O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (28)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 28. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle od jeho založenia v roku 1920 predstavíme režiséra a sólistu operety v rokoch 1931 – 1932 v ére riaditeľa Antonína Drašara.

Vily Pražský (aj Vili Pražský, Vilém Prager, vl. m. Villi Tittelbach, nar. 30. septembra 1880, zomrel 2. januára 1943, miesta narodenia a úmrtia nie sú známe) začínal umeleckú činnosť v roku 1899 ako herec, v roku 1910 aj ako režisér pod menom V. Tittelbach-Pražský a prešiel viacerými ochotníckymi a profesionálnymi divadelnými súbormi v Prahe. Podľa nekompletných či úplne chýbajúcich dokumentov pôsobil ako režisér v Pištěkovom lidovom divadle na Královských Vinohradech (1912), s krátkym prerušením v Moravskom divadle v Olomouci (1920 – 1931), šéfrežisér Moravskej lidovej zpěvohry (1921), režisér a sólista operety v Slovenskom národnom divadle (1931 – 1932). Činnosť ukončil v Moderní operete v Prahe (1932 – 1934).

Vily Pražský (1880 – 1943), foto: Divadelný ústav

Vili Pražský prišiel do Českého (v súčasnosti Moravského) divadla v Olomouci v roku 1920 za riaditeľa Jaroslava Wilkonského, kde pôsobil s krátkym prerušením až do roku 1931. Kritiku zaujal hereckými výkonmi v inscenáciách činohry ako Beppo v tragédii Bohumila Adámka Salomena, 1920) a František I. v Rolandovom Orlíkovi (1920). Vytvoril neodolateľnú komickú úlohu riaditeľa Géblu (Drégely, Frak, 1920), hrobára Melichara (Tyl, Paličova dcera, 1920). Režíroval operety E. Starého Bílý lev (1920), Kálmana Podzimní manévry (1920) a i.

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
Smetanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Z finančných dôvodov bol v roku 1921 súbor divadla prepustený a z jeho členov založil Pražský Moravskú lidovú zpěvohru, ktorej bol súčasne riaditeľom a šéfrežisérom, dirigentom bol J. Sígl a režisérom F. Vlček. Súbor putoval po moravských mestách, Pražský režíroval činoherné inscenácie a operety, napr. Ziehrerových Vagabundov (1920). Popri operetnom repertoári uvádzal aj opery B. Smetanu Predaná nevesta, HubičkaDalibor, Kovařovicových Psohlavcov, Bizetovu Carmen, Pucciniho Madame Butterly, Čajkovského Pikovú dámu a málo známu operetu českého rodáka, nemeckého skladateľa Rudolfa Dellingera Don César de Bazan. Z operiet režíroval napr. Piskáčkovu Slečnu z ministerstva (1921), Maharadžovho miláčka Emiliána Starého, kde exceloval v úlohe Zefirina Oxa, a i.

Vili Pražský, zdroj: Moravský večerník, 6. 11. 1926, č. 254, s. 3

Po návrate do olomouckého divadla vytváral hlavne komické postavy v činoherných a operetných predstaveniach. V operete vytvoril plejádu charakterových žánrovo rozmanitých postavičiek a figúrok, akými boli napr. Kocourek (Starý, Bílý lev), Pál Terek (Lehár, Kde skřivánek zpívá, 1925), hostinský Gombaty (Gilbert, Žena v purpuru, 1925), Populescu (Kálmán, Hraběnka Marica, 1925), Wallerstein i Cyprián (Kálmán, Podzimní manévry, 1926), starý markíz (Stolz, Panáček pro štěstí, 1926), profesor (Moor, Pan profesor v pekle, 1926). Vytvoril figúrku generála (Granichstädten, Vlaštovčí hnízdečko, 1927), milého a srdečného Feri-báčiho (Kálmán, Čardášová princezná, 1927), vynikol ako princ (Kálmán, Cirkusová princezná, 1927), Zaremba (Nedbal, Polská krev, 1926), černý Orel vo Frimlovej Rose Marie, (1928), kde doštudoval aj humornú a vkusnú postavu komorníka Penížka (1929).

