O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (20)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 20. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Oskara Nedbala vám predstavíme basistu Karla Václava Mareka a sopranistku Isku Jarovú.

Karel Viktor Marek (uvádzaný aj ako Václav Marek, Václav K. Marek, K. V. Marek, narodil sa 3. septembra 1902 v Plzni, zomrel 15. októbra 1939 tamže) začínal umeleckú činnosť v opernom zbore v Plzni (1918 – 1921). Po krátkom súkromnom štúdiu spevu bol sólistom Východočeského divadla (1921 – 1923), Národného divadla moravsko-sliezskeho v Ostrave (1923 – 1926 a 1927 – 1930), Slovenského národného divadla (1926 – 1927) a Národného divadla v Prahe (1930 – 1938).

V Ostrave sa mladý, herecky nadaný spevák, predovšetkým pod vedením šéfa opery Jaroslava Vogla v druhom období činnosti (1927 – 1930), vypracoval až k náročným úlohám basového odboru. Výborne spieval Lucifera v Dvořákovej opere Čert a Káča (1924), dobrý výkon podľa kritiky podal ako Vilém z Harasova v Jakobínovi (1928) a vodník v Rusalke (1929). V Smetanových operách stvárnil Budivoja v Daliborovi (1928) a vynikajúceho Šťáhlava z Libuše (1930). Naštudoval postavu Deda v novej opere Vítězslava Nováka Dědův odkaz (1927).

Karel Václav Marek (1902 – 1939), foto: Archív DÚ

Veľmi pekný výkon podal ako Páter Guardián vo Verdiho Sile osudu (1928). Herecky výborne vystihol zlatníka Pognera vo Wagnerovej opere Mistri pěvci norimberští (1928). Jednou z jeho najúspešnejších postáv bol podľa kritiky Gurnemanz v Parsifalovi (1929), kde zaujal nielen premysleným hereckým výkonom, zjavom, ale predovšetkým speváckym výkonom. Bol dobrým Nilakanthom v Delibesovej Lakmé (1929), výborne vystihol postavu Oberthala v Meyerbeerovom Prorokovi (1930). V Ostrave režíroval i dve operné inscenácie, Giordanovho André Chéniera (1927) a Auberovho Fra Diavola (1928).

V Slovenskom národnom divadle sa Karel Václav Marek ako novo angažovaný sólista so zvučným a príjemným hlasom vo vyšších polohách uviedol v úlohe Stárka v novej inscenácii Janáčkovej Jej pastorkyne (1926), v hereckom výraze vynikal srdečnosťou a ľudskosťou. Ako dobrý a perspektívny basista sa prejavil v postave Basilia v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1926, insc. 1925) a Masetta v Mozartovom Donovi Juanovi (1926). Vytvoril veľmi peknú postavu Dona Pedra v Meyerbeerovej Afričanke (1926).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

V obnovenej inscenácii Offenbachových Hoffmannových poviedok (1927) v réžii Václav Jiřikovského spieval sýtym hlasom trojpostavu Coppelia, Dapertutta a Mirakla, kritiku menej uspokojil po stránke hereckej. Dominoval v úlohe hostinského Mattea v Auberovom Fra Diavolovi (1926), ktorého spieval mäkkým basbarytónom. Vytvoril dobrú postavu Farára vo Foersterovej Debore (1926), doštudoval Collina z Pucciniho Bohémy (1927, insc. 1925). Zo smetanovských postáv naštudoval otca Palouckého v obnovenej Hubičke, 1926, insc. 1924), Budivoja v Daliborovi (1926, insc. 1924), ucelený spevácky a herecký výkon podal v postave Kecala v Predanej neveste (1926, insc. 1924).

Z menších postáv stvárnil Cisárskeho komisára (Puccini, Madame Butterfly, 1924), Baróna Douphala (Verdi, Traviata,1926, insc. 1922), Monteroneho (Verdi, Rigoletto, 1926, insc. 1923), Zunigu (Bizet, Carmen, 1926, insc. 1924), Kráľovského hlásateľa (Wagner, Lohengrin, 1927), jezuitu Černikovského (Musorgskij, Boris Godunov, 1927), Ruggiera (Halévy, Židovka, 1927, insc. 1922). Z operetných postáv naštudoval Majora Chateau Gibusa v Hervého Mamzelle Nitouche (1926), pekný spevácky výkon podal ako herecky vtipný majestátny kráľ podsvetia Pluto v Offenbachovej operete Orfeus v podsvetí (1926).

Karel Václav Marek v neznámej divadelnej postave, foto: Archív DÚ

V roku 1930 bol Marek po úspešnom pohostinskom vystúpení v postave otca Palouckého v Smetanovej Hubičke angažovaný do operného súboru Národného divadla v Prahe (1930 – 1938), kde svoju umeleckú činnosť zavŕšil, výnimočne sa uplatnil aj v činohernom súbore. Kritika pozitívne hodnotila jeho zvučný hlas veľkého rozsahu, zrozumiteľnosť spievaného slova, ušľachtilý prednes a striedmy herecký výraz. Viaceré postavy si v Prahe zopakoval: Hrabě Vilém z Harasova (Dvořák, Jakobín, 1930); Vodník (Dvořák, Rusalka, 1930), Kuno (Weber, Čarostřelec,1934). Spieval Kecala (Smetana, Prodaná nevěsta, 1936) a i. Doštudoval postavy: Kníže Gremin (Čajkovskij, Eugen Oněgin, 1930), Lutobor z Dobroslavského Chlumce (Smetana, Libuše 1934).

Repertoár si rozšíril o ďalšie postavy: Tom (Verdi, Maškarní ples, 1930, 1933), komická postava Barona Jestřába z Velenic (Hřimalý, Zakletý princ, 1933), Konrád Nachtigall (Wagner, Mistři pěvci norimberští (1934). Vytvoril výbornú postavu Tátu (Ostrčil: Honzovo království, 1935), peknú figúrku Marca v Pucciniho jednoaktovke Gianni Schicchi, uvádzanej s Ibertovou Angelikou (1937), kde stvárnil postavu figliarskeho černocha. Naštudoval mnohé menšie a epizódne charakterové postavy: Oldřich z Rožmberka (Fibich, Blaník, 1930), Čert vrátný (Dvořák, Čert a Káča, 1931), Novinář (Křička, Strašidlo v zámku, 1933), Garaj (Hába, Jánošík, 1934), Dragan (Suk, Pod jabloní, 1934) a. i.

Mužný zjav a neafektovaný herecký prejav speváka využili filmoví režiséri. Vladimír Slavínský mu zveril hlavnú úlohu MUDr. Rudolfa Macha v komédii Právo na hřích (1932), kde bola jeho partnerkou populárna Truda Grosslichtová. V komédii Roberta Zdráhala Exekutor v kabaretu (1933) hral tenoristu Karla Rodena.

Pre ťažkú a dlhodobú chorobu musel Marek umeleckú činnosť predčasne ukončiť.

Iska Jarová (aj Isca Jarova, Eliška Šrajerová, vlastným menom Alžběta Schreierová, narodila sa 8. novembra 1903 v Malej Kvíci u Slaného, okres Kladno, zomrela v 28. júna 1931 v Miláne, Taliansko).

Iska Jarová (1903 – 1931), zdroj, radiocorriere.teche.rai.it

Pozoruhodná i keď krátka bola umelecká činnosť speváčky Isky Jarovej. Spev študovala na konzervatóriu v Prahe, v Berlíne a potom v Ríme u Adele Capponi (1925). Podľa talianskeho zdroja disponovala nádherným lyrickým sopránom a pod umeleckým menom Isca Jarova vystupovala na mnohých koncertoch na ambasádach i v koncertných sálach. Na repertoári mala starú a modernú komornú tvorbu, často účinkovala i v rozhlase. Spievala v rímskej opere, na koncertoch rímskej filharmónie, v Miláne, všade propagovala českú hudbu a české národné piesne.

Po návrate do Československa spievala s úspechom ako hosť Jitku v Smetanovom Daliborovi (1927) v Národnom divadle v Brne a riaditeľ František Neumann jej ako perspektívnej speváčke ponúkol angažmán na sezónu 1928 – 1929. Dirigent Zdeněk Chalabala jej v premiére Dvořákovej opery Tvrdé palice (1928) zveril úlohu Lenky, ktorú spievala neveľkým, ale pekným hlasom. Naštudovala Floru vo Verdiho Traviate (1928), Zerlinu v Mozartovom Donovi Juanovi (1929) a menšie postavy žnice za scénou (Smetana, Libuše) a siroty (Strauss, Růžový kavalír).

Ešte pred nástupom do divadla v Brne bola Jarová sólistkou opery SND, angažovanou pre staggionu v Košiciach, kde podala pekné výkony ako Jitka v Smetanovom Daliborovi (1928) a kuchtík v Dvořákovej Rusalke (1928). Naštudovala Žofiu v prvom uvedení Moniuszkovej Halky (1928, postavu na jeseň v bratislavskej premiére prevzala Mary Bártů).

Iska Jarová v Ríme, zdroj: Lidové noviny, 4. 12. 1929, r. 32, č. 609, s. 7

Po Neumannovej smrti sa vrátila do Talianska a v rímskom, dnes už bývalom divadle Adriano, spievala Massenetovu Manon, Desdemonu vo Verdiho Otellovi a i. Na výročný deň Pucciniho smrti v decembri 1929 spievala Mimi v Bohéme. Podľa informácie Václava Věžníka bola v roku 1931 angažovaná do Milána, vážne však ochorela a čoskoro zomrela (In: Václav VĚŽNÍK, Zpívali v Brně II., 2014, s. 192.)

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár