O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (22)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 22. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Oskara Nedbala od založenia v roku 1920 predstavíme tenoristu Eduarda Heřmana, sólistu operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1928 – 1930.

Eduard Heřman (vlastným menom Vychodil, narodil sa v roku 1898, bližšie biografické údaje nie sú známe) bol žiakom skúseného pedagóga, bývalého tenoristu Národného divadla v Prahe Hanuša Lašeka. Pôsobil vo Východočeskom divadle (1926 – 1928), SND (1928 – 1931), Malej operete v Prahe (1931 – 1933), Veľkej operete v Prahe (1933 – 1934), Jihočeskom národnom divadle v Českých Budějoviciach (1934 – 1935), Mestskom divadle v Kladne (1936), v pražských divadlách Akropolis na Žižkove (1936 – 1938) a v spevohre Tylovho divadla (1938).

Eduard Heřman (1898 – ?), foto: Státní oblastní archiv Plzeň

Eduarda Heřmana po skvelom úspechu v postave Jeníka v Smetanovej Predanej neveste angažoval do súboru Východočeského divadla nový riaditeľ Vladimír Wuršer (1926 – 1928). Okrem iných postáv tu naštudoval aj Alfréda z Verdiho Traviaty, ktorého spieval pohostinsky s Adou Sari ako Violettou v Plzni (1927).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Do operného súboru SND bol Heřman angažovaný v roku 1928 po pohostinskom vystúpení v úlohe Jiřího v Dvořákovom Jakobínovi. Na zájazde opery v Košiciach zanechal sympatický spevák dobrý dojem ako Jeník v Smetanovej Predanej neveste (1928, insc. 1924), ktorého podľa dokumentačných materiálov spieval svetlým a vo všetkých polohách vyrovnaným hlasom.

Sólisti opery v sezóne 1927/1928. Hore zľava Zdeněk Folprecht, Géza Fischer, Fraňo Devínsky, Eduard Heřman, Mirko Horský, Josef Vincourek, v strede zľava Magda Turková (šepkárka), Marie Řezníčková, Roman Hübner, Bronislav Chorovič, Zdenko Ruth-Markov, Vlasta Posltová, dole zľava Mária Peršlová, Marie Šponarová, Máša Kolárová, Marta Krásová, Dobřena Šimáňová, Helena Bartošová, foto: Archív DÚ

Pekné výkony podal v úlohe Triqueta v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1928, insc. 1925) a Horala v Moniuszkovej Halke (1928). V Bratislave sa uviedol ako Števa Buryja v novej inscenácii Janáčkovej opery Jej pastorkyňa (1928) v hudobnom naštudovaní Karla Nedbala. Jeho pekný hlas a herecký výkon pozitívne hodnotili aj rakúske periodiká na zájazde opery vo Viedni v máji 1929.

Po Vítkovi v Smetanovom Daliborovi (1928) upútal pozornosť hereckým i speváckym výkonom ako Jiří Peč v Kovařovicových Psohlavcoch (1928) a Don Cesar vo Fibichovej Messinskej neveste (1928), vynikol ako Kristian Brehm vo Weisovom Poľskom židovi (1928). Doštudoval Waltera Vogelweida vo Wagnerovom Tannhäuserovi (1928, insc. 1926), bol spevácky i herecky dobrým cárovičom Gvidonom v opere Rimského-Korsakova Zlatý kohútik (1928). Osobitnú pochvalu si zaslúžil za vokálny výkon a oduševnený herecký prejav v postave Damidesa v Jirákovej prvotine Žena a boh (1929), kde podal podľa kritiky jeden zo svojich najlepších speváckych a hereckých výkonov.

K. B. Jirák: Žena a boh, 1929, programový plagát, zdroj: Archív SND

Presvedčivý výkon podal ako Jirka v Dvořákovom Čertovi a Káči (1929), výborne vystihol postavu Diablovho famulusa Weinbergerovom Gajdošovi Švandovi (1929). Dobré spevácke výkony podal v postave herecky pôsobivého mnícha Giovanniho de Salviati v opere Maxa von Schillingsa Mona Lisa (1929), grófa v opere Rudolfa Karela Ilsenino srdce (1929) a elegantného grófa Luja Lasića v Hristićovom Súmraku (1929). Doštudoval epizódne postavy Ruiza z Verdiho Trubadúra (1928, insc. 1924) a mladého sluhu v Straussovej Elektre (1928).

V operete po herecky nevýraznej postave baróna Schobera v Dome u troch dievčatiek (1929) Schuberta a Bertého doštudoval Ottokara v Straussovom Cigánskom barónovi (1929, insc. 1927. Vytvoril hlasovo i výrazovo výbornú dvojpostavu sultána Suleimana Ben Akbara a rybára Mossu v Straussovej operete Tisíc a jedna noc (1929). Vyrovnaný spevácky a herecký výkon podal ako James Woodson v pôvodnej operete Bohuša Vilíma Soňa Romanovna (1929). Doštudoval Grófa Boleslava Baranského v Nedbalovej Poľskej krvi (1929, insc. 1924).

Ako dobrý spevák sa prezentoval aj v Nedbalovej Donne Glorii (1930) v postave grófa Vaska Palmellu uvedenej pod skladateľovu taktovkou a v réžii Jaroslava Sadílka v Ľudovom divadle. Bol vtipným lordom v Gilbertovej Prozit Gipsy (1930), trefne vystihol muzikanta Jozífka z Ascherovho Tančeku panny Márinky (1930). Často účinkoval aj v koncertných programoch v rozhlase s klavírnym sprievodom Oskara alebo Karla Nedbala, Jána Matušku, Gustáva Koričanského a Františka Dyka.

Eduard Heřman v neznámej postave, foto: Státní oblastní archiv Plzeň

Z Bratislavy odišiel do Prahy, kde sa uplatnil vo viacerých spevoherných divadlách. V Malej operete v Prahe spieval v revuálnej operete Miss Amerika (1931), v maďarských operetách L. Lajtaia Léto prchlo v dál (1931) a M. Eisemanna Alvinští husaři (1931), v hudobnej komédii K. Moora Svatební valčík (1931).

V činnosti pokračoval v pražskej Veľkej operete (1933 – 1934), kde bol riaditeľom Bedřich Jeřábek (prvý riaditeľ SND). Vyrovnaný spevácky a herecký výkon podal v úlohe Jana¸ jednej z hlavných postáv v prvom uvedení novej českej operety R. Kubína na libreto M. Kareša Cirkus života (dirigent Jaromír Žid, 1933) odohrávajúcej sa z časti na Slovensku a z časti v Amerike.

Úspech mal v postave zamilovaného maliara Miloslava Steffena v operete Jos. Kubíka a Emy Slánskej na hudbu Quida Nossbergera Májové koťátko (1933). S Járom Pospíšilom alternoval japonského dôstojníka Ita, jednu z hlavných postáv vo Weinbergerovej operete Jarní bouře (1933). V jednej z najúspešnejších operiet Jaromíra Weinbergera Na růžích ustláno (1934) vytvoril dobrú postavu Pavla Gardena.

Na růžích ustláno, zdroj foto: Pestrý týden, 17. 3. 1934, s. 11

Po odchode z Prahy bol krátko v Jihočeskom národnom divadle v Českých Budějoviciach (1934), vedenie ktorého po smrti Bedřicha Jeřábka prevzala vdova Monika Jeřábková, potom v divadle v Kladne (1935). Tu si o. i. zopakoval maliara Steffena v pôsobivej operete s melodickou hudbou Q. Nossbergera Májové koťátko (1936).

Vrátil sa do Prahy do divadla Akropolis na Žižkove (1936 – 1938), kde účinkoval v novej pôvodnej operete Gustava Janoucha Dům u zlatého klíče alebo Peníze nejsou všechno (1936). V spevohre Tylovho divadla (1936 – 1938) spieval v Jankovcovej operete Brandejští dragouni (1938).

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár