O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (9)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V deviatom diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach osobnostiach pôsobiacich v Slovenskom národnom divadle v ére riaditeľa Bedřicha Jeřábka od založenia v roku 1920 predstavíme barytonistu Leška Reychana.

Barytonista poľského pôvodu Lešek Reychan (aj Leszek, Alexander Reychan, narodil sa 19. mája 1883 vo Wojniłówe v oblasti Kałusz na Ukrajine, dátum a miesto úmrtia nie sú známe) bol sólistom operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1921 – 1923, keď bol šéfom opery Milan Zuna.

Lešek Reychan (1883 – ?), foto: Archív DÚ

V opere SND sa uviedol ako Escamillo v Bizetovej Carmen (1921) so slávnym českým tenoristom Otakarom Mařákom (Don José) a jeho manželkou Mary Cavanovou (Carmen) pod taktovkou Milana Zunu, kde podľa kritiky uplatnil svoj „mohutný hlas peknej farby a veľkého rozpätia, čo všetko je dobrým sľubom do budúcnosti, pravda, pri náležitom štúdiu hereckom a textovom.“ (IN: bh, Slovenský denník, roč. 4, 17. 09. 1921, č. , s. 5).

Spevácky i herecky úspešne zvládol Tonia v Leoncavallových Komediantoch (1921), menej sa kritike páčil ako Scarpia v Pucciniho Tosce (1921). V reprízach sa však jeho výkon zlepšoval nielen po stránke speváckej, ale i výrazovej, postave Scarpiu dokázal vtisnúť vzácnu eleganciu a pod maskou gavaliera skryť pred Toscou svoju pravú tvár. Dobová kritika zaradila Tonia a Scarpiu k jeho najlepším postavám.

Výborne sa uplatnil ako Schlemihl z Offenbachových Hoffmannových poviedok (1922), mohutným hlasovým materiálom imponoval ako Marcel v Pucciniho Bohéme (1922). Spieval Grófa Gila v Zuzankinom tajomstve Wolfa-Ferrariho (1922) a spolu s Martou Krásovou v titulnej postave vytvorili brilantné, vokálne i herecky prepracované výkony.

G. Puccini: Tosca, Opera SND, 1930, programový plagát, zdroj: Archív SND

Krásny hlas uplatnil v postave Ruggiera v Halévyho Židovke (1922), spevácky a herecky vyrovnané výkony podal ako Wolfram vo Wagnerovom Tannhäuserovi (1922), Amonasro z Verdiho Aidy (1922) a Alfio v Mascagniho Sedliackej cti (1923, insc. 1921). Vynikol ako Stárek v Janáčkovej Jej pastorkyni (1922).

Umelecky rástol a dozrieval pod hudobno pedagogickým vedením Milana Zunu. V postave Rukana v prvom uvedení Maršíkovho Čierneho lekna (1921) uplatnil svoj pekný zjav i mohutný hlas s dobrou deklamáciou. Ako Přemysl v Smetanovej Libuši (1922) upútal dynamicky nuancovaným hlasom, menej sa mu darilo v hereckom prejave. O svojich vzácnych umeleckých kvalitách presvedčil ako Vladislav v Smetanovom Daliborovi (1922), kde príjemne prekvapil presnou artikuláciou a vokalizáciou, dobrou postavou bol Bohuš z Harasova v Dvořákovom Jakobínovi (1922). V košických premiérach pod Zunovým vedením spieval Stanka v Hatzeho opere Návrat (1923), v Delibesovej Lakmé (1923) vytvoril presvedčivú postavu brahmanského kňaza Nilakanthu, s akcentom na náboženskú vášeň a fanatickú pomstu.

Prečítajte si tiež:
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
Smetanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Na smútočnom večere venovanom pamiatke zosnulého básnika P. O. Hviezdoslava, usporiadanom v SND dňa 19. novembra 1921, s precítením interpretoval pieseň Emanuela Maršíka Za Hviezdoslavom na slová Rehora Urama Podtatranského, ktorú skladateľ skomponoval pri tejto príležitosti. Na večere poľskej hudby v Košiciach (1923) pod záštitou poľského konzulátu a pod taktovkou Milana Zunu spieval spolu s Josefom Munclingerom poľské operné árie a piesne.

Milan Zuna, Lešek Reychan, Josef Munclinger v Košiciach, foto: Archív DÚ, ZB 11845

V roku 1924 s úspechom spieval pohostinsky v Košiciach Amonasra v Aide s Martou Krásovou (Amneris), Scarpiu v Tosce, Nilakanthu v Lakmé, Tonia i Alfia vo veristických dvojičkách Komedianti – Sedliacka česť. V roku 1930, už ako sólista opery v Grazi spieval Scarpiu v Pucciniho Tosce (1930) v slávnostnom predstavení pri príležitosti poľského národného sviatku v bratislavskom SND.

V Národnom divadle v Brne hosťoval ako Escamillo v Bizetovej Carmen (1922) spolu s Albou Sehnalovou v titulnej postave a v roku 1923 ako Marcel v Pucciniho Bohéme. Vo viedenskej Volksoper spieval pohostinsky Tonia v Leoncavallových Komediantoch (1923) a Amonasra vo Verdiho Aide (1923).

Lešek Reychan ako Tonio v Leoncavallovej opere Komedianti, zdroj: Slovenský svet, 1923, r. 3, č. 30, s. 20

V sezóne 1923 – 1924 bol angažovaný v divadle v Českom divadle v Olomouci, zopakoval si Scarpiu v Tosce, Tonia v Komediantoch a Silvia v Sedliackej cti. Zo smetanovských postáv doštudoval Krušinu (Prodaná nevěsta, 1923), spieval Kalinu (Tajemství, 1924), Přemysla v Libuši (1923), bol výborným démonickým Tausendmarkom v Braniboroch v Čechách (1924) a Wolframom vo Wagnerovom Tannhäuserovi (1924).

V prvom uvedení jednoaktovej veristickej opery mladého českého skladateľa Jaroslava Fogela podľa rovnomennej poviedky talianskeho spisovateľa Antonia Beltramelliho Maréja (1924) úspešne spieval hlavnú postavu Jeza Voláka, kritika mu vytkla iba výslovnosť, pripomínajúcu jeho rodnú poľštinu. Novinku v réžii Bohuša Vilíma dirigoval Karel Nedbal a v titulnú postavu spievala Maria Šponarová. Operu uviedli s jednoaktovkou Wolfa-Ferrariho Zuzančino tajemství, kde Reychan spieval grófa Gilla spolu so svižnou a pôsobivou Miladou Modestinovou v hlavnej úlohe. S Olomoucom sa rozlúčil koncertom zostaveným z ukážok piesňovej tvorby Smetanu, Schuberta, Verdiho, Leoncavalla a z poľských piesní.

Koncert Leška Reychana v Olomouci, zdroj: Československý denník, 20. 5. 1924, č. 118, s. 1

Od roku 1924 spieval vo Vroclavi, Ľvove, potom v Katoviciach (1926 – 1927), kde sa opäť stretol s Milanom Zunom. Bol spevácky i herecky skvelým Tomským v Čajkovského Pikovej dáme (1926), Scarpiom v Tosce (1927), pod Zunovou taktovkou spieval Amonasra v Aide (1927) a Nilakanthu v Delibesovej Lakmé (1927). Rozlúčil sa postavou Grófa Valdštýna z opery Ludomira Różyckého Casanova (1928) a vydal sa na umelecké turné do Rumunska, Juhoslávie, Rakúsko a Nemecka.

V rokoch 1929 – 1931 bol angažovaný v Grazi, popri Amonasrovi, Scarpiovi a Escamillovi spieval aj Pizarra z Beethovenovho Fidelia (1929). Svoj vzácny hlas podopretý hereckými výkonmi uplatnil v troch postavách Wagnerovej tetralógie Prsteň Niebelungov ako Wotan zo Zlata Rýna (1929), Wanderer v Siegfriedovi (1929) a Gunther v Súmraku bohov (1930), všetky pod taktovkou známeho rakúskeho dirigenta Oswalda Kabastu. Krásnym zvučným barytónovým hlasom spieval Oresta zo Straussovej Elektry (1930).

Lešek Reychan ako Amonasro,Aida, Oper SND, Slovenský svet, 1923, r. 3, č. 30, s. 20

Repertoár si rozšíril o ďalšie postav, kráľa Salomona v Goldmarkovej Kráľovnej zo Sáby (1930), Jaga vo Verdiho Otellovi (1930), hovorcu v Mozartovej Čarovnej flaute (1930) a titulnú postavu Musorgského Borisa Godunova (1930). V prvom uvedení opery rakúskeho skladateľa Hansa Gála Das Lied der Nacht (Nočná pieseň, 1930) v hudobnom naštudovaní dirigenta Karla Tuteina spieval postavu Tancreda. Pod Tuteinovou taktovkou spieval aj Titurela vo Wagnerovom Parsifalovi (1931). S úspechom vystupoval aj na koncertnom pódiu.

Po návrate do Poľska sa venoval pedagogickej práci, vyučoval spev na konzervatóriu v Katoviciach, viedol lekcie spevu v Ľvove a príležitostne spieval aj v poľskom rozhlase.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár