O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (24)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 24. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Oskara Nedbala od založenia v roku 1920 predstavíme režiséra a sólistu operety Jaroslava Sadílka.

Jaroslav Sadílek (nar. 25. februára 1906 v Brne, Královo Pole, zomrel 16. marca 1943 v Berlíne). Študoval dramatický odbor na konzervatóriu v Brne (1927) a umeleckú činnosť začal ako herec v činohernom súbore SND (1927), v rokoch 1930 – 1931 režisér a sólista operety. V roku 1931 bol angažovaný do operety v divadle na Vinohradoch ako operetný mladokomik, potom pôsobil v Malej operete, kde bol i režisérom. Pohostinsky režíroval aj v divadle Unitarie, do roku 1941 pôsobil v Novom divadle v Prahe. Pre údajnú špionáž proti nemeckej ríši ho v marci 1941 zatklo gestapo a po dvojročnom väzení bol v Berlíne pravdepodobne popravený.

Jaroslav Sadílek (1906 – 1943) v neznámej inscenácii, foto: Archív DÚ

Do Slovenského národného divadla angažoval Sadílka ako člena činohry šéf činohry Václav Jiřikovský v roku 1927, kde na seba upozornil v autentickej postave seržanta Harryho v Langerovej komédii Grand hotel Nevada (1928). Vynikol ako Zbyško Dulský v naturalistickej dráme Zapolskej Morálka pani Dulskej (1928), jeho výborný výkon pozitívne hodnotila aj viedenská kritika na zájazde činohry v roku 1929.

Uplatnil sa v menších komických úlohách, bezprostredným humorom zaujal napr. ako Simon Bliss v komédii Nöela Cowarda Wee–kend (Hay Fever, 1929), groteskný mastičkár v Shakespearovej Komédii plnej omylov, 1929) a v ďalších činoherných inscenáciách. V americkej hre zo židovského prostredia Samsona Raphaelsona Jazzový spevák (1930) podal podľa kritiky kultivovaný výkon v titulnej postave „moderného trubadúra“ černošského speváka, rozpolteného Jacka Robina, stále váhajúceho medzi domovom a divadlom.

Podľa zmluvy bol v sezóne 1929 – 1930 sólistom činohry a operety, v sezóne 1930 – 1931 režisérom a sólistom operety. Už v prvej sezóne účinkoval popri činohre aj v aktuálnych operetách revuálneho typu, doštudoval napr. jednu z hlavných postáv v revue Z Prešporka do Bratislavy (1927, obsadenie sa nezachovalo) na libreto F. A. Sedláka s hudbou Zdenka Folprechta, stvárnil majiteľa ópiovej krčmy Lin-Sua v revue Josefa Odcházela Z Bratislavy do Šanghaja (1927).

Jaroslav Sadílek (1906 – 1943) v neznámej inscenácii, foto: Archív DÚ

Vytváral menšie postavy v obore buffo – tenor v operetných inscenáciách, napr. Ottokara v Straussovom Cigánskom barónovi (1927). Ako schopný a typický mladokomik sa uplatnil v postave Fredyho v operete Bohuša Vilíma Soňa Romanovna (1929), súčasne bol skvelým a pohotovým partnerom Marie Bártů v titulnej postave. V staršej opernej inscenácii Thomasovej Mignon (1927, insc. 1925) doštudoval obdivovateľa Filiny Friedricha.

Keď bola na základe rozhodnutia Družstva SND v roku 1930 otvorená druhá scéna pre činohru tzv. Ľudové divadlo (v budove býv. Živnodomu), kde príležitostne uvádzali aj operetné inscenácie, ambiciózny Sadílek bol menovaný režisérom a sólistom operety. Pri svojich operetných réžiách kládol dôraz na originálnu podobu, aktualizáciou sa snažil priblížiť operetu súčasnosti, škrtmi a úpravou ju zbaviť sentimentality.

Jeho režijným debutom bola opereta Oskara Nebala Donna Gloria v marci 1930 pod skladateľovou taktovkou. Inscenáciu naštudoval v štýle viedenskej operety, dodal jej rytmus a oslovila aj divákov, korí sa dobre pobavili. Súčasne stvárnil hlavnú postavu portugalského baróna Abilia Oliveiru a zaujal i tanečnou pohotovosťou.

Ľudové divadlo (v budove býv. Živnodomu v Bratislave), foto: wikipedia

Talent, invenciu, divadelnú zručnosť a vyberaný vkus prejavil aj v ďalších inscenáciách. Prvej operetnej premiére nasledujúcej sezóny vo Fallovej Stambulskej ruži (1930) dodal aj za pomerne krátky čas štúdia správny švih. Svedomite naštudoval aj Benatzkého Adieu, Mimi! (1930).

V spolupráci s dirigentom Išom Krejčím sa podieľal na uvedení divácky úspešných inscenácií Ascherovho Tančeka panny Márinky (1930), Hirschovej Roztopašnej Loly (1931) a Benatzského operety Moja sestra a ja (1931). Bez výraznejšej diváckej odozvy sa stretla prvá „džezová“ opereta Waltera Kolla Olly-Polly (uvedená pod názvom Miss Amerika, 1931) napriek snahe dirigenta a režiséra dať jej vložením tanečných vložiek tempo. Režijne osviežil staršiu operetu Edmonda Audrana Bábika (1930) v hudobnom naštudovaní Vladimíra Melička.

Výborné herecké výkony podal podľa kritiky v úlohe Alojza Strampfla v Ascherovom Tančeku panny Márinky (1930), Fridolína vo Fallovej Stambulskej ruži (1930) a svojrázneho starého baróna Chanterella v Audranovej Bábike (1930). Vytvoril roztomilo naivnú postavu Dickyho Frippa v Gilbertovej Prozit Gipsy (1930). V Benatzkého operetách stvárnil tajomníka (Adieu, Mimi !, 1930) a dobromyseľného manžela Dr. Rogera Fleuriota (Moja sestra a ja, 1931). Naštudoval postavy Huga Bendu a Emericha v operetách Higa Hirscha Roztopašná Lola (1931) a Dolly (1931). Rozlúčil sa postavou Charlieho Spencera v Kollovej operete Miss Amerika (1931).

Pro tebe všecko, zdroj: knižná publikácia M. Bárdiovej: Ján Móry, 2013, s. 129

Sadílek účinkoval často v rozhlase s bratislavským rozhlasovým orchestrom pod vedením šéfa Františka Dyka v programoch zostavených z populárnych operetných melódií, v melodráme O. Ostrčila Balada o majstrovi ševcovi a mladej tanečnici (1930). Ako spevák a konferencier účinkoval aj v iných zábavných programoch.

V roku 1931 odišiel Sadílek do Prahy, kde pokračoval v činnosti ako operený komik vo Vinohradskej spevohre. S úspechom vytváral postavy v aktuálnom operetnom repertoári, napr. žiarlivého Floriána v novinke M. Baderleho Dobrodružství slečny Otty (1931), postavy v Offenbachovom Orfeovi v podsvětí (1931) a v operete na hudbu Bernarda Grüna Madame, já to platím (Čeští muzikanti, 1931), ktorú aj režijne naštudoval s dirigentom Fr. Kováříkom.

V divadle Aréna režíroval divácky úspešnú revuálnu operetu Jen jednu noc (1932) v choreografii známej primabaleríny Marty Aubrechtovej. Režijne premyslená bola revuálna opereta s hudbou Jaroslava Jankovca Já půl – ty půl (1932), podpísal sa aj pod ďalšiu operetu Jankovcovu operetu Půl kila štěstí (1933). V Malej operete režíroval Piskáčkovu frašku so spevmi Pokojíček na hodinu (1933), revuálnu operetu E. Götza Hladový milionář (1933), kde hral i jednu z postáv.

Opereta Čechy krásné, Čechy mé…, zdroj wikipedia

Pohostinsky režíroval v pražskom divadle Uranie Piskáčkovu operetu Slovácka princezna (1938), hudobnú veselohru Eduarda Ingriša Nevěsta z venkova (Kuřátko, 1938), v Stálom divadle v Unitarii, napr. operetu skladateľa a dirigenta Břetislava Diviša Tonča komediantka (1940) a ľudovú hru so spevmi Čechy krásné, Čechy mé (1940), ktorou sa autor libreta Oldřich Tůma so Sadílkom snažili posilniť vlastenecký cit.

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Divadelnú činnosť ukončil Sadílek v Novom divadle (1937 – 1941), za riaditeľa Oldřicha Nového, ktorý sa programovo orientoval na hodnotné konverzačné a situačné hudobné komédie. Účinkoval v operete Rudolfa Kvasnicu Další, prosím (1937), v Eisemannovej hudobnej veselohre Polibek a nic víc (1937), s úspechom stvárnil postavu brbtavého a zábudlivého Vévodu d´Artelines v Steinbrecherovej novej operete Krejčí na zámku (1937).

M. Eisemann: Polibek a nic víc, Nové divadlo, 1937, Olda Ježek, Jaroslav Sadílek, Truda Grosslichtová, Jiří Gagalík, foto: Archív DÚ

Vytvoril presvedčivý typ riaditeľa Wenera v prvom uvedení hudobnej veselohry Jána Móryho Pro tebe všecko (1939) na text Oldřicha Nového, s dirigentom Fr. Svojsíkom a vo výprave arch. V. Vícha. Premiéra originálneho diela z divadelného prostredia s humornou i gracióznou hudbou vo výbornej, zručnej réžii Nového a za prítomnosti autora mala veľký úspech, získala si aj priazeň obecenstva a do konca sezóny mala sto repríz. Sadílek vytvoril postavy v ďalších úspešných hudobných veselohrách, v operete maďarského autora K. Komjáthyho Zaplaťte, slečno ! (1939), v Benazkého operete Král s deštníkem (1939), v pôvodnej hudobnej veselohre S. A. Nováčka a Jana Patrného Muži nestárnou (1940). S úspechom stvárnil postavu obmedzeného Basilia v Benatzkého hudobnej veselohre Karolina (Coctail, 1941) na text Karla Vollmöllera (1941), ktorá bola jeho posledným vystúpením. Onedlho po premiére bol Sadílek za ilegálnu činnosť zatknutý.

Od roku 1935 sa začal objavovať v epizódnych úlohách na filmovom plátne, prvý raz ako Seňa v melodráme Výkřik do sibiřské noci a ceremoniár vo filme Martina Friča Jánošík. Najčastejšie stvárňoval úradníkov (Vyděrač, 1937; Veselá bída, 1939; Panna, 1940), čašníkov (Kristian, 1939; Rukavička, 1941), sluhov (Poznej svého pána, 1940; Štěstí pro dva, 1940), robotníkov (Harmonika, 1937; Svět patří nám, 1937), úradníkov (Dědečkem proti své vůli, 1939; Muž z neznáma, 1939), ale i intelektuálov (Prosím, pane profesore!, 1940; Přítelkyně pana ministra, 1940). Hral napr. i bohémskeho maliara (Světlo jeho očí, 1936), študenta (Karel Hynek Mácha, 1937), vojaka (Zborov, 1938), detektíva (Pro kamaráda, 1941) a i.

Jaroslav Sadílek (1906 – 1943), fotografia s venovaním, foto: Archív DÚ

Umelecký záber činností Jaroslava Sadílka bol širší, venoval sa literárnej činnosti, písal aj básne a libretá. V spolupráci s Andrejom Bagarom napísal hru Jazzový tenor, ktorá v roku 1930 získala tretiu cenu v súťaži pražského Radiojournalu o najlepšiu slovenskú rozhlasovú hru (text hry sa nezachoval).

Libretisticky spolupracoval na revuálnych operetách s dr . Jaroslavom Kovářom (A. Košťál, Děti amerického západu, 1932), s Jiřím Baldom (J. Jankovec, Já půl – ty půl, 1932), s Fandom Mrázkom (E. Götz, Hladový milionář, 1934), s Jaroslavom Vávrom na ľudovej hre so spevmi Jiřího J. Fialu Rychlíkem k oltáři (1935). Napísal texty piesní k operete Břetislava Diviša Čechy krásné, Čechy mé, 1940) a k pôvodnej novinke z poľovníckeho prostredia Zeleni hájové (1941) toho istého autora.

Z literárneho odkazu Jaroslava Sadílka bola po vojne zostavená básnická zbierka Samotný poutník: básně z vězení (1947).

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár