenácii Tajovského hry V službe (1920).

V roku 1921 odišla Renetová do Vinohradskej spevohry v Prahe, tu vynikla v Tylovej hre Jiříkovo vidění (1921), účinkovala v operetách Waltera Kolla Královna noci, Huga Hirscha Rozpustilá Lola, Otta Fastra Kněžna Pepička a i. Od roku 1927 vytvárala menšie operetné a činoherné komické úlohy vo Východočeskom divadle v Pardubiciach za riaditeľa Vladimíra Wuršera.

Pripravila Elena Blahová-Martišová

Archív: O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár