O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (23)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 23. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Oskara Nedbala od založenia v roku 1920 predstavíme tenoristov Josefa Boleho a Harryho Klusku.

Tenorista Josef Bole (vlastným menom Josip Bolé, aj Joža Roko Bole, otec Chorvát, matka Češka, narodil sa 2. mája 1903 v Pule v Chorvátsku, zomrel 25. apríla 1937 v Rumburku, okr. Děčín). Zo Záhrebu sa s matkou presťahoval do Prahy, kde vyštudoval odbor chemické inžinierstvo (1936). Spev študoval u sólistky pražského ND Marji Boguckej a u viedenského prof. spevu Laufera. Umeleckú dráhu začala ako elév (1924 – 1925), potom sólista Národného divadla v Prahe (1926 – 1927). Pôsobil v Českom divadle v Olomouci (1926 – 1927 a 1929 – 1930), v SND (1928 – 1929), v pražských divadlách Vinohradská spevohra (1930 – 1931) a Aréna na Smíchove (1931 – 1932).

Josef Bole (1903 – 1937), foto: Štátny oblastný archív Plzeň

V Národnom divadle v Prahe naštudoval Josef Bole Sebastiana (Fibich, Bouře, 1925), Oldřicha Eisslingera (Wagner, Majstri speváci norimberskí, 1926), Blázna (Berg, Vojcek, 1926), Hocha (Novák, Dědův odkaz, 1927), Pastýřa (Ravel, Dieľa a kúzla, 1927) a i. Vytvoril peknú komickú postavu čertovho famulusa v prvom uvedení Weinbergerovej opery Švanda dudák (1927) v hudobnom naštudovaní Otakara Ostrčila a v réžii Ferdinanda Pujmana. Popri menších postavách doštudoval Vítka (Smetana, Dalibor, 1925), Jirku (Smetana, Tajemství, 1925),Vojtěcha (Blodek, V studni, 1926), Jindřicha (Wagner, Tannhäuser, 1925), Lorenza (Auber, Fra Diavolo, 1926), Jurodivého (Musorgskij, Boris Godunov, 1927). Príjemným, ľahkým hlasom spieval Jaquina v Beethovenovom Fideliovi uvedenom v rámci osláv 100. výročia skladateľa v roku 1927.

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Po pohostinských vystúpeniach v postavách Cavaradossiho v Pucciniho Tosce a Alfréda vo Verdiho Traviate dostal angažmán v Olomouci. Spieval Jeníka (Smetana, Prodaná nevěsta, 1927), Víta (Smetana, Tajemství 1928), Vojtěcha (Blodek, V studni, 1928), Manrica (Trubadúr, 1927), Vojvodu (Verdi, Rigoletto, 1928), Rudolfa (Puccini, Bohéma, 1928). V náročnom parte v postave Georgesa Browna v Boieldieovej opere Biela pani (1927, v hlavnej postave s Evou Hadrabovou) poznamenala podľa kritiky jeho výkon nedostatočná spevácka technika. Vytvoril výborné spevácke i herecké postavy Tamina (Mozart, Kouzelná flétna, 1928) a Hoffmana (Offenbach, Hoffmannovy povídky,1928). V operetných inscenáciách vytvoril peknú, herecky pôsobivú postavu mladého Goetheho v Lehárovej operete Friederika (1929), knieža Reného (Künneke, Spievajúca Venuša, 1930) a Fredyho Wehrburga (Fall, Dolárová princezná, 1930).

R. Strauss: Gavalier s ružou, SND, programový plagát, 1928, zdroj: pozostalosť Dr. Janka Blaha

V sezóne 1928 – 1929 bol s novým šéfom operného súboru SND Karlom Nedbalom z Olomouca angažovaný i nový tenorista Josef Bole namiesto odchádzajúceho Bronislava Choroviča. Inteligentný spevák s príjemným hlasom doštudoval úlohu speváka v Straussovom Gavalierovi s ružou (1928). Priaznivým dojmom zapôsobil v postave Manrica vo Verdiho Trubadúrovi (1928, insc. 1924), v úlohe Cassia vo Verdiho Otellovi (1928, insc. 1925) kritiku zaujal viac hereckým výrazom. Ako perspektívny a vývojaschopný spevák sa prejavil v postavách Nadira v Bizetovej opere Lovci perál (1928) a Rudolfa z Pucciniho Bohémy (1929), podľa kritiky by si však jeho hlas vyžadoval zdokonalenie speváckej techniky. Doštudoval aj menšiu postavu žneca zo Smetanovej Libuše (1928, insc. 1923).

V sezóne 1930 – 1931 Josef Bole bol obľúbeným tenoristom Vinohradskej spevohry, kde spieval pohostinsky v roku 1930 Lehárovho Paganiniho. Z operných postáv spieval príjemným pekným hlasom Almavivu (Rossini, Barbier zo Sevilly, 1931) a Alfréda (Verdi, Violetta, 1931). Z operetných postáv naštudoval básnika v Lehárovej operete Básnikova prvá láska (1930), Toníka v novej Piskáčkovej operete Tonka z periferie (1931), rozlúčil sa menšou postavou v prvom uvedení Grünovej operety Čeští muzikanti (1931).

B. Smetana, Dalibor, Národné divadlo Praha,1924, Josef Bole (Vítek), foto Karel Váňa / Archív ND Praha

V sezóne 1931 – 1933 pôsobil v smíchovskom divadle Aréna, kultivovaný hlas a charakterizačné schopnosti uplatnil v operetách P. Abrahama Kvítek Havaja (1931), N. Brodszkého Unáší ženu (1931), Járu Beneša U sv. Antoníčka (1933), Armanda a Lenoixa Milování bez ustání (1934). Účinkoval v populárnych revuálnych operetách Baldu a Sadílka Jen jednu nocJa půl – ty půl (1932).

V Tylovom divadle režíroval pôvodnú českú výpravnú operetu Jana Balouna na vtipné libreto speváčky a herečky Slávky Grohmannovej Noc v Alžíru (1933) a v jednej z hlavných postáv mal príležitosť uplatniť príjemný hlas a charakterizačné schopnosti, účinkoval i v modernej Balounovej revue Útok na Prahu (1933).

Od roku 1925 často účinkoval v rozhlase i na koncertoch v Prahe, počas angažmán v SND aj v bratislavskom rozhlase s klavírnym sprievodom Oskara Nedbala alebo Janka Matušku. Venoval sa aj činnosti literárnej ako dramatik, beletrista a prekladateľ. V roku 1931 uviedlo Mestské divadlo na Vinohradoch jeho hru Koráb Josafat v réžii Gabriela Harta v sugestívnej výprave Josefa Weniga, dej ktorej sa odohrával na palube francúzskej transportnej trestaneckej lodi. Český rozhlas uviedol jeho komédiu Dobrodruh (1932), preložil libretá opier Pucciniho Turandot a Verdiho Simone Boccanegra.

Josef Bole v neznámej postave, foto: Štátny oblastný archív Plzeň

Po ukončení speváckej činnosti sa Bole venoval svojmu povolaniu ako inžinier chémie, kde dosiahol pozoruhodné výsledky. Dva roky pracoval v Baťovom zlínskom Výskumnom ústave, potom v Harmaneckých papierňach.

Tenorista Harry Kluska (aj Jindrich Kluska, vlastným menom Heinrich Felix Kluska, narodil sa 10. novembra 1895 v Bielsku v Poľsku, zomrel 15. 12. 1966 v Brne) bol sólistom operného súboru v sezóne 1928 – 1929 a v rokoch 1936 – 1951 členom operného zboru SND.

Harry Kluska začínal v ochotníckom divadle v Poľskom dome v Ostrave (1915 – 1919) a súčasne navštevoval lekcie spevu. Počas angažmán v SND študoval súkromne u Maxa Ulanowského vo Viedni. Profesionálnu dráhu začínal v Národnom divadle moravskosliezskom (1921 – 1928, 1930 – 1933), pôsobil v Mestskom divadle v Plzni (1929 – 1930) a v Mestskom divadle v Chebe (1933 – 1934).

Harry Kluska (1895 – 1966), foto: Štátny oblastný archív Plzeň

V prvom období umeleckej činnosti v Ostrave (1926 – 1928) spieval menšie postavy akou bol napr. Šprýmař v Massenetovej opere Kaukliar u Matky Božej (1926) a iné. Do Ostravy sa vrátil na post hrdinného tenoristu po úspešnom pohostinskom vystúpení v roku 1930 v Smetanovom Daliborovi, kde zaujal nielen hlasom, ale aj zjavom, zodpovedajúcim predstave romantického rytiera. Nádherným kovovým hlasom spieval Radamesa vo Verdiho Aide (1930), avšak podľa kritiky by mal talentovaný spevák ešte pracovať na ďalšom technickom zdokonaľovaní prednesu.

Lepší výkon podal ako Samson v Saint-Saënsovej opere Samson a Dalila (1930), jednou z jeho najlepších postáv bol Don José z Bizetovej Carmen (1931). Prepracovaný výkon podal v postave Kunálu v úspešnej premiére Kunálovi oči (1931) Otakara Ostrčila za osobnej prítomnosti skladateľa v hudobnom naštudovaní šéfa opery Jaroslava Vogela. Z menších postáv naštudoval napr. Nathanaela v Offenbachovej opere Hoffmannove poviedky (1932).

L. Holoubek: Túžba, opera SND, 1944, Boris Jevtušenko (Veľkňaz), Harry Kluska (Drevorubač), foto: Anton Illenberger / Archív SND

V sezóne 1929 – 1930 angažoval Klusku riaditeľ Karel Veverka do divadla v Plzni, kde popri menších postavách naštudoval Smetanovho Dalibora (1929), Wagnerovho Lohengrina (1929) a Ctirada vo Fibichovej Šárke (1929). V nemeckom divadle v Chebe (1933 – 1934) spieval Thibauta v komickej opere Aimé Maillarta Das Glöckchen des Eremites (Poustevníkův zvonek, 1933) a Wagnerovho Tannhäusera (1934).

V roku 1934 spieval v pražskej Uranii Smetanovho Dalibora s amatérskym súborom Pražského operného združenia a M. Štěpánovou-Kubátovovu v postave Milady (réžia K. Veverka, dirigent A. M. Nademlejnský).

Prvou postavou Harryho Klusku na scéne SND bola titulná postava v Smetanovom Daliborovi (1928). Imponoval síce zjavom, hodnotným farebným hlasovým fondom, ale evidentný nedostatok javiskovej skúsenosti sa podľa kritiky prejavil v jeho hereckom výraze. Pozoruhodný spevácky podal v postave Froha vo Wagnerovon Zlate Rýna (1928), opäť bol však herecky bezvýrazný. Podobne rušivým dojmom pôsobil aj v úlohe Mánka vo Foersterovej Eve (1928), ktorého spieval príjemným hlasom. Stvárnil menšiu postavu maršálka Kvidona v Nedbalovom Sedliakovi Jakubovi (1928), pekný výkon podal ako Grigorij v Musorgského Borisovi Godunovovi (1929, insc. 1927).

E.d´Albert: Nížina, Opera SND, 1944, Harry Kluska (Nando), foto: Anton Illenberger / Archív SND

V druhom období činnosti v SND (1936 – 1951) ako člen operného zboru dobre hral sultána Sulejmana Ben Akbara v Straussovej operete Tisíc a jedna noc (1936), ktorého prevzal za indisponovaného Štefana Hozu. Kritika vyzdvihla jeho dvorného majstra v Donizettiho Dcére pluku (1939), „dobrý hlasový a deklamačný výkon“ v úlohe Nanda v d´Alberovej Nížine (1942), ktorého spieval krásnym, v strednej polohe uvoľneným hlasom.

Uplatnenie našiel v menších postavách žánrovo rôznorodých inscenáciách klasickej i modernej opernej tvorby. Vhodne zapadol do celkového rámca predstavenia ako Ruiz (Verdi, Trubadúr, 1942), doštudoval Borsu (Verdi, Rigoletto, 1942, insc. 1940), spieval Rodriga (Verdi, Otello, 1945). Vyrovnaným hlasom spieval cisára Altouma v Pucciniho Turandot (1942), vytvoril výstižnú komickú postavu Gherarda z Pucciniho Gianniho Schicchiho (1944).

W. Stojanov: Salambo, Opera SND, 1942, Harry Kluska (Šahabarin), foto: Anton Illenberger / Archív SND

Z modernej opernej tvorby naštudoval o. i. postavu starostu v Egkovom Peerovi Gyntovi (1941), pekný spevácky i herecký výkon podal ako Šahabarim v Stojanovovej Salambo (1942), dobre zvládol náročný part Aegistha zo Straussovej Elektry (1943), štandardný výkon podal ako Giacomino v Zandonaiovej komickej opere Ľúbostná komédia (1943). V inscenáciách slovenskej pôvodnej opery vytvoril pôsobivú postavu Dobrotu v Holoubkovom Svitaní (1941), vhodne zapadol do celkového rámca predstavenia ako drevorubač v Holoubkovej Túžbe (1944).

Iba príležitostne vystupoval na koncertoch, napr. na spoločenskom večere Kruhu priateľov s nezávislými legionármi (1929) a v rozhlase spieval populárne operné árie.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár