O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (29)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V 29. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle od jeho založenia v roku 1920 predstavíme barytonistu Josefa Kunstadta, sólistu opery SND v rokoch 1931 – 1934 a činnosť operetnej speváčky Zdenky Bezručovej v Moravskom divadle v Olomouci. *)

Josef Kunstadt (narodil sa 10. marca 1904 v Prahe, zomrel 1. októbra 1970 v Prahe) bol žiakom českej pedagogičky spevu Bohumily Rosenkrancovej v Prahe. Od roku 1924 často vystupoval na speváckych koncertoch žiakov zostavených z piesňovej a opernej tvorby, ktoré organizovala profesorka B. Rosenkrancová. Na organovom koncerte prof. Bedřicha Wiedermanna v Smetanovej sieni pražského Obecného domu (1928) ,,kultivovaným hlasom s ušľachtilým prejavom“ predniesol piesne Sergeja Rachmaninova, Rhené Battona a Foersterovu modlitbu. Na žiackom koncerte v Mozarteu v tom istom roku kritiku zaujal výrazovým prednesom árie Cascarta z Leoncavallovej opery Zaza.

V rámci hudobnej ľudovej besedy usporiadal v roku 1929 Mestský osvetový zbor v Masarykovej sieni na pražskom Žižkove operné predstavenie Humperdinckovej opery Perníková chalúpka s klavírnym sprievodom a súčasne dirigentom Otakarom Paříkom a v réžii arch. Ľudovíta Hradského so žiakmi prof. Rosenkrancovej. Kunstadt v úlohe otca zaujal ,,krásnym šťavnatým hlasom i hereckým výkonom“.

Josef Kunstadt (1904 – 1970), foto z pozostalosti Heleny Bartošovej, Archív DÚ

V máji 1930 spieval pohostinsky v Olomouci Tomeša v Smetanovej Hubičke, kde vynikol ,,pekne posadeným a jadrne znejúcim hlasom“. Po úspešnom debute na opernej scéne bol v nasledujúcej sezóne do divadla v Olomouci angažovaný a Tomeša spieval aj na zájazde divadla vo Viedni. Doštudoval lovca v Dvořákovej Rusalke (1930), v Smetanových operách Krušinu v Predanej neveste (1930) a Radovana v Libuši (1930).

Spieval mandarína (Puccini, Turandot, (1930, insc. 1929), Moralesa (Bizet, Carmen, 1930), druhého filištínca (Saint-Saëns, Samson a Dalila, 1930), cisára Zikmunda (Halévy, Židovka, 1931). Harmonický výkon podal ako Přemysl vo Fibichovej Šárke (1930). ,,Príjemným hlasom peknej farby“ spieval herecky rozvážneho Valentína v Gounodovom Faustovi a Markétke (1930). S Olomoucom sa rozlúčil titulnou postavou Verdiho Simona Boccanegru (1931).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla
(seriál)
S
metanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

V Slovenskom národnom divadle sa uviedol doštudovanými postavami murárskeho majstra v Smetanovom Tajomstve (1931, insc. 1930), ,,spevácky dobrým a herecky živým“ Prológom vo Folprechtovej opere Lásky hra osudná (1931, insc. 1929), ktorého stvárnil aj na zájazde opery vo Viedni. V prvých rokoch jeho činnosti mu kritika niekedy vyčítala hereckú a čiastočne aj spevácku manieru, postupom rokov umelecky dozrieval a vytvoril rad pozoruhodných postáv.

Vyrovnaný spevácky a herecky výkon podal v Smetanových postavách ako Tomeš v Hubičke (1931, insc. 1929; 1934) a Radovan v Libuši (1932, insc. 1923; 1934). Dobrý dojem u kritiky zanechal ako Rokycanský v opere Braniboři v Čechách (1933), bol výborný Budivoj v Daliborovi (1934, insc 1933), doštudoval Krušinu v Predanej neveste (1932, insc. 1931). V postave Přemysla vo Fibichovej Šárke (1931) mu ,,chýbala bohatšia stupnica speváckeho a hereckého výrazu“. Vytvoril pôsobivú figúrku pytliaka Haraštu v Janáčkovej Líške Bystrouške (1934).

G. Verdi: Simone Boccanegra, Opera SND, 1932, programový plagát SND, zdroj: Archív SND

Vo Verdiho operách po ,,spevácky i herecky nevýraznom“ otcovi Germontovi v Traviate (1931, insc. 1922) príjemne prekvapil ako gróf Luna v Trubadúrovi (1931, insc. 1930). V prvom uvedení opery Simona Boccangru (1932) v hudobnom naštudovaní Zdenka Folprechta a v réžii Bohuša Vilíma naštudoval herecky do detailov prepracovanú titulnú postavu, ktorú ,,spieval príjemným hlasom, bez problémov zvládol aj vysokú polohu partu“. Výstižne podal žiarlivého Forda vo Falstaffovi (1932).