Vydarený herecký výkon podal ako veľkoknieža Dragutin (Lehár, Cigánska láska, 1928), prefíkaný riaditeľ (Fall, Rozvedená pani, 1929), bol dobrým Pfefferkornom (Lehár, Dráteníček, 1929). Herecky sa uplatnil v ďalších úlohách: hostinský (León Jessel , Děvče z černého lesa, 1928), Kopička (Ascher, Taneček panny Márinky, 1928, minister (Kálmán, Vévodkyne z Chicaga, 1929), Julius Bekše (Móry, Zimní románek, 1931) a. i. Bol nezabudnuteľným Loriotom (Hervé, Mamselle Nitouche, 1930), kniežaťom Adolárom (Ziehrer, Vagabundi, 1930), komickým Pátrom Ignácom (Eysler, Zlatá pani mistrová, 1930).

Marie Kohoutová, Zdeněk Otava, Villy Pražský, Josef Bělský, foto DÚ

Pražského režijná práca nebola nikdy povrchná, išla do hĺbky, bola výsledkom svedomitého štúdia a vzornej prípravy. Naštudoval Hirschovu Dolly (1924, 1930), Královnu noci W. Kolla (1924), Stolzove operety Můj brouček Médi (1924), Selská princezka (1924) a Panáček pro štěstí (1926), ktorú aj preložil a upravil, Piskáčkovho Tuláka (1925), Lehárove operety Kde skřivánek zpívá (1925) a Dráteníček (1928), operety Oskara Straussa Kouzlo valčíku (1925), Terezina (1926) a Královna (1927), Fallovu operetu Stambulská růže (1925), Kálmánove Podzimní manévry (1926), Nedbalovu Polskú krev (1926), Gilbertovu Cudnú Zuzanu (1926), v jeho úprave Dostálovu Děvče s miliony (1927), Dům u tří děvčátek Schuberta a Bertého (1927), Eyslerovu operetu Manžel, který se směje (1927), Ziehrerovo najúspešnejšie dielo, grotesknú operetu Vagabundi (1930) a celý rad ďalších: Szirmai, Alexandra (1928); Audran, Panenka (1928); León Jessel, Děvče z černého lesa (1928); Jarno, Krista z myslivny (1928); Muzikantské dítě (1931); Kollo, Miss Amerika (1929); Eysler, Zlatá paní mistrová (1929); Audran, Panenka (1928) a iné.

Režijne skvelá bola podľa kritiky inscenácia operety J. Gilberta Žena v purpuru (1925), mimoriadny úspech mala jeho inscenácia Kálmánovej Grófky Marice (1925, 1930). Veľmi dobrá bola réžia Lehárovho Careviča (1928) a Frimlovej Rose Marie (1928). Spád a dobrý švih mali operety Waltera Kolla Olly-Polly (1929), Granichstädtenova Štěstí u žen (1929) i Raymondova Studentská láska (1929). Podpísal sa pod prvé české uvedenie revuálnej operety z exotického prostredia Eduarda Künnekeho Zpívající Venuše (1930).

J. Móry: Zimní románek v Olomouci, zdroj: Československý denník,15. 2. 1931, r. 13, č. 38, s. 5

Pražský inscenoval aj prvé české uvedenie operety spišského rodáka a tatranského kompozične vzdelaného hoteliera Jána Móryho Zimní románek (Der Wintermärchen), 1931) s dirigentom J. V. Schöfferom, ktorý bol súčasne aj prekladateľom nemeckého libreta. Kritika vyzdvihla celkové prevedenie a hudobné naštudovanie novinky, premiéra ktorej bola na zájazde divadla v Českých Budějoviciach v januári 1931. Vo februári súbor uviedol operetu v Olomouci, na zájazdoch divadla po moravských mestách a v marci 1931 i na zájazde súboru v Košiciach. Denník Slovenský východ pozitívne hodnotil invenčný talent skladateľa, inštrumentáciu diela, celkové prevedenie i výkony umelcov.

Do súboru Slovenského národného divadla prišiel Vili Pražský na pozvanie riaditeľa Antonína Drašara. Uviedol sa sviežou a invenčnou réžiou Frimlovej Rose Marie (1931) v skvelej dekoračnej a kostýmovej výprave (G. Wintersteiner, O. Frýdová), ktorá si získala aj priazeň divákov. Vkusne inscenoval Stolzovu Pepinu (1931), charakterizačnou komikou bola naplnená Eyslerova ľudová opereta Zlatá pani majstrová (1931). Podpísal sa pod pôsobivú, banálnosti zbavenú klasickú réžiu nového naštudovania Nedbalovej Poľskej krvi (1931) uvedenej na pamiatku prvého výročia smrti skladateľa. Rozdielne boli reakcie kritiky na novinku pražského Nemca Bernharda Grüna Českí muzikanti (1932) so šumavskými ľudovými nápevmi, jedna kritika inscenácii vyčítala strnulosť réžie, iná ju označila za pôsobivú.

Po Olomouci režíroval aj prvé slovenské uvedenie Móryho Zimného románika (1932, opäť s dirigentom J. V. Schöfferom), podľa kritík modernej operety s bohatou inštrumentáciou a pôvabnými melódiami bez prehnanej sentimentality, ale so slabým libretom a málo dynamickým dejom. Pozitívne hodnotila tlač invenčnú réžiu Pražského, ktorému sa veľmi dobre podarilo vystihnúť tatranské prostredie.

Prečítajte si tiež:
Tatranský skladateľ a hotelier. K 130. výročiu narodenia Jána Móryho

J. Móry: Zimný románik, Opera SND, 1932, programový plagát, zdroj: Archív SND

Decentná, režijne svižná a inscenačne pôsobivá bola prvá bratislavská inscenácia Lehárovej Zeme úsmevov (1932) pod energickou rukou dirigenta Schöffera, ktorá mala aj zásluhou začínajúceho mladého Štefana Hozu v úlohe princa Su-Čonga triumfálny úspech na jeseň v Modernej operete v Prahe. Režíroval aj prvé uvedenia úspešnej Piskáčkovej operety Tulák (1932) a Kálmánovej populárnej Grófky Marice (1932).

Popri réžii naštudoval aj niekoľko postáv, napr. podarenú karikatúru kniežaťa v Hirschovej Dolly (1925), postavu náčelníka Čierneho Orla vo Frimlovej Rose Marie (1931), dobre charakterizoval postavu Petra v Brodszkého Primavere (1931). Vynikol ako Páter Ignác v Eyslerovej Zlatej pani majstrovej (1931). Veľmi dobre zahral Mirského v Nedbalovej Poľskej krvi (1931) a skrachovaného dôstojníka Hektora v operete Bernharda Grüna Českí muzikanti (1932).

Dobrý výkon podal ako hotelový vrátnik Bohdan v Móryho Zimnom romániku (1932), výstižné boli postavy čašníka Perroqueta (Abraham, Kvet Havaja, 1932) a komorníka Penížka (Kálmán, Grófka Marica, 1932). Stvárňoval aj ďalšie malé charakterové postavičky a figúrky: Starosta (Abraham, Viktória a jej husár, 1931), strýko Čang (Lehár, Zem úsmevov, 1932), Mr. Jonathan David, zvaný Trotabout (Piskáček, Tulák,1932), policajný úradník (Fényes, Maya, 1932). Kurländer (Jeremy Cole, Nočný motýlik, 1932, pozri Poznámka).

E. Kálmán: Grófka Marica, Opera SND, 1932, programový plagát, zdroj: Archív SND
F. Lehar: Zem úsmevov, Opera SND, 1932, programový plagát, zdroj: Archív SND

Po otvorení Drašarovej samostatnej scény Moderní opereta v divadle Varieté v pražskom Karlíne na jeseň 1932 odišiel do Prahy, kde v jeho réžii zožalo veľký úspech prvé pražské uvedenie Lehárovej Zeme úsmevov. Režíroval aj Lehárovho Cároviča (1933) a keď sa po ostrej kritike Drašar vzdal funkcie riaditeľa, vedenie prevzal Pražský. Do zániku divadla uviedol ešte v spolupráci s dirigentom J. V. Schöfferom málo známu operetu Jana Kalába Vzducholoď lásky (1933), operetu maďarského skladateľa Eisemanna Polibek a nic víc (1933) a rozprávku pre deti s populárnym Vojtom Mertenom Kašpárek a jeho přátelé (1934).

Ďalšie informácie o činnosti a živote Vili Pražského nie sú známe.

Poznámka:

Ako autor anglickej operety Nočný motýlik bol uvedený skladateľ Jeremy Cole, meno ktorého nie je v žiadnych odborných slovníkoch. Túto informáciu uvádza aj Miroslav Šulc (IN. Česká operetní kronika 1863-1948, 2002, s. 285). Podľa informácie neznámeho autora (Národný denník, roč. 11, 01.09.1932, č. 199, s. 2) to bola opereta maďarská (Pillangó), autorom libreta bol Harmath Imre a hudby Fenyes Szabolcs. Na omyl upozornil český denník Národní listy, 9. 9. 1932, r. , č. 176, s. 3), ktorý uviedol správne mená autorov: hudba: József Kóla, libreto László Szilágy a Andor Kardos.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár