Predstavenie Verdiho Dona Carla 12. januára 2019 v Opere Slovenského národného divadla bolo navonok bežnou reprízou titulu, ktorý je v repertoári divadla už od októbra 2018 (pozn. red.: recenziu premiéry sme priniesli TU…). Predsa však bolo januárové predstavenie nesmierne zaujímavé s množstvom speváckych kreácií, ktoré stoja za pozornosť.
Po Štefanovi Kocánovi a Petrovi Mikulášovi si úlohu Filipa II. zaspieval aj Jozef Benci, ktorý v premiérovom predstavení úspešne vytvoril postavu Veľkého inkvizítora. Postava španielskeho kráľa je podstatne náročnejšia, no spevák sa jej nezľakol. Aj keď sa do istej miere prispôsobil režisérovej predstave pochopiť kráľa ako skôr sošnú, rezervovanú bytosť, predsa len vniesol do hereckej interpretácie aj čosi vlastné, totižto väčšiu mieru dramatického prežívania. Spevácky sme v jeho kreácii mohli obdivovať jeho príkladnú prácu s dynamikou, škoda len, že niektoré z jeho vysokých tónov strácajú vibráciu a pôsobia silene.
G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2019,
Jozef Benci (Filipo II.), Ľudovít Ludha (Don Carlo)
foto: Zuzana Fischerová
Gustáv Beláček teraz vymenil úspešne zvládnutú úlohu Mnícha z premiéry za náročnejšieho Veľkého inkvizítora, v ktorej jeho vyšší bas sa dobre niesol v dramatických vrcholoch s občasným nahrádzaním spevu zbytočným parlandovaním. Tmavou farbou hlasu zaujal Ján Galla ako Mních v úvode diela, kým v postave Carla V. sa azda až nadmerne snažil o veľké tóny. Titulnú postavu poňal Ľudovít Ludha v súlade so svojím naturelom až priveľmi lyricky. Tam kde sa snažil o dramatické spievanie, tam na sile pridal aj orchester tentoraz vedený košickým dirigentom Marošom Potokárom, takže tenoristovo úsilie vyšlo nazmar. Postavu markíza Posu pomerne suverénne zvládol Daniel Čapkovič. Premiérovú Elisabettu si zopakovala Andrea Danková. Herecky i spevácky ju kreovala kvalitne, jej boľavou stránkou je však intonácia vo vysokej polohe, zvlášť v záveroch oboch strof kráľovninej rozlúčky s dvornou dámou. Pri ochorení oboch predstaviteliek Eboli predstavenie zachránila mezzosopranistka Michaela Šebestová, ktorá bez náležitej javiskovej či orchestrálnej prípravy potvrdila svoj veľký talent v minulosti využívaný viac v Banskej Bystrici či Košiciach. Ozdobou jej výkonu bola interpretácia oboch náročných árií a osobitne priam unikátne zvládnutie vysokej polohy, ktorá mala sviežosť, farebnosť, expresivitu a intonačnú precíznosť. V ideálnych podmienkach by jej možno farebnejšie zazneli aj pasáže v nižšej strednej polohe.
G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2019,
Michaela Šebestová (Princezná Eboli),
foto: Zuzana Fischerová
Hoci zbor Opery SND (zbormajster Pavel Procházka) v posledných časoch zvykneme iba chváliť, tentoraz v jeho ženskej zložke bolo badať akoby príznaky hlasovej únavy. Lyrickú polohu partitúry bez zbytočného forsírovania monumentality udržal aj spomínaný dirigent, pravda s výnimkou niektorých preexponovanie znejúcich dramatických vrcholov.
Autor: Vladimír Blaho
písané z reprízy 12. 1. 2019
Giuseppe Verdi: Don Carlo
Opera SND
Hudobné naštudovanie: Martin Leginus
Dirigent (12. 1. 2019): Maroš Potokár
Réžia: Diego de Brea
Scéna: Diego de Brea, Jaroslav Valek
Kostýmy: Blagoj Micevski
Zbormajster: Pavel Procházka
osoby a obsadenie reprízy 12. 1. 2019
Filipo II: Jozef Benci
Don Carlo: Ľudovít Ludha
Rodrigo, markíz Posa: Daniel Čapkovič
Veľký inkvizítor: Gustáv Beláček
Elisabetta di Valois: Andrea Danková
Princezná Eboli: Michaela Šebestová
Mních (Zjavenie Karola V.): Ján Galla
Tebaldo / Anjelský hlas: Adriana Banásová
Gróf Lerma: Jiří Zouhar
Kráľovský posol: Martin Gyimesi