Doštudoval Silvia v Leoncavallových Komediantoch (1931, insc. 1924), bol dobrým Schaunardom v Pucciniho Bohéme (1932). Pekným hlasom spieval Valentína v Gounodovom Faustovi (1931, insc. 1930) a v nasledujúcej inscenácii aj po boku Fiodora Šaliapina (1934). Jeho speváckemu naturelu vyhovoval Jeleckij v Čajkovského Pikovej dáme (1932), ,,v hereckom prejave bol však nepresvedčivý“.

Ch. Gounod: Faust, Opera SND, 1934, programový plagát SND, zdroj: Archív SND

Vytvoril ,,herecky pružnú, šarmantne gavaliersku a spevácky dobrú“ postavu Guglielma v Mozartovej opere Così fan tutte (1932). Jeho naturelu vyhovovala buffo postava Harlekýna v opere Richarda Straussa Ariadna na Naxe (1931). Vo Wagnerovom Tristanovi a Izolde (1934) sa úspešne zhostil vysokej polohy partu Tristanovho priateľa Melota, ,,menej pružný bol v hereckom prejave“. Naštudoval rytiera Albertiho v prvom uvedení a v jedinom predstavení Meyerbeerovej opery Robert diabol (1934) v skvelom hudobnom naštudovaní Zdeňka Folprechta (dôvody stiahnutia opery z repertoáru nie sú známe).

Naštudoval rad epizódnych, menších charakterových postáv a figúrok. Sýtym hlasom spieval hlásateľa kráľov (Wagner, Lohengrin, 1931), doštudoval Moralesa (Bizet, Carmen, 1931, insc. 1929). Bol dobrý v úlohe Caesare Angelottiho (Puccini, Tosca, 1931, insc. 1929), znamenitý výkon podal ako Ping (Puccini, Turandot, 1931). Doštudoval markíza d´Obignyho (Verdi, Traviata (7.1.1932, insc. 1922), sudcu (Verdi, Maškarný bál, 1933, insc. 1930), Marulla (Verdi, Rigoletto, 1933, insc. 1923).

Josef Kunstadt (1904 – 1970), zdroj foto: Archív DÚ

,,Herecky strnulý, ale pekný spevácky výkon“ podal ako Ruggiero (Halévy, Židovka, 1931, insc. 1929), bol dobrým Leutholdom (Rossini, Viliam Tell, (1933), krásnym hlasom spieval Friedricha (Delibes, Lakmé, 1933). Stvárnil sluhu Nikyov (Massenet, Thais, 1933), druhého muezína (Cornelius, Barbier z Bagdadu, 1933). Uplatnil sa ako lovec (Dvořák, Rusalka, 1931), doštudoval maršálka (Dvořák, Čert a Káča, 1933, insc. 1929), jadrne vykreslil figúrku Vávru (Dvořák, Tvrdé palice, 1933), doštudoval drába (Smetana, Braniboři v Čechách, 1934, insc. 1933).

V roku 1934 spieval sólo spolu s Mariou Řezníčkovou a Karlom Zvřelom ako recitátorom v prvom javiskom diele Išu Krejčího Malý balet podľa Příběhu malého vojáka z Pantomimy Vítězslava Nezvala.

Z poézie Josef Kunstadta, zdroj Zvěrokruh, roč. 1, č. 1, november 1930, s. 34

V roku 1934 Bratislave spevácku umeleckú činnosť ukončil a na pozvanie Vítězslava Nezvala, ktorý bol jeho priateľom od roku 1925, sa stal členom českej umeleckej a avantgardnej surrealistickej skupiny, ktorá sa sformovala z členov bývalého Devětsilu (programové vyhlásenie podpísali popri Nezvalovi aj Konštantín Biebl, Bohuslav Chrobák, Imre Forbath, Henrich Honzl, Jaroslav Ježek, Katy King, Jozef Kunstadt, Vincent Makovský, Henrich Štyrský a Toyen.)

V novembri toho istého roku začal Nezval vydávať časopis Zvěrokruh, mesačník súčasného umenia (vyšli iba dve čísla), kde Kunstadt debutoval ako básnik. V rukopise ostala jeho knižka básní Hedvábna noc (1933), ku ktorej doslov napísal Nezva. V roku 1936 bol zo skupiny bol vylúčený, zrejme jeho umelecké prínosy boli považované za veľmi slabé.

Josef Kunstadt, zdroj: Národní listy, r. 74, 6. 4. 1934, č. 94, s. 5

Ďalšie informácie o jeho činnosti a živote nie sú známe.

(Poznámka: V 80. rokoch 20. storočia si český básnik Ivan Blatný (1919 – 1990) zvolil meno Josef Kunstadt za svoje básnické alter ego. Dôvod nie je známy.)

O činnosti Zdenky Bezručovej, sólistky operety Slovenského národného divadla v rokoch 1931 – 1932 sme písali TU…

Informácia o jej činnosti v Moravskom divadle v Olomouci je však iba kusá a neúplná, keďže neboli dostupné žiadne podklady. Po ďalšom bádaní v knižniciach sa podarilo zmapovať a zaznamenať aj túto etapu profilu umelkyne, pôsobiacej v Olomouci (s krátkym prerušením) v rokoch 1924 – 1931 za riaditeľa Antonína Drašara. Tu sa poctivou prácou i štúdiom u pani Rieglovej (žiačky prof. Augusta Ifferta z Drážďan) vypracovala na obľúbenú a úspešnú subretu súboru v širokom a rozmanitom repertoári.

Zdenka Bezručová angažovaná do SND, zdroj: Obzor, 1. 3. 1931, r. 22, č. 50, s. 3

Po titulnej postave Hirschovej operety Dolly (1924) spievala Mimi v československej premiére v Benatzkého operete Rozkošná Mimi (1924). Vynikla v Kálmánových operetách ako Líza (Grófka Marica, 1925), Marosi (Podzimní manévry, 1926), Stázi (Čardášová princezná, 1926), Miss Gabel Gibsonová (Cirkusová princezná, 1927), Ella z Weydenu (Holanďanka, 1930). Páčila sa ako Konstancie (Gilbert, Žena v purpuru, 1925), Mia (Grůn, Mamá od baletu, 1926).

V Stolzových operetách po Máni Mazánkovej (Tancem ke štěstí, 1926) vytvorila zjavom i herecky výbornú titulnú úlohu v Médi (1925), roztomilú Josetu (Panáček pro štěstí, 1926), pôvabnú princeznú Nasťu (Půlnoční valčík, 1926), Daisy (Jen jedinou noc, 1927) a titulnú postavu princeznej v operete Princezna Ti-Ti-Pa (1928). V Piskáčkových operetách stvárnila spevácky dobrú Betsy (Tulák, 1925), temperamentnú Evu (Slovácká princezka, 1926) a Ruth (Perly panny Serafinky, 1931).

Zdenka Bezručová (1904 – 1964), foto: Vlasák/Archív DÚ

Z ďalších postáv spievala Midili Hanum (Fall, Stambulská růže, 1925), Olly-Polly v rovnomennej operete Waltera Kolla (1927), rozkošnú Vandu (Nedbal, Polská krev, 1926), Dolly (Granichstaedten, Orlov,1925), pôvabnú Jolán (Lehár, Cigánska láska, 1928). Bola výborná ako Nanette v modernej hudobnej komédii v štýle muzikálu Vincenta Youmansa Ne, ne, Nanetto (1927).

Komické vlohy uplatnila ako princezná Paulina Borghese v operete Oscara Straussa Terezina (1926). Dobre vystihla záhadnú, zradnú, vášnivú tvárnosť indiánskej ženy Vandy z Frimlovej Rose Marie (1928), podľa kritiky „připomínajíci zjevem, hrou i tancem hnědou Jos. Bakerovou.“ (IN. Pozor 2.11.1928).

Zdenka Bezručová, zdroj: Jihočeské listy, r. 37, 7. 1. 1931, č. 2, s. 3
Zdenka Bezručová, zdroj: Moravský večerník, 19. 3. 1928, r. 7, č. 67, s. 3

Excelovala ako sekretárka Máňa (Kollo, Žena, která nelíbá, (1926), zvodná komorníčka i krásna lady (Fall, Sladký kavalír, 1927), šibalská Mančí (Granichstädten, Vlaštovčí hnízdečko, 1927) a Máša (Lehár, Carevič, 1928). Bola roztomilá Denisa (Hervé, Mamzelle Nitouche, 1929), chlapčensky nezbedný učeň Míra (Eysler, Zlatá paní mistrová, 1929). Z posledných postáv v Olomouci možno spomenúť znamenitú Lili (Zerkowitsch, Meluzina, 1930), Haničku (Ziehrer, Vagabundi, 1930), roztopašnú Riquettu (Abraham, Victoria, 1930).

Príjemný zjav a vkusnú, decentnú hru uplatnila v postave Marie (Brodszky, Primavera, 1930). Bola výbornou bohyňou krásy Venušou (Offenbach, Orfeus v podsvětí, 1931), pôvabnou Miss Ethel Gouldovou (Móry, Zimní románek, 1931), Růžou (Lajtai, Sisters, 1931), dobre vystihla florentskú ženu Beatrice v Suppého operete Boccaccio (1931).

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

*) Poznámka : Činnosť Bezručovej v Olomouci prikladáme ako dodatok k článku Pripomíname si v januári 2019, keďže nebola spracovaná pre nedostupnosť dobových kritík. Ďalším bádaním sa chýbajúcu činnosť v rokoch 1924 – 1931 podarilo spracovať a ponúkame ju v tejto časti seriálu.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár