O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (30)

V 30. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla predstavíme sólistku opery Dr. Wandu Fuxovú a sólistku operety Karlu Schöfferovú pôsobiacich v SND v ére riaditeľa Antonína Drašara v sezóne 1931 – 1932.

Dr. Wanda Fuxová (vyd. Linzbothová, dátumy a miesta narodenia a úmrtia nie sú známe) študovala spev v súkromnej škole prof. Olgy Zieleckej v Prahe, neskôr u sólistky pražského Národného divadla Gabriely Horvátovej. Od roku 1923 vystupovala na mnohých žiackych koncertoch prof. Zieleckej, na programoch ktorých boli ľudové piesne a chrámová tvorba Händela, Bacha, Durranteho, Beethovena a i.

Umeleckú činnosť začínala v sezóne 1927 – 1929 v Divadle sdružených měst východočeských za ambiciózneho riaditeľa, speváka Vladimíra Wuršera, ktorý ju angažoval po úspešnom pohostinskom vystúpení v postave Azuceny vo Verdiho Trubadúrovi. Bola pôvabným Niklasom v Offenbachových Hoffmannových poviedkach, pozitívne hodnotila kritika i jej Amneris vo Verdiho Aide (1929), Santuzzu v Mascagniho Sedliackej cti (1929) a elegantného Siebla v Gounodovom Faustovi a Margaréte (1929).

V tomto období (1927 – 1929) spievala pohostinsky aj v pražskom Národnom divadle tretiu žienku (Dvořák, Rusalka), Oľgu (Čajkovskij, Eugen Oněgin) a Niklasa (Offenbach, Hoffmannovy povídky).

Prečítajte si tiež:
• O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
• Smetanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

V roku 1930 spievala v Moravskom divadle v Olomouci ako hosť Santuzzu v Mascagniho Sedliackej cti, kde kritiku zaujala priebojným dramatickým sopránom, hereckým podaním a výborným divadelným zjavom. V novej sezóne, už ako sólistka opery, vytvorila spevácky štýlovú, herecky rozkošnú filigránsku Dorabelu v Mozartovej Così fan tutte (1930). Spievala kňažnú v Dvořákovej Rusalke (1930), doštudovala Karolínu v Smetanových Dvoch vdovách (1930) a jej spevácky a herecký výkon pozitívne hodnotila aj rakúska tlač na zájazde opery vo Viedni.

Sýtym, zvučným hlasom spievala herecky skvelú Miladu v Daliborovi (1930), v titulnej postave Fibichovej Šárky vynikla premysleným, temperamentným hereckým podaním a priebojným hlasom (1930). Pre Markétu v Novákovej opere Zvíkovský rarášek (1931) mala podľa kritiky príliš ťažký hlas. Pekný farebný hlas uplatnila v postave Siebla v Gonodovom Faustovi (1930), bola presvedčivou dramatickou Rechou v Halévyho Židovke (1931), harmonický spevácky a herecky vkusný výkon podala ako temperamentná Bizetova Carmen (1931).

V rámci zájazdu Slovenského národného divadla v Prahe v júni 1930 spievala Wanda Fuxová ako hosť titulnú postavu Bizetovej Carmen, kde zaujala technicky dobre posadeným mäkkým hlasom širokého rozsahu a hereckým výrazom. Do operného súboru Slovenského národného divadla ju v sezóne 1931 – 1932 angažoval riaditeľ Antonín Drašar. Sľubne sa uviedla v titulnej postave Fibichovej Šárky (1931), ktorú spievala krásnym hlasom, upútala aj do detailov vypracovaným a dramaticky vystupňovaným hereckým výkonom, umocneným skvelým zjavom.

Zopakovala si Santuzzu v Mascagniho Sedliackej cti (1931, insc. 1921). Zjavom i bohato modulovanou hrou sa uplatnila v postave cudzej kňažnej v Dvořákovej Rusalke (1931) a úctyhodne zvládla náročný spevácky part. Bola herecky výbornou a noblesnou Ariadnou v prvom uvedení opery Richarda Straussa Ariadna na Naxe (1931) v skvelom hudobnom naštudovaní Karla Nedbala. Na premiére bola však spevácky preexponovaná, až v repríze sa jej podarilo intenzitu hlasu stlmiť.

V roku 1933 hosťovala v SND ako Recha v Halévyho Židovke a Santuzza v Mascagniho Sedliackej cti. Podľa denníka Grenzbote Santuzzu spievala nádherným, eufonickým hlasom a po stránke hereckej podala jeden z najlepších výkonov v tejto úlohe za posledné roky.

Počas angažmán v Bratislave účinkovala príležitostne aj v rozhlase, napr. v roku 1932 spievala s klavírnym sprievodom Rudolfa Macudzinského piesňovú tvorbu J. B. Lullyho, A. L. Couperina, J. Rameaua a A. Grétryho.

Na jar v roku 1935 mal mladý ukrajinský dirigent pôsobiaci v Malej opere v Leningrade I. E. Šerman v bratislavskej Redute prednášku o súčasnej ruskej opere, kde zazneli aj ukážky zo Šostakovičovej opery Lady Macbeth Mcenského okresu, ktoré spievala Dr. Wanda Fuxová spolu s koncertným spevákom, basistom Aloisom Urbanom.

V roku 1933 dostala ponuku riaditeľa Bedřicha Jeřábka spievať vo Velkej operete v Prahe, dohodu z neznámych dôvodov zrušila, venovala sa iba koncertnej činnosti a príležitostne účinkovala v rozhlase.

Herečka a speváčka Karla Schöfferová, rod. Petzová (dáta a miesta narodenia a úmrtia nie sú známe) bola prvou manželkou dirigenta Juraja V. Schöffera. Pôsobila v Moravskom divadle v Olomouci (1923 – 1924, 1927 – 1931), vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach (1924 – 1926) a v operetnom súbore Slovenského národného divadla (1931 – 1932).

Umeleckú činnosť začala v divadle v Olomouci (1923 – 1924, 1927 – 1931), kde začínala menšími úlohami v činoherných a operetných inscenáciách. Ako sólistka operety (1927 – 1931) vytvorila spevácky dobrú a herecky vkusnú Hedvičku v operete Schuberta a Bertého Dům u tři děvčátek (1927), sympaticky skromnú šľachtičnú Madeleine vo Fallovej Madame Pompadour (1927), Hanči vo svojom období populárnej operete Leona Jessela a v úprave J. V. Schöffera Děvče z Černého lesa (1928).

Bola pôvabnou Corinnou v Hervého Mamzelle Nitouche (1929), stvárnila elegantnú postavičku Elly v Granichstaedtenovej operete Štěstí u žen (1929), Adelinu v Léonovej operete Rozvedená paní (1929), výbornú Zuzku v Brodszkého Unáší ženu (1930), Micku Hajzlarovú v operete Jána Móryho Zimní románek (1931) a rad ďalších menších postavičiek i figúrok.

V umeleckej činnosti pokračovala spolu s manželom J. V. Schöfferom v novozaloženom Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach (1924 – 1926), riaditeľom ktorého bol český režisér Josef Hurt. V prvej premiére operetného súboru upozornila na seba ako Katuša v Piskáčkovej Slováckej princeznej (1924), vytvorila pôsobivú postavu princa Viktora v Ascherovom Tančeku panny Márinky (1924). Nenútenou eleganciou zaujala ako Marlén v Hirschovej Rozpustilej Lole (1924).

S precítením spievala herecky šarmantnú Madeleine z Fallovej Madame Pompadour (1924). Stvárnila Tresku v Kálmánových Podzimných manévroch (1924), Hedičku v Dome u troch dievčatiek Schuberta a Bertého (1924), Ilonu Dambossi v Kálmánovej Grófke Marici (1926), roztomilé dedinské dievča Hančuš v prvom uvedení Hemerkovej operety Ženské rozmary (1925) a i.

Úspech mala i v činoherných inscenáciách, napr. ako Yvone bola výbornou partnerkou Andreja Bagara (Jach) v komédii Flersa a Croisseta Vinica pána (1924), vytvorila roztomilú postavu nevesty Paulette vo francúzskej veselohre Hennequina a Mitchella V dámskom kupé (1926).

Do operetného súboru SND bola spolu s manželom J. V. Schöfferom angažovaná v sezóne 1931 – 1932. V alternácii s Jarmilou Kšírovou spievala Jane vo Frimlovej Rose Marie (1931), pekný výkon podala ako Otička v Brodszkého operete Primavera (1931), vytvorila vtipnú a šarmantnú postavu Micky Hajzlarovej v operete Jána Móryho Zimný románik (1932). Uplatnila sa v menších úlohách ako Komtesa Giulieta v Eyslerovej Zlatej pani majstrovej (1931), Zuzka v Brodszkého operete Unáša ženu (1931), Lora v Lehárovej Zemi úsmevov (1932) a Ilka v Kálmánovej Grófke Marici (1932).

Ďalšie informácie o činnosti a živote umelkyne nie sú známe. Možno sa iba domnievať, že po rozchode s manželom umeleckú činnosť zanechala.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla