O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (5)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V piatom diele seriálu o menej známych osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Bedřicha Jeřábka od založenia v roku 1920 predstavíme subretu a herečku Hedu Taubrovú a tenoristu Ivana Bořivoja Borůvku.

Heda Taubrová (vl. menom Tauberová, sestra známej operetnej speváčky a herečky Slávky Tauberovej, manželka dirigenta Jaromíra Žida, sa narodila 30. augusta 1896 v Kladne, zomrela v roku 1966, presný dátum a miesto úmrtia nie sú známe).

Heda Taubrová (1896 – 1966), foto: Archív DÚ

Taubrová začínala ako subreta a herečka v Divadle združených měst východočeských v Hradci Králové u riaditeľa Bedřicha Jeřábka. Príjemným hlasom a živou hrou získala sympatie obecenstva už vo svojom debute v postave Midili Hanum vo Fallovej Růže ze Stambulu (1916). Popri menších úlohách stvárnila Vandu (Nedbal, Polská krev), bola výbornou Katušou v novej Piskáčkovej operete Slovácká princezná (1918) a v činohre vytvorila menšiu úlohu Olympie (Dumas, Dáma s kameliemi).

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
Smetanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

S Jeřábkovým súborom prišla v roku 1920 do Bratislavy ako operetná subreta a herečka, kde vynikla ako tanečnica Vanda Kwasinskaja v Nedbalovej Poľskej krvi (1920), Marjánka E. v Starého národnej revue Biely lev (1920). V Hervého Mamzelle Nitouche stvárnila herečku Corinu (1920), neskôr sa úspešne uplatnila aj ako temperamentná Denisa (1921).

Hervé: Mamzelle Nitouche, SND, 1920, plagát zdroj: Pressburger Zeitung, 20. 3. 1920, r. 157, č. 77, s. 6

Bola Terezkou (Kálmán, Podzimné manévre, 1920), Komtesou Stázi (Kálmán, Čardášová princezná, 1920, Juliettou (Sidney Jones, Gejša, 1920), Louisettou (Bohuš Vilím, Gróf Casanova, 1920), Zdenkou (Moor, Pán profesor v pekle, 1920). Vytvorila menšie úlohy odalisky Medridy (Starý, Maharadžov miláčik, 1920), slúžky Marky (Piskáček, Osudný manéver,1920), Janíka (Ascher, Tanček panny Márinky, 1920), Komtesy Antoinetty (Starý, Skvelá partia, 1920), Trudy Lencovej (Nedbal, Vinobranie, 1920) a Kuchtíka z Dvořákovej Rusalky (1920).

V činohre sa výborne sa uplatnila ako Borka z Palárikovho Inkognita (1921), kritiku zaujala výrazným a čistým prednesom veršov v úlohe Nerissy zo Shakespearovho Kupca benátskeho (1921), bola Katušou v Molièrových Smiešnych preciózkach (1922) a i.

V roku 1922 odišla s Jeřábkom a dirigentom Jaromírom Židom (za ktorého sa v roku 1924 vydala) a ďalšími členmi súboru do Plzne, kde pokračovala v umeleckej činnosti do roku 1927. O svojich hereckých vlohách a vzácnom temperamente presvedčila v celom rade činoherných postáv, postavičiek a figúrok vo veselohrách, ktorým vtisla svojrázny vtip a šelmovský výraz (Savoir, Osmá žena Modrovousova, 1922; Čapek, Věc Makropulos, 1922; Bozděchova veselohra Světa pán v županu, 1923), bola roztomilou Annou v Schönthanovej veselohre Malá Dorritová (1923).

Heda Taubrová (1896 – 1966), zdroj: Slovenský svet, 11. 9. 1921, r. 1, č. 21, s. 19

Z operetných postáv stvárnila v Kálmánových operetách: baronesu Ekku v Holandskej ženuške (1922), Stázi v Čardášovej princeznej (1922) a Terezku v Podzimných manévroch (1922), Haničku v Ziehrerových Vagabundoch (1923). Účinkovala aj v operetnej novinke Mihályho Krausza Milenka pusty (1925), v Gilbertových operetách Cudná Zuzana (1922), Káťa tanečnice (1923) a Straussa (Netopýr, 1924). Spievala menšiu úlohu v prvom českom uvedení Massentovej opey Thais (1924) pod vedením Jaromíra Žida a v réžii Vladimíra Mareka.

V rokoch 1926 – 1928 pôsobila spolu s manželom v Českých Budějoviciach, krátko v pražskej Uranii a činnosť ukončila menšími úlohami vo Veľkej operete v Prahe, kde napr. hrala v Tylovej rozprávke Lesní panna (1930) a vydarenú postavu pikola v Benatzkého operete U bíleho koníčka (1931).

Ivan Bořivoj Borůvka (narodil sa 10. februára 1895 v Prahe, dátum a miesto úmrtia nie sú známe) bol sólistom operného súboru Slovenského národného divadla v roku 1920.

Ivan Bořivoj Borůvka sa súkromne učil spievať u Ladislava Stropnického a Emila Buriana v Prahe, kde od roku 1917 príležitostne vystupoval na koncertoch pražského súboru Hlahol.

Národní politika, 27. 6. 1917, r. 35, 174, s. 6

Do súboru Slovenského národného divadla bol angažovaný ako barytonista bez predchádzajúcich skúseností, čo sa evidentne odrazilo na jeho výkonoch speváckych i hereckých, najmä v náročnejších postavách. Spevácky neistý výkon podal (podľa kritiky) ako Jiskra Rehůřek v Kovařovicových Psohlavcoch (1920), prejavu hereckému chýbal komický akcent. Herecky nepresvedčivý bol i jeho Stárek z Janáčkovej Jej pastorkyne (1920), mäkkým, ale bezvýrazným hlasom spieval Silvia v Komediantoch (1920).

Bol Crespelom a Hermannom v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1920), Scarrionem v Pucciniho Tosce (1920), kapitánom v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1920). V operete stvárnil úlohu Železného (Starý, Bílý lev, 1920) a Styxa (Offenbach, Orfeus v podsvetí, 1920). Ako hostinský v prvej činohernej inscenácii Mariša (1920) bratov Mrštíkovcov podal dobrý výkon v pôsobivej scéne so starým Lízalom (v podaní Vladimíra Housu).

Ivan Bořivoj Borůvka (1895 – ?), foto: Státní oblastní archiv Plzeň

Poslednou postavou Borůvku bol kráľ Vladislav v Smetanovom Daliborovi (1920), ktorého spieval v jednej z repríz s hosťom Karlom Burianom v titulnej postave. Podľa kritiky bol „jeho kráľ celkom bezživotný, nebolo uňho dramatického vzruchu ani v speváckom prednese ani v hre“. (Slovenský denník, roč. 3, . 22. 06. 1920, č. 138, s. 3.)

Ďalšia činnosť a osudy Ivana Bořivoja Borůvku nie sú známe. Príležitostne spieval v rozhlase, až v roku 1946 režíroval v Sliezskom divadle v Opave Smetanovu Hubičku a Dvořákovu operu Čert a Káča.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív: O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár