O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (25)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 25. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle od jeho založenia v roku 1920 predstavíme sopranistku Vlastu Matějovskú, sólistku operného neskôr operetného súboru.

Vlasta Matějovská (nar. 12. februára 1910 Viedeň, dátum a miesto úmrtia nie sú známe, prvá manželka režiséra Ivana Licharda) bola sólistkou operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1929 – 1931, neskôr sólistkou operety 1935 – 1939, s prerušením v rokoch 1937 – 1938, kedy pôsobila vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach.

Vlasta Matějovská, 1936, foto: Archív SND

Podľa fragmentárnych informácií v dobových periodikách žila Vlasta Matějovská s rodičmi v Bratislave a už ako deväťročná účinkovala v SND v Eyslerovej operete Dieťa cirkusu (1920). Základy hudobného vzdelania nadobudla u skladateľa a pedagóga prof. Hanuša Svobodu, pôsobiaceho na učiteľskom ústave v Bratislave. V roku 1921 debutovala pod jeho vedením na verejnom koncerte najmladších bratislavských umelcov vo Vládnej budove a v Starej Turej, kde prednesom piesní prekvapila živosťou a výrazovou schopnosťou.

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

V štúdiu spevu pokračovala u prof. Jozefa Egema na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1924 – 1931). Počas štúdia účinkovala na interných večeroch akadémie, na koncerte Schubertových piesní Hudobnej a dramatickej akadémie v Umeleckej besede (1928) a na školskej slávnosti spievala slovenské ľudové piesne (1930). Štúdium ukončila prednesom Mozartovej árie pre soprán a orchester Voi avete un cor fedele na koncerte sólistov v apríli 1931 vo Vládnej budove.

Vlasta Matějovská ako Alesia v Audranovej Bábike, 1930, zdroj: Nový svet, r. 5, č. 21, s. 16

Na scéne Slovenského národného divadla debutovala ako hosť v Novákovej jednoaktovke Zvíkovský rarášok (1929) a v úlohe jedného z géniov v Mozartovej Čarovnej flaute (1929). V titulnej „nohavicovej“ úlohe Petra v Zvíkovskom raráškovi kritiku príjemne prekvapila intonačne čistým a príjemným hlasom, úžasnou javiskovou istotou, premyslenou hereckou kreáciou a vzbudila záujem divákov. V Čarovnej flaute prispela k tomu, že trio géniov vyznelo ladne a harmonicky bezchybne.

V nasledujúcej sezóne už ako sólistka operného súboru SND stvárnila hlasovo dobrú a herecky svižnú Esmeraldu v Smetanovej Predanej neveste (1930, insc. 1929) a kuchtíka v Dvořákovej Rusalke (1930, insc. 1923). Muzikalitu a herecký talent opäť potvrdila ako roztomilá Jenny v Boieldieuovej komickej opere Biela pani (1930), bola pôvabným Erosom v Gluckovom Orfeovi a Eurydike (1931). Úspešne sa uplatnila i v menších úlohách, kde podala spevácky vyvážené výkony ako Dianora v opere Maxa von Schillingsa Mona Lisa (1929) a doštudovanej Frasquite v Bizetovej Carmen (1931, insc. 1929). Podľa kritík výborne podala pomarančovú princeznú Ninettu v Prokofievovej Láske k trom pomarančom (1931) a družičku v prvom uvedení opery Miloša Smatka Čachtická pani (1931).

F. A. Boieldieu: Biela pani, Opera SND, 1930, Vlasta Matějovská (Jenny), foto: Archív DÚ

Spevácke a herecké nadanie so sklonom ku komickosti predurčovalo Matějovskú do operety, kde umelecky rástla s každou novou úlohou, opereta sa stala jej doménou a vypracovala sa na jednu z najlepších subriet. Po úspešne doštudovanej Hedičke v operete Schuberta a Bertého Dom u troch dievčatiek (1930, insc. 1929) vytvorila skvelú postavu Midili Hanum vo Fallovej Stambulskej ruži (1930).

Svojou prirodzenosťou, temperamentom, tanečnými vlohami a interpretáciou kritiku upútala ako Alesia v Audranovej Bábike (1930) a Fifi v pôvodnej Vilímovej operete Soňa Romanovna (1930). Stvárnila jednu z hlavných postáv v Nedbalovej Done Glorii (1930, kompletné obsadenie sa nezachovalo), Peggy v Gilbertovej Prozit Gipsy (1930). Veľký úspech mala v operetách Huga Hirscha ako Tilly (Rozpustilá Lola, 1931) a Dolly (Dolly, 1931), v ktorých boli sympatická Matějovská spolu s partnerom, komikom a súčasne režisérom týchto inscenácií Jaroslavom Sadílkom (Hugo Benda a Barón Helling) veľkým lákadlom pre operetné publikum.

H. Hirsch: Dolly, Opera SND, 1931, programový plagát SND, zdroj: Archív SND

V druhom období činnosti v SND na zájazde súboru v Košiciach stvárnila Mi v Lehárovej Zemi úsmevov (1934), nevtieravým humorom zaujala v postave Suzetty vo Frimlovej Ninon (1934) ako partnerka F. Krištofa Veselého (Jenkins). Prirodzenou veselosťou a vkusným spevom i tancom vynikla ako Marina v Benešovej operety U svätého Antoníčka (1934) a Betka vo Viplerovej operete Na svätom kopčeku (1934). V ďalšej sezóne spievala ako hosť Suzy v Eisemannovej operete Bozk a nič viac (1935) v Bratislave, v Košiciach mala úspech ako Klára vo Weinbegerovej Na ružiach ustlané (1935, insc. 1934) a Jolán v Lehárovej Cigánskej láske (1935), kde vytvorila dobrú komickú dvojicu s Františkom Krištofom Veselým (Kajetán Dimitrianu).

V novej sezóne, už ako sólistka operety, stvárnila Hanči v operete Járu Beneša Na tej lúke zelenej (1935). V ďalších obľúbených Benešových operetách vytvorila roztomilú, humorom prekypujúcu Peggy O´Neil (Z pekla šťastie, 1936), temperament, zmysel pre humor a herecký talent uplatnila v titulnej úlohe Sally Barringtonovej (Uličnica, 1936). Príjemným a čistým hlasom spievala Arzénu v Straussovom Cigánskom barónovi (1935), doštudovala Anitu v Lehárovej Giuditte (19.11.1935, insc. 1934). Vytvorila veselé, živé, bezstarostné dievča Brigitu v Benatzkého Kráľovi s dáždnikom (1936) a energickú Dolly v nenáročnej veselohre so spevmi Carla de Friesa Svadobná cesta (1936).

G. Dusík: Tisíc metrov lásky, Opera SND, 1935, programový plagát SND, zdroj: Archív SND

Častým partnerom Matějovskej bol svižný Karel Fořt, s ktorým vytvorili veselú komickú dvojicu, roztomilú Dorku a Harryho Beránka v prvej pôvodnej operete Gejzu Dusíka Tisíc metrov lásky (1935), kontesu Stázi a grófa Boniho (Kálmán, Čardášová princezná, 1936), salvy smiechu vyvolali ako manželský pár Wally a Eddin (Strauss, Tisíc a jedna noc, 1936), znamenitá Jane a Herman (Friml, Rose Marie, 1937), pekný herecký výkon podali ako Anči a Vyskočil (Joseph Strauss, Jarný vánok, 1937).

V roku 1937 odišla Matějovská s manželom režisérom činohry Ivanom Lichardom, za ktorého sa v roku 1936 vydala, do Košíc, kde Antonín Drašar obnovil činnosť Východoslovenského národného divadla ako samostatnej filiálky SND. Kultivovaným prednesom vynikla ako Marta v Jankovcovej operete Odtrúbené (1937) a naivne rafinovaná Juliette v Kálmánovej Cisárovnej Jozefíne (1937). Stvárnila Lízu v Kálmánovej Grófke Marici (1937), Oľgu v operete V. A. Viplera Deti Slovače (1937) a Jiřinu v Benešovej Stratenej varte (1938).

Po pripojení Košíc k Maďarsku činnosť VND zanikla a Matějovská sa vrátila sa opäť do SND. Spievala Denisu v Hervého Mamzelle Nitouche (1939), priazeň publika si získala ako Giboletta Straussovej operete Karnevalová noc v Benátkach (1939 ). Po dlhom časovom odstupe dostala príležitosť naštudovať operné postavy. Vyrovnaný výkon podala ako Dorla v Kovařovicových Psohlavcoch (1939), stvárnila sedliacke dievča v Donizettiho Dcére pluku (1939), doštudovala Anninu vo Verdiho Traviate (1939, insc. 1922).

J. Strauss: Karnevalová noc v Benátkach,1939, M. Jirásková, J. Blaho, V. Matějovská, zdroj: Nový svet, 18. 3. 1939, r. 14, č. 12, s. 14

V rozhlase interpretovala operetné melódie a slovenské tanečné piesne s klavírnym sprievodom Gejzu Dusíka (1939). Na programe bola popri Dusíkových piesňach aj moderná populárna tvorba Dušana Pálku, Vojtecha Jaruška, Viliama Kostku, Janka Matušku, Emila Šamka, Janka Pelikána, Tibora Lengyela, Ernesta Generischa.

Od roku 1931 bola členkou Vinohradskej spevohry v Prahe, tu sa uviedla v titulnej úlohe operetnej novinky M. Baderleho Dobrodružství slečny Otty (1931) a spievala aj v aktuálnych dobových revuálnych spevohrách. Úspešne hosťovala v divadle v Ostrave ako temperamentná Marina v Benešovej populárnej operete U svatého Antoníčka (1932).

Potom pôsobila vo Východočeskom divadle v Pardubiciach (1933 – 1935), v období éry ambiciózneho Vladimíra Wuršera, kde bola jednou z najobľúbenejších speváčok. Spevácky a herecky excelovala v titulnej postave Hervého Mamselle Nitouche (1933), Mariny v Benešovej U sv. Antoníčka a tanečnice Niny vo Viplerovom Na sv. kopečku (1935), Daisy v Abrahamovom Plese v hotelu Savoy (1935) a i.

Jen vám a pro vás, zdroj: Lidové noviny, 16. 4. 1944, r. 52, č. 105, s. 7

Aj v Jihočeskom divadle v Českých Budějoviciach (1939 – 1941) patrila k obľúbeným členom súboru. O. i. stvárnila Betynu v úspešnej komédii so spevmi Eduarda Ingriša U panského dvora (1939), komornú v Dvořákovej opere Čert a Káča (1941) a pohostinsky spievala Adélu v Straussovej operete Netopýr (1944).

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár