O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (21)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 21. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Oskara Nedbala od založenia v roku 1920 predstavíme barytonistu Richarda Graevena.

Richard Graeven (vl. menom Richard Chýla, narodil sa 30. marca 1894 v moravskom meste Ždánice, okr. Hodonín, dátum a miesto úmrtia nie sú známe). Po štúdiu na gymnáziu v Brne a maturite v Prostějove začal v roku 1913 študovať právo na Karlovej univerzite v Prahe. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval, po úraze oka sa vrátil ako invalid na Moravu (1915). Prijal miesto vychovávateľa u potomka starej vlasteneckej českej šľachty grófa Bedřicha Deyma. Potom bol mestským tajomníkom v Bystřici pod Hostýnem, neskôr v Lipníku nad Bečvou a napokon tajomníkom generálneho poručenstva Domov pri Českom srdci vo Viedni.

Richard Graeven, foto: Archív Divadlo J. K. Tyla Plzeň

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Prvé spevácke skúsenosti získal Graeven v Brne ako vokalista v starom kláštore (1905 – 1908). Tu získal základy speváckej techniky u zbormajstra Maxmiliána Koblížka, neskôr študoval súkromne spev u kapelníka Antonína Petzolda v Olomouci. Vo Viedni (1922 – 1924) bol žiakom bývalého sólistu newyorskej opery prof. Emila Stegera. Vo viedenských ochotníckych spolkoch Máj, Pokrok a Robotnícka akadémia získaval aj dramatické vzdelanie a skúsenosti. Na začiatku sa uplatňoval ako koncertný spevák a recitátor Fibichových melodrám.

Profesionálnu opernú dráhu začal Richard Graeven v Národnоm divadle moravsko-sliezskom v Ostrave (1924 – 1926). K jeho významným postavám patril Josef v úspešnej Foersterovej opere Debora (1924) v hudobnom naštudovaní dirigenta Emanuela Bastla, premiéra ktorej sa uskutočnila za prítomnosti skladateľa. Spieval slepého pastiera Ojumu vo veristicky ladenej prvotine Jaroslava Fogela Maréja (1925), potulného vesnického speváka v prvom uvedení opery českého skladateľa Miloša Čeledu Za štěstím (1926) pod taktovkou Mirka Hanáka.

J. Vogel: Maréja, Národné divadlo moravskosliezské, 1925, programový plagát, zdroj: Archív Národného divadla moravskosliezského
J. Budil, K. Kügler, M. Hanák, R. Graeven, foto: Ostravské múzeum

Naštudoval Biterolfa vo Wagnerovom Tannhäuserovi (1924), Antona Schnappaufa v Kienzlovom Evangelistovi (1925). Dobre sa uplatnil ako Morales (Bizet, Carmen, 1924, Mícha (Smetana, Prodaná nevěsta, 1925), Schaunard (Bohéma, 1925), Don Fernando (Beethoven, Fidelio, 1925), Samko (Foerster, Eva, 1925),Valentín (Gounod, Faust a Markétka, 1926). Bol spevácky i herecky výborným pánom Pageom v Nicolaiových Veselých ženách windsorských, 1925), Lutoborom zo Smetanovej Libuše (1926).

V roku 1926 ho do divadla v Plzni angažoval riaditeľ, bývalý spevák Karel Veverka, ktorý sa podieľal na spoluvytváraní kvalitného profilu plzenskej scény. Spieval Míchu (Smetana, Prodaná nevěsta, 1926), Kalinu (Smetana, Tajemství, 1928), Květenského (Škroup, Dráteník, 1926), Lucifera (Dvořák, Čert a Káča,1926), mlynára (Novák, Lucerna, 1926), Tausendmarka (Smetana, Braniboři v Čechách, 1926), Wolframa (Wagner, Tannhäuser, 1926), Fernanda (Beethoven, Fidelio, 1927). Umelecky hodnotný výkon podal ako Sebastiano v d´Albertovej Nížine (1927), bol výborným Neversom v Meyerbeerových Hugenotoch (1927) a Escamillom v Bizetovej Carmen (1927). Spieval titulnú postavu v Pucciniho opere Gianni Schicchi (1927), páčil sa ako Figaro v Rossiniho Lazebníkovi sevillskom (1928).

V novej pôvodnej opere plzenského skladateľa Stanislava Sudu zo života Josefa Myslivečka Il divino Boemo (1927, dirigent Antonín Barták, réžia Karel Veverka) vytvoril Graeven hlasove neobyčajne pôsobivú dramatickú hlavnú postavu Josefa Myslivečka. Naštudoval titulnú postavu v opere Ernsta Křeneka o černošskom jazzovom muzikantovi Jonny hraje dokola (1928).

S. Suda: Il divino Boemo, plagát k premiére, 1927, zdroj: Archív DJKT Plzeň

V druhom období činnosti v Plzni spieval lovca (Dvořák, Rusalka,1931), Budivoja (Smetana, Dalibor, 1931), Bartola Mozart (Figarova svatba, 1931), Abimélecha (Saint-Saëns, Samson a Dalila, 1931), Figara (Rossini, Lazebník sevilský, (1932).

Do operného súboru Slovenského národného divadla bol Richard Graeven angažovaný po veľmi úspešnom pohostinskom vystúpení v postave Bohuša z Harasova v Dvořákovom Jakobínovi na jar v roku 1928. Inteligentný spevák, vierohodný v dramatickom vystihnutí stvárňovanej postavy, charakteristický svojím speváckym výrazom sa uplatnil v širokom barytónovom repertoári.

Umelec nie veľkého, ale dobre školeného hlasu a herecky nadaný interpret sa uviedol v úlohe stárka v novej inscenácii Janáčkovej Jej pastorkyne (1928) v hudobnom naštudovaní Karla Nedbala. Vynikol ako Jiskra Řehůřek v Kovařovicových Psohlavcoch (1928), kde upútal pozornosť kritiky hereckým i speváckym výkonom, krásnym hlasovým fondom, znamenite citovo modulovaným. V nasledujúcej sezóne doštudoval dramatickú postavu Lomikara (1930), charakterizovanú až démonickými črtami.

Pekný hlasový fond a vzácny herecko-interpretačný talent uplatnil v úlohe Samka vo Foersterovej Eve (1928). Obdivuhodný spevácky výkon umocnený výbornými hereckými schopnosťami podal v hlavnej úlohe Hansa Mathisa vo Weisovom veristicky ladenom Poľskom židovi (1928). V tejto postave spevácky i herecky exceloval na zájazde opery vo Viedni v roku 1929, kde mal veľký úspech aj v úlohe Papagena.

R. Graeven ako Papageno v Mozartovej opere Čarovná flauta, Opera SND, 1929, foto: Archív DÚ

Svoju muzikalitu dokázal v dvoch narýchlo prevzatých záskokoch za chorého Zd. Ruth-Markova. Na premiére Blodkovej opery V studni (1929) spieval Janeka a na premiére Dvořákovej opery Čert a Káča (1929) maršálka a za Ruth-Markova aj Lucifera, obidve s veľkým úspechom. Doštudoval Radovana zo Smetanovej Libuše (1928, insc. 1923) a Vasilija Šujského z Dvořákovho Dimitrija (1929). Ako murársky majster v Smetanovom Tajomstve (1930) dobre zapadol do rámca predstavenia. Príjemným hlasom spieval titulnú postavu Weinbergererovho Gajdoša Švandu (1929), ľahko zdolával vysoko napísaný spevácky part, veľké uznanie kritiky dosiahol najmä áriou v piatom obraze. Bol vznešeným Přemyslom vo Fibichovej Šárke (1931).

Jednou z najlepších postáv Graevena bol spevácky i herecky plnokrvný Papageno v Mozartovej Čarovnej flaute (1929), ktorého spieval sýtym, farebným hlasom. Podal kompaktný výkon, v prísnom slohovom rámci a prejavil vynikajúce herecké schopnosti. Vytvoril spevácky i herecky pôsobivú postavu ušľachtilého pašu Selima v Mozartovom Únose zo serailu (1930).

V jubilejnom dvadsiatom piatom predstavení Maršíkovej opery Čierne lekno (1929, insc. 1928) podal herecky a spevácky dobrý výkon ako srdečný Gróf Brode. Bol vášnivým, i keď lyrickejším Trivalinom vo Folprechtovej opere Lásky hra osudná (1929), úspešne zdolal aj náročný spevácky part. V titulnej postave Bellovho Kováča Wielanda (1930) zaujal výrazovo prepracovaným hereckým prejavom a hrejivým, sonórnym barytónom najmä v poslednom dejstve.

Z. Folprecht: Lásky hra osudná, programový plagát SND, 1929, zdroj: Archív SND

Stvárnil palatína Thurzu v prvom uvedení opery Miloša Smatka Čachtická pani (1931), ušľachtilého Kučinu v Ostrčilovej komickej opere Púpä (1930). Výstižne charakterizoval postavu bohatnúceho sedliaka Vasa v Hristićovom Súmraku (1929). Vyrovnaným, nosným hlasom s krásnou kantilénou spieval cudzinca Francesca v opere Maxa Schillingsa Mona Lisa (1929) a vytvoril dramatickú, herecky obdivuhodnú postavu. Bol spevácky i herecky dobrým dôstojníkom Favartom v hudobnej dráme Wilhelma Kienzla Pieseň hôr (1930), Pantalonom v Prokofievovej Láske k trom pomarančom (1931).

Spevácky sa dobre zhostil úlohy Wotana vo Wagnerovej opere Zlato Rýna (1928), herecky bol skôr postavou dekoratívnou. Vytvoril spevácky dobré a herecky invenčné postavy Figara v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1928) a Schaunarda v Pucciniho Bohéme (1929). Z doštudovaných postáv možno spomenúť Silvia v Leoncavallových Komediantoch (1929, insc. 1924), Sharplessa v Pucciniho Madame Butterfly (1930, insc. 1924). Znamenitý výkon podal v titulnej postave Pucciniho opery Gianni Schicchi (1930) v novom naštudovaní inscenácie.

Pozitívnym dojmom zapôsobil na kritiku v postave Valentína v novej inscenácii Gounodovej opery Faust a Margaréta (1930). Spieval však v indispozícii, aby umožnil predstavenie s hosťami (Margarétou bola Ada Sari, Mefistom Jiří Huml). Rozlúčil sa doštudovanou postavou Lorda Tristana Mickleforda vo Flotowovej Marte (1931, insc. 1930).

Z operetných postáv naštudoval operného speváka Jána Michala Vogela v inscenácii Bertého a Schuberta Dom u troch dievčatiek (1929), dobre vystihol postavu konzula Arkadija Abramova vo Vilímovej operete Soňa Romanovna (1929).

O. Nicolai: Veselé ženy windsorské, Opera SND, 1929, R. Graeven (Dr.Cajus), na obr. vpravo

Vytvoril mnohé charakterové a menšie postavy: Budivoja (Smetana, Dalibor, 1928), Krušinu (Smetana, Predaná nevesta, 1928, insc.1924), Radovana (Smetana, Libuša, 1928, insc. 1923), Mlynára (Novák, Lampáš,1929, insc. 1928), starého sluhu (Strauss, Elektra, 1928), Montana (Verdi, Otello, 1928, insc. 1925), Marulla (Verdi, Rigoletto, 1929, insc. 1923), Angelottiho (Puccini, Tosca, 1929), Moralesa (Bizet, Carmen, 1929), Ruggiera (Halévy, Židovka, (1929).

Bol dobrý ako Schlemihl a Spalanzani v Offenbachových Hoffmannových poviedkach, 1929), ako Dr. Cajus v Nicolaiových Veselých ženách windsorských (1929). Ušľachtilým hlasom spieval Fernanda v Beethovenovom Fideliovi (1930) a Moruccia v d´Albertovej Nížine (1931). Doštudoval princa Afrona v opere Rimského-Korsakova Zlatý kohútik (1930, insc. 1928).

Pohostinsky vystupoval v Národnom divadle v Prahe v úlohe Bartola v Mozartovej Figarovej svadbe (1926), ako Tomeš zo Smetanovej Hubičky mal úspech v Olomouci (1931).

Richard Graeven sa od začiatku svojej umeleckej činnosti venoval bohatej koncertnej činnosti. Už vo Viedni od roku 1921 často vystupoval na koncertných pódiách s programom operných árií a piesní, aj ako propagátor novej tvorby českých skladateľov. Koncerty na prospech viedenskej dobročinnej organizácie České srdce sa usporadúvali vo Viedni, v Čechách a v máji 1923 aj vo vládnej budove v Bratislave pod protektorátom starostu mesta Dr. Ľudovíta Okánika. Na programe koncertu s klavírnym sprievodom dirigenta opery v Düsseldorfe Rudolfa Schwarza bola tvorba B. Smetanu, A. Dvořáka, R. Schwarza, Z. Fibicha, V. Nováka a i. Prejavil sa ako nevšedný interpret piesňovej tvorby, okrem hlasových kvalít zaujal precítenou interpretáciou a čistou vokalizáciou.

Richard Chýla, zdroj: Nový den, Olomouc, 13. 11. 1923, r. 5, č. 129, s. 4

V koncertnej činnosti pokračoval Graeven aj počas angažmán v SND. Na večere najmladšej generácie českých skladateľov v Umeleckej besede (1928), ktorý zorganizoval Iša Krejčí, sa v melodráme Františka Bartoša na slová Fr. Šrámka Jaro sa predstavil ako „dobrý recitátor, fundovaný mohutným hlasom“. O svojich interpretačných kvalitách piesňovej tvorby presvedčil aj na koncerte Ústredného spolku československých profesorov v divadle (1929) s Vlastou Posltovou a s klavírnym sprievodom Josefa Poslta prednesom Novákovej Horskej balady, Dvořákových Biblických piesní a Ostrčilovej balady Osiřelo dítě. S klavírnym sprievodom Išu Krejčího účinkoval na večere venovanom skladateľovi Ladislavovi Vycpálkovi (1929) v dome Umeleckej besedy.

Pamiatke Antonína Dvořáka bol venovaný koncert Slovenskej filharmónie v Redute (1930), kde pod taktovkou Zdeňka Folprechta uviedli skladateľovu baladu Svatební košile. Náročnému partu rozprávača dal Graeven adekvátne dramatické napätie. V rozhlasových reláciách spieval operné árie, české a slovenské ľudové piesne so sprievodom orchestra s dirigentom Františkom Dykom alebo s klavírnym sprievodom Oskara Nedbala.

V roku 1932 po druhom období pôsobenia v Plzni Richard Graeven aktívnu umeleckú činnosť ukončil a prijal miesto hlásateľa a inšpektora rozhlasu v Ostrave (1932 – 1942). Prijal aj ponuku bývalých spolupracovníkov v divadle režiséra Karla Küglera a dirigenta Jaroslava Vogela na pohostinské vystúpenia a v rokoch 1934 – 1937 spieval o. i. Ondřeja v Ostrčilovej opere Honzovo království (1934), Adolfa z Harasova (Dvořák, Jakobín, 26.9.1932, Taddea (Rossini, Italka v Alžíru, 1934), Bobeša v opere Otakara Zicha Malířský nápad (1934).

České slovo, 28. 11. 1937, roč. 9, č. 327, s. 9

Graeven bol tajomníkom literárnej agentúry Universum (1932 – 1934), v roku 1942 založil vlastné literárne a divadelné vydavateľstvo Alfa v Prahe. Po jeho znárodnení (1948) bol ešte rok jeho riaditeľom až do jeho likvidácie. Potom pôsobil v dabingu a od roku 1950 opäť v rozhlase až do odchodu do dôchodku v roku 1955.

Počas pražského národného povstania (1945) sa Richard Graeven podieľal na vysielaní z Vinohradskej triedy až do zásahu budovy leteckým torpédom, za čo dostal odznak Bojovníka rozhlasu.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár