O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (3)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V treťom diele seriálu o menej známych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Bedřicha Jeřábka od založenia v roku 1920 predstavíme tenoristu a režiséra operety Vladimíra Jelenského.

Vladimír Jelenský (vlastným menom Jaroslav František Jelínek, narodil sa 17. októbra 1879 v Prahe, zomrel 9. júla 1932 tamtiež, prvá manželka herečka Marie Lierová, neskôr vydatá Rýdlová, druhá manželka operetná subreta Hana Lauterbachová), bol v rokoch 1920 – 1921 tenoristom a režisérom súboru Slovenského národného divadla, v sezóne 1921 – 1922 riaditeľom novozaloženej Vidieckej činohernej spoločnosti Slovenského národného divadla, zájazdového súboru SND, tzv. Maršky a v sezóne 1929 – 1930 sólistom operety Východoslovenského národného divadla v Košiciach (dnešného Štátneho divadla Košice).

Vladimír Jelenský (1879 – 1932), foto zdroj: Slovenský svet, roč. 1, č. 29-30, 13. 11. 1921, s. 21

Vladimír Jelenský začínal ako herec a operetný spevák v roku 1907 v Aréne na Smíchove. Účinkoval napr. v málo známej spevohre Léona Vasseura Markytánka (1907), v úspešnej staroindickej Sudrakovej dráme v úprave Emila Pohla Vasantasena (1909). Pokračoval v novozaloženom Lidovom divadle na Žižkove (Deklarace) Karola Švandu, hral v Tylovom Strakonickom dudákovi (1910), svoj temperament uplatnil v hlavnej postave Offenbachovej operety Orfeus v podsvětí (1910), účinkoval v komickej opere Louisa Maillarta Poustevníkův zvonek (1910), v úspešnej operete Ziehrera Vagabundi (1911), stvárnil princa v Buchbinderovej Pradlenke (1910), titulnú postavu v Zeyerovom Radúzovi a Mahulene (1911) a cisára v Jarnovej operete Krista z myslivny (1911), ktorú aj režíroval.

Hral Janka v Lehárovom Dráteníčkovi (1911) po boku populárnej operetnej subrety Marie Zieglerovej v postave Zuzky, ktorá ho ako svojho favorita vzala so sebou do smíchovskej Arény. Stvárnil poručíka Lörentyho v Kálmánovej operete Podzimní manévry (1912), študenta v českej premiére Eyslerovej novinky Dítě cirku (1912). Zieglerová bol jeho častou partnerkou v operetách Stolza Kouzlo štěstí (1912), Ziehrera Děti manévre (1912), Starého Hotel Holubník (1912), Granichstaedtena Noc v nebi (1913), v Ascherovom Tanečku panny Márinky (1914) a i.

Vladimír Jelenský, Marie Zieglerová, zdroj foto: Česká operetní kronika

V záverečnej časti operetnej revue z rôzneho historického obdobia v štyroch častiach Stará Praha (1917), nazvanej V tichém domě na Kampě, hral Jelenský Mozarta v scéne pred premiérou Dona Giovanniho v Prahe. Jelenský spolu s Lauterbachovou a Hugom Krausom patrili v smíchovskej Aréne k nezabudnuteľnej trojici, ktorá bola senzáciou a atrakciou Prahy. V roku 1919 sa s Prahou rozlúčil úlohou rybára Grenicheuxa z Planquettovej operety Zvonky cornevillské (1919) a spolu s Lauterbachovou odišiel do Východočeskej divadelnej spoločnosti Bedřicha Jeřábka, s ktorým obaja prišli v roku 1920 do novozaloženého Slovenského národného divadla v Bratislave.

V Slovenskom národnom divadle uplatňoval Jelenský svoje dlhoročné herecké skúsenosti v operetných postavách ako Dr. Dubský (Piskáček, Osudný manéver,1920), šarmantný bonviván Vikomt de Champlatreux (Hervé, Mamzelle Nitouche, 1920), Verner (E. Starý, Skvelá partia, 1920), vynikol ako sveták Barón Bogdan Bogdanovič Lukavec (Nedbal, Vinobranie (1920). Bol dobrým Broniom Popielom v Nedbalovej Poľskej krvi (1920), svoje vlohy uplatnil ako komponista Hilmar v Ascherovom Tančeku panny Márinky (1920), nadporučík v Kálmánovych Jesenných manévroch (1920). Vytvoril výbornú postavu  Dr. Vladimíra Daneša v revue Emiliána Starého Biely lev (1920).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
Smetanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Kritike sa páčil ako osvedčený milovník Lancelot v Audranovej Bábike (1920), vytvoril sympatickú postavu Cisára Jozefa II. v Jarnovej operete Krista z horárne (1920), Orfea v Offenbachovom Orfeovi v podsvetí (1920), naivného mládenca Aristida v Messagerovej operete Michuove dcérky (1920). Stvárnil postavu Reginalda Fairfaxa (Sidney Jones, Gejša, 1920), Grófa Maxa Vchynského (Bohuš Vilím, Gróf Casanova, 1920), rybára Jeana Grenicheuxa (Planquette, Zvonky kornevillské, 1920), Vytvoril štýlovú postavu Fripona v Albiniho Bosonohej bajadére (1921).

Propagačný súbor SND, tzv. ,,Marška“, foto: Archív DÚ

Z operných postáv naštudoval v Smetanových operách pohraničného strážnika v Hubičke (otváracie predstavenie SND, 1920), v reprízach Predanej nevesty (1920) Vaška a zvonára Jirku v Tajomstve (1920), Triqueta (Čajkovskij, Eugen Onegin, 1920), Spalanzaniho (Offenbach, Hoffmannove poviedky, 1920) a Dancaira (Bizet, Carmen, 1921).

V činoherných inscenáciách vynikol v postave Jána Helda, kde zaujal najmä štýlovou interpretáciou piesne v Emlerovej prebudeneckej hre 1795 (1920), stvárnil Mateja Šumbala (Stroupežnický, Naši furianti, 1920), Horára (Čapek, Lúpežník, 1920), Gastona Rieuxa (Dumas, Dáma s kaméliami, 1920).

V roku 1921 sa Jelenský stal riaditeľom novozaloženého propagačného súboru Slovenského národného divadla II., tzv. Maršky. Ako všestranný divadelník sa podpísal pod niekoľko réžií: Jirásek, Otec (1921), Pailleron, Myška (1921), Skružný – Vrbský, Láska si nedá porúčať, (1921), Bach – Arnold, Bytová núdza (1921), Flers – Rey – Caillavet, Rozkošná príhoda, (1922).

Pozitívne hodnotila kritika aj herecké výkony Jelenského v postavách Torvalda Helmera v Ibsenovej Nore (1921), Eugena v Mjasnického Zajacovi (1921), Laroqua z Bissonovej Bezmennej (1922). Vytvoril sympatickú postavu predikanta Jakobidesa v historickej dráme J. J. Kolára Pražský žid (1922), veľmi dobrý výkon podal ako Dr. Mayrek v Davisových Katakombách (1922).

Po zrušení Maršky sa Jelenský vrátil do Prahy (nebol v Košiciach, ako nesprávne uvádza publikácia Marška. Denník Karla Baláka, DÚ, 2011, s. 39: „Od roku 1924 bol riaditeľom Východoslovenského národného divadla v Košiciach…“). Hosťoval v Uranii, kde vystúpil i s Lauterbachovou ešte počas pôsobenia v Marške v apríli 1922 v operete Emiliána Starého Bílý lev.

Vladimír Jelenský (1879 – 1932), foto zdroj: Slov. svet, 14. 8. 1921, č. 18. s. 6

V roku 1923 účinkoval ako hosť vo Vinohradskej spevohre v Maharadžovom miláčkoviPoľskej krvi. Za vedenia riaditeľa Miloša Nového, člena pražského ND pôsobil krátko v divadle Rokoko, hral napr. v hre Sašu Guitriho Illusionista (1925), v revue Karla Hašlera Fantom Rokoka (1926) vystriedal Nového.

V rokoch 1926 – 1929 bol režisérom operety vo Východočeskej divadelnej společnosti riaditeľa Vladimíra Wuršera v Pardubiciach (1926 – 1929). Tu stvárnil napr. principála v Smetanovej Predanej neveste (1928), banditu v Auberovom Fra Diavolovi (1929), hlavnú úlohu v Piskáčkovom Tulákovi (1929) a i.

Po požiari divadla prijal Jelenský angažmán vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach (1929 – 1930), keď prevzal vedenie bývalý herec pražského ND Karel Želenský so svojím synom Drahošom. Vytvoril postavy v revue Arnolda a Bacha To neznáte Hadimršku (1929), v Lehárovom Cárovičovi (1929), v operete Emiliána Starého Husle starého otca (1930), v novej Stolzovej operete Princezná Ti-Ti-Pa.

Stvárnil zaliečavú a vtipnú postavu kniežaťa Adolára v Ziehrerových Vagabundoch (1930) a baróna Jánosa Jankovicha v novej operete maďarského autora Lajosa Lajtaia Dávne leto (1930). Vynikol v revuálnej operete Arnolda a Bacha Ministerstvo na záletoch (1930), ktorú aj režíroval. Účinkoval aj v zábavnej revue Šejdrom po Košiciach (1930), po ktorej divadlo z hospodárskych príčin zaniklo.

Nekrológ k úmrtiu Vladimíra Jelenského, zdroj: Polední list, Praha, 12. 7. 1932, r. 6, č. 193, s. 2

Umeleckú činnosť ukončil Vladimír Jelenský v Kladne (1931 – 1932). Ako vedúci a režisér operety sa príležitostne objavil aj na scéne, napr. v komédii anglického autora E. Ch. Carpentera Děti starého mládence (1931), v pôvodnej operete Fořta a Viplera Hejtman z Kopníka (1931) a i. V roku 1932 po krátkej chorobe zomrel v nemocnici v Prahe.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív: O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku