O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (26)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 26. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle od založenia v roku 1920 predstavíme basistu Roberta Steina a tenoristu Dragomira Štefanoviča, sólistov operného súboru Slovenského národného divadla v sezóne 1929 – 1930.

Robert Stein (nar. 11. októbra 1901 v Prahe, dátum a miesto úmrtia nie sú známe) bol žiakom prof. Egona Fuchsa na Štátnom konzervatóriu v Prahe. V roku 1927 sa za spoluúčinkovania tenoristu Jaroslava Gleicha uviedol v pražskom Mozarteu na Večere árií a piesní z tvorby A. Dvořáka, B. Smetanu, J. Förstera, V. Nováka a i., kde kritiku upútal zvučným, neobyčajne hlboko posadeným hlasom širokého rozsahu.

Spevácku techniku uplatnil prednesom Schubertových piesní (1928) na koncerte so sopranistkou Jelenou Holečkovou a klavírnym sprievodom Taťány Baxantovej. Výstižne charakterizoval zmenárnika Omara v predstavení konzervatória Weberovej opery Abú Hasan, uvedenom pod taktovkou Pavla Dědečka spolu s Novákovým Zvíkovským raráškom v pražskom Národnom divadle (1928).

Robert Stein (1901 – ?), foto Hůlek / NDM Ostrava

V avantgardnom divadle DADA Jiřího Frejku a E. F. Buriana (v priestoroch Divadla Na Slupi) vytvoril ako hosť presvedčivú hlavnú postavu mazaného majstra Ipokrasa v prvom uvedení Burianovej opery buffy Mistr Ipokras, mastičkář drkolenský (1928) v réžii Jiřího Frejku a hosťujúceho dirigenta Roberta Brocka.

V apríli 1929 po úspešnom pohostinskom vystúpení v postave Sarastra v Mozartovej Čarovnej flaute v Ostrave dostal pozvanie zopakovať si Sarastra aj v Slovenskom národnom divadle. Hudobne nadaný umelec zaujal vo všetkých registroch príjemným, mäkkým a ušľachtilým hlasom a v sezóne 1929 – 1930 bol angažovaný do operného súboru, kde začal profesionálnu umeleckú dráhu.

O svojej muzikalite presvedčil v neveľkej postave kráľa z Verdiho Aidy (1929, insc. 1923). Herecké charakterizačné schopnosti prejavil ako spevácky dobrý Zuniga v Bizetovej Carmen (1929) a strýc Bonzo v Pucciniho Madame Butterfly (1930, insc. 1924). Vzornú kantilénu a pekný herecký výkon predviedol v smetanovských postavách Beneša v Daliborovi (1929, insc. 1928) a Matúša v Hubičke (1929), doštudoval Míchu v Predanej neveste (1929, insc. 1924) a mušketýra v Novákovom Lampáši (1929, insc. 1928).

R. Karel: Poupě, programový plagát SND, 1930, zdroj: Archív SND

Precítenou interpretáciou a hereckým výrazom kritiku zaujal ako poeta Jindřich v prvotine Rudolfa Karela Ilseino srdce (1929) v naštudovaní Zdeňka Folprechta. Do pamäti sa výrazne zapísala jeho postava dobrého i láskavého, herecky do detailov prepracovaného otca Klána v Ostrčilovej opere Púpä (1930), ktorého spieval s hlbokým precítením. Doštudoval filozofa Lattantiusa v Jirákovej opere Žena a Boh (1930, insc. 1929), ktorého spieval na zájazde operného súboru v Prahe.

Pekným príjemným hlasom spieval Mr. Pagea v Nicolaiových Veselých ženách windsorských (1929), Dona Fernanda v Beethovenovom Fideliovi (1930), Wagnera v Gounodovom Faustovi a Margaréte (1930). Vytvoril skvostnú grotesknú figúrku Tristana Mickleforda vo Flotowovej Marte (1930). Z menších postáv spieval Caesare Angelottiho v novonaštudovanej Pucciniho Tosce (1929), zlatokopa Larkensa v opere Dievča zo zlatého Západu (1930), Masolina Pedruzziho v málo známej opere Maxa von Schillingsa Mona Lisa (1929), dobrý výkon podal v úlohe jedného z nazarénov v Straussovej Salome (1930).

Počas angažmán v SND účinkoval aj na koncertoch v rozhlasových reláciách s klavírnym sprievodom Janka Matušku.

O. Nicolai: Veselé ženy windsorské, Opera SND, 1929, Mirko Horský (Panic Simple), Zdenek Ruth-Markov (Sir John Falstaff), Vlasta Posltová (Mrs. Fordová), Božena Štěpánová-Kubátová (Mrs Pageová), Karel Zavřel (Mr. Ford), Richard Graven (Dr. Cajus), Robert Štein (Mr. Page), foto: Archív DÚ

V sezóne 1930 – 1931 odišiel do Národného divadla moravsko-sliezskeho v Ostrave, kde pôsobil do roku 1935. Naštudoval sluhu Diega v novej inscenácii Fibichovej Nevěsty messinskej (1930), zo smetanovských postáv Matouša z Hubičky (1930), žalárnika Beneša (Dalibor, 1930), pustovníka Beneša (Čertova stěna,1934). Ušľachtilým hlasom spieval Bonifáca v Smetanovom Tajemství (1934), kde mal možnosť uplatnil svoj komický talent. Veľký úspech mal ako Král Asoka v premiére Ostrčilovej opere Kunálovy oči (1931) za osobnej prítomnosti autora.

Doštudoval postavu Viléma z Harasova z Dvořákovho Jakobína (1932), vytvoril Placmajora v úspešnej inscenácii Janáčkovej opery Z mrtvého domu (1932), Gremina (Čajkovskij, Eugen Onegin, 1931), Tommasa (d´Albert, Nížina, 1930) a Dalanda (Wagner, Bludný Holanďan, 1933). Farebným zvučným hlasom spieval Collina (Bohéma, 1932) a Ramfisa (Verdi, Aida, 1930), z Verdiho postáv naštudoval ešte Ferranda (Verdi, Trubadúr, 1932), Paola Albianiho (Simon Boccanegra, 1933) a Samuela (Maškarný bál, 1935). Z charakterových a menších postáv spieval Fiorilla (Rossini, Barbier zo Sevilly, 1931), v Pucciniho operách výborného Simona (Gianni Schicchi, 1930), Angelottiho (Tosca, 1931), Mandarina (Turandot, 1931).

Bol výborným Zunigom (Bizet, Carmen, 1931), stvárnil hebrejského starca (Saint-Saëns, Samson a Dalila, 1930), Bourdona (Adam, Postilion z Lonjumeau, 1931), Hermanna (Offenbach, Hoffmannove poviedky,1932), princa Kadoora (Adam, Kdybych byl králem, 1933), menšiu postavu Lorda Syndhama (Lortzing, Car a tesár, 1932).

Pohostinsky spieval v Brne žalárnika v Smetanovom Daliborovi (1931), v postave Vaarlama v Musorgského Borisovi Godunovovi (1932) zaujal viac po speváckej stránke ako dramaticko-charakterizačnej. V Olomouci hosťoval ako Paloucký v Smetanovej Hubičke (1933).

J. Kratochvíl, J. Konstantin, Robert Stein, zdroj foto: Múzeum Ostrava

V roku 1934 angažoval Steina do Nemeckého divadla v Opave riaditeľ Georg Terramare, kde naštudoval postavu Grófa Waldnera v Straussovej Arabelle (1935) v hudobnom naštudovaní Leopolda Ludwiga. Vynikajúci spevácky a herecký výkon podal ako diabolský Mefistofeles v prvom československom uvedení opery Hermanna Reuttera Dr. Johannes Faust (1937), bol brilantným Dalandom vo Wagnerovom Blúdiacom Holanďanovi (1937). Ako režisér sa osvedčil vo Verdiho Trubadúrovi (1937) a súčasne spieval Ferranda. Presvedčivé výkony podal v úlohe Crespela v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1937) a Plumketta vo Flotowovej Marte (1937).

Bol spevácky a herecky presvedčivým diabolským Mefistom z Gounodovho Fausta (1938), farebným hlasom a hlbokou polohou zaujal ako Collin v Pucciniho Bohéme (1938). V Smetanových operách spieval Míchu v Predanej neveste (1935) a Bonifáca v Tajomstve (1937), ktoré s úspechom aj režíroval. Jeden z najlepších výkonov podal ako Vodník v Dvořákovej Rusalke (1938).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Po okupácii Opavy v roku 1938 musel nový riaditeľ Nemeckého divadla Franz Stoss na politický príkaz ukončiť zmluvy s emigrantmi a umelcami neárijského pôvodu. Pravdepodobne sa to týkalo i Roberta Steina, mesto nedobrovoľne opustil a emigroval, keďže ďalšie informácie o jeho činnosti a živote nie sú známe. Až v roku 1948 v opavskom divadle pohostinsky režíroval pozoruhodnú inscenáciu Mozartovej Figarovej svadby v hudobnom naštudovaní Iva Jiráska.

Poznámka:

Za poskytnutie vzácnych informácií a neznámych údajov o Robertovi Steinovi srdečne ďakujem odbornému radovi Mgr. Martinovi Sosnovi a jeho manželke Mgr. Beate Sosnovej zo Štátneho okresného archívu v Opave a Mgr. Zdeňkovi Kravarovi, Ph.D. zo Zemského archívu v Opave.

Tenorista Dragomír Štefanovič (aj Drago Štefanovič, dátumy a miesta narodenia a úmrtia nie sú známe) študoval podľa bibliografických záznamov Na nemeckej hudobnej akadémii v Prahe. Od roku 1923 vystupoval na koncertnom pódiu, kde interpretoval srbské piesne, napr. na koncerte srbského skladateľa Miloje Milojeviča v Mozarteu (1924) spieval spolu so skladateľovou manželkou Ivankou Milojevičovou a Levom Uhlířom. S pozitívnym hodnotením sa stretlo jeho účinkovanie na Opernom večere Nemeckej hudobnej akadémie v Prahe (1924), kde spieval duet Jaquina a Marceliny s Annnou Kuhn. Talentovaný spevák sa úspešne zhostil jedného zo sólových partov v oratóriu Menedelssohna-Bartholdyho Paulus (1925).

Dragomír Štefanovič v neznámej postave, foto: Archív DÚ

V koncertnej činnosti pokračoval aj počas angažmán na divadelnej scéne, na programe mal operné árie i piesňovú tvorbu. So známou sopranistkou Zdenkou Zikovou účinkoval na koncerte Československo-juhoslovanskej ligy v Smetanovej sieni (1928), v Olomouci spoluúčinkoval na oslave juhoslovanského štátneho sviatku (1930) a i.

Umeleckú dráhu začal Štefanovič v Novom nemeckom divadle v Prahe ako sluha v Lehárovej operete Clo-Clo (1925) a cigáň Berko v Kálmánovej Grófke Marici (1925). Menšie postavy naštudoval v operných inscenáciách, po treťom panošovi vo Wagnerovom Parisfalovi (1926) dobre zvládol náročný part Brighellu v Straussovej Ariadne na Naxe (1927). V prvom československom uvedení džezovej opery Ernsta Křeneka Jonny spielt auf (Jonny vyhráva, 1927) v hudobnom naštudovaní Alexandra Zemlinského stvárnil policajta.

V sezóne 1928 – 1929 pôsobil v Olomouci, v Smetanových operách naštudoval Jeníka (Prodaná nevěsta, 1928), Víta (Tajemství, 1928), nádherne spieval Podhájského v Dvoch vdovách (1929). Dobré a vyrovnané spevácke výkony podal ako Vojtěch v Blodekovej opery V studni (1928), Babinský vo Weinbergerovom Švandovi dudákovi (1928), učiteľ Zajíček v Novákovej Lucerne (1929) a Paolo v Zandonaiovej opere Francesca da Rimini (1929). Doštudoval Rudolfa v Pucciniho Bohéme (1928), s citovým precítením spieval Lenského v Čajkovského Eugenovi Oněginovi (1929).

R. Strauss: Ariadna na Naxe, Nové nemecké divadlo Praha, programový plagát, zdroj: Deutsche Zeitung Bohemia, 18. 2. 1927, s. 9

Na pohostinských vystúpeniach v pražskom Národnom divadle sa predstavil ako perspektívny umelec príjemným a dobre sa nesúcim lyrickým hlasom v postave Lenského v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1928). V Smetanových operách spieval Jeníka v Predanej neveste (1926, 1929, 1930), Víta v Tajemství (1929), mäkkým a pružným hlasom spieval Podhajského v Dvoch vdovách (1929).

Do súboru Slovenského národného divadla nastúpil Dragomir Štefanovič začiatkom sezóny 1929 – 1930. Mladý tenorista príjemného vzhľadu so zvučným hlasom spieval v alternácii s Romanom Hübnerom Babinského vo Weinbergerovom Gajdošovi Švandovi (1929), časť kritiky mu však vytkla nedostatok „citu a artikulačnej schopnosti, takže jeho výkon zostáva bez vnútornej hodnoty a pôsobí monotónne.“(In: Rob.noviny,13.9.1929, r. 26, č. 208, s. 3). Príjemný, ľahký hlas značného rozsahu a kultivovaný spevácky prejav uplatnil v postave Ladislava Podhajského v Smetanových Dvoch vdovách (1929).

B. Smetana: Dve vdovy, programový plagát SND, 1929, zdroj: Archív SND

Po krátkom čase sa vrátil do Olomouca (dôvod jeho odchodu nie je známy), spieval Ferranda v Mozartovej opere Cosí fan tutte (1930), vyrovnaný spevácky a herecký výkon podal ako Cavaradossi v Tosce (1930) a Ctirad vo Fibichovej Šárke (1930). Na zájazde opery vo Viedni (1930) zaujal výnimočne krásnym, sýtym a zvučným lyrickým hlasom v smetanovských postavách Jeníka v Predanej neveste,Podhájského v Dvoch vdovách a Lenského v Čajkovského Eugenovi Oneginovi.

So speváckym umením Štefanoviča mali možnosť oboznámiť sa aj diváci v Košiciach na zájazde olomouckej opery v roku 1931. Spieval Ctirada vo Fibichovej Šárke, harmonické spevácke a herecké výkony podal ako Lenskij v Eugenovi Oneginovi a rímsky vojak Aurelius Galba v d´Albertovej opere Mŕtve oči. Za najlepší spevácky a herecký výkon považovala tlač jeho Cania v Leomcavallových Komediantoch, kde naplno uplatnil svoj dynamicky klenutý hlas.

Dragomír Štefanovič, v opere Eugen Onegin, zdroj: Národní listy, 10. 7. 1928, r. 68, č. 189, s. 5

V roku 1931 spieval pohostinsky v Záhrebe Babinského vo Weinbergerovom Gajdošovi Švandovi spolu so známym slovinským basistom Josipom Križajom v úlohe čenokňažníka..

Ďalšie informácie o jeho činnosti nie sú známe…

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár