Od detstva po smrť. K nedožitým osemdesiatinám Jaroslava Blaha

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Priaznivci opery dlhodobo sledovali na ORF programy vynikajúceho odborníka a propagátora opery Marcela Praweho. Neskôr sa ukázalo, že odborník podobného razenia žije aj u nás. Bol to Jaroslav Blaho, divadelný historik a kritik, ale aj nevšedný propagátor najkomplikovanejšieho divadelného druhu – opery, ktorý by sa 6. mája t.r. dožil okrúhlych 80. narodenín.

Vyrastal som s ním ako o rok a pol mladší brat pod jednou strechou nášho rodičovského domu až do roku 1976. Potom sme sa už len navštevovali a predovšetkým si vymieňali názory telefonicky. Ak som si nevedel spomenúť, kto v inscenácii spred šesťdesiatich rokov alternoval tú či onakú úlohu v Opere SND, stačilo mi dvihnúť telefón.

Bratia Vladimír a Jaroslav Blahovci v roku 1948, zdroj foto: súkr. archív V. Blaha

Opera bola našou spoločnou láskou od útleho detstva. On však mal oproti mne tú neoceniteľnú výhodu, že sa mu stala aj povolaním. Od malička nám otec v nedeľu hrával z nôt Musik fűr alle úpravy opier (napríklad slávnostný pochod z Aidy alebo pochod z Meyerberovho Proroka) a púšťal z gramofónu ukážky z Verdiho Rigoletta (s Carusom, Ruffom a Galli-Curciovou), ďalšie operné úryvky ale aj všetky Dvořákove Slovanské tance. Cez letné prázdniny sme zasa u pratety v Skalici počúvali modlitbu Toscy s Geraldine Farrarovou či unikátny ansámbel z Verdiho Ernaniho O sommo Carlo, ktorému dominoval hlas Mattiu Battistiniho.

Z bytu pod nami sme občas začuli, keď náš strýko Dr. Janko Blaho školil svojich spevákov (Mauréryho, Livoru, Murgašovú, Zemka, Jančiho atď.) a už ako osemroční chlapci sme s rodičmi v SND navštevovali popoludňajšie predstavenia Hubičky, Predanej nevesty alebo Rusalky. Ďalším stimulom pre nás boli predstavenia, v ktorých vtedy už sporadickejšie obsadzovaný strýko nôtil árie Vojvodu, Rudolfa, Pinkertona, neskôr Fra Diavola a Cikkerovho Gajdošíka.

Zámocké hry zvolenské, 1980, Jaroslav Blaho, otvorenie ZHZ 1980, foto: Archív DÚ

Tri razy do týždňa sme v neskorších večerných hodinách sedávali pri rádiu počúvajúc prenosy z talianskych operných divadiel od Milána po Palermo. A tak aj Jarko spoznal u nás dovtedy neznáme opery (Mascagniho Priateľa Fritza a Silvana, Leoncavallových Cigánov, Giordanovu Fedoru, Pucciniho Lastovičku), ktoré sa mu vo vzácnej spolupráci s banskobystrickým dirigentom Marianom Vachom podarilo neskôr presadiť do repertoáru tamojšieho divadla.

S tým istým dirigentom a jeho Komornou operou sa mu podarilo uviesť na Slovensku po prvý raz aj vážne opery predverdiovského belkanta. Naše názory sa príliš nerozchádzali, no kým ja som uctieval di Stefana a Tebaldiovú, Jarko miloval del Monaca a Callasovú. Už v polovici 50. rokov, teda ako trinásťročný na základe návštev v Opere SND prepísal do činohernej podoby Pucciniho ButterflyBohému, ktoré sme potom s kamarátmi zahrali cez prázdniny v Skalici pre našich priateľov, susedov, príbuzných a staré mamy.

Od roku 1957 sme bratislavské operné predstavenia navštevovali už pravidelne, sediac na prázdnej galérii, kde sa k nám občas pripojili budúci speváci Macháček, Caban, Szűcs či neskoršia vokálna pedagogička pani Billová. Tam sme absolvovali stovky operných večerov, takže po čase sa nám už všetko málilo a po desiatej repríze tej ktorej opery sme sa stali prieberčivými. Napríklad Jarko niekedy opúšťal sedadlo galérie, kým sopranistka spievala áriu Micaëly alebo pri zbore Židov z Nabucca a na Smetanove Dve vdovy chodil až od polovice predstavenia, aby si vypočul, ako Jiří Zahradníček vypaľuje nádherné h2 v árii Když zavítá máj, lásky čas.

Bratia Vladimír a Jaroslav Blahovci v roku 2013, oslava narodením Vl. Blaha, zdroj foto: súkr. archív V. Blaha
Vladimír Blaho, Michaela Mojžišová, Jaroslav Blaho, Pavel Unger, 2015, zdroj foto: súkr. archív V. Blaha

Jarko začal študovať na FFUK hudobnú vedu, no pomerne rýchlo školu opustil a prešiel na štúdiá dramaturgie na VŠMU. Ešte aj jeho diplomovka sa týkala činohry (profil režiséra Ferdinanda Hoffmana). Po krátkych peripetiách zakotvil napokon v Divadelnom ústave ako dokumentarista pre operné divadlo a istý čas aj ako jeho riaditeľ. Inštitúcia mala v tých časoch vynikajúce personálne obsadenie na čele so Stanislavom Vrbkom a jeho spolupracovníkmi boli spolužiak a priateľ Janko Jaborník (činohra), Nelly Štúrová (detto) a Gizela Mačugová (spevohra).

Prečítajte si tiež:
Charizmatický 75-ročný mladík – Jaroslav Blaho

Ešte počas štúdií sa začal venovať opernej kritike najprv v novinách Smena a časopise Film a divadlo a po vzniku časopisu Hudobný život (1969) bol jeho hlavným prispievateľom v statiach venovaných opere. Výborne sa mu spolupracovalo s redaktorkami Terkou Ursínyovou a Zuzanou Marczellovou a v operných rozhlasových reláciách (ktoré sa ani nedajú spočítať) s Milicou Zvarovou.

Zámocké hry zvolenské, 2010, Jaroslav Blaho, Marián Vach, Michael Tanzler, foto: Archív ŠOBB

Jeho riaditeľovanie v banskobystrickej opere bolo len krátkou aj keď významnou epizódou, predovšetkým vďaka založeniu opernej časti Zvolenských hier zámockých, ktoré pretrvali viac než tri desaťročia a ktorých profil vytváral až do ich zániku (2014). Vďaka tomu operný život na Slovensku obohatili mená výborných zahraničných spevákov a vzácne operné tituly uvádzané v slovenskej premiére. Jeho koncepcia letného festivalu sa vedome sústreďovala na vokálnu zložku predstavení nielen preto, že priestory zámockého nádvoria neumožňovali náročnejšiu divadelnú podobu, ale zámerne, lebo jadrom operného umenia je spev.

Prečítajte si tiež:
Namiesto nekrológu (autor Jaroslav Blaho)
Glosa na nedeľu. Opera na Zámockých hrách zvolenských – zabudnutý punc kvality?

Svoju divadelnú erudíciu majstrovsky zužitkoval vo svojej kritickej činnosti, veď popri Ladislavovi Čavojskom bol jediným teatrologickým (a nie hudobným) kritikom tých čias a dokázal správne pomenovať všetky zložky opernej divadelnej štruktúry. Už tu, ako potom aj vo svojej činnosti na pôde Slovenského národného divadla (operné matiné pred premiérami a programy Kontinuity o osobnostiach našej opernej minulosti) majstrovsky dokázal prepojiť operné dianie s celkovým dianím divadelným, ale aj spoločenským. A robil to aj potom, čo mu zlyhalo zdravie takmer až do konca svojho života.

Jaroslav Blaho, vernisáž výstavy v SND na tému Richard Wagner na slovenských operných javiskách, máj 2013, foto: Ľudovít Vongrej / Opera Slovakia
Kontinuity, Opera SND, Jaroslav Blaho, 2015, foto: Ľudovít Vongrej / Opera Slovakia
Vernisáž výstavy v SND – Nina Hazuchová, 2016, Jaroslav Blaho, Nina Hazuchová, foto: Ľudovít Vongrej / Opera Slovakia

O jeho pohotovosti svedčí aj fakt, že texty týchto popularizačných podujatí si pripravoval na poslednú chvíľu a dokázal aj improvizovať bez ujmy na kvalite svojich vystúpení. Jeho všestrannosť ale aj istá pohodlnosť mu zabránili, aby po sebe zanechal viac písomných svedectiev o svojom bystrom úsudku a priam encyklopedických vedomostiach.

V prvom diele Štefkových Dejín slovenského divadla minuciózne a vyčerpávajúco spracoval ťažiskové obdobie pôsobenia Karla Nedbala v SND, pričom vyvrátil aj viaceré tradované mýty (o preferencii operety Drašarom, o oneskorenej slovakizácii našej opery a pod.). V knihe Peter Dvorský a jeho doba využil zasa svoje bohaté vedomosti zo zahraničného operného diania a na rozdiel od velebenia slovenskej vokálnej školy vedel rozlišovať medzi podstatným a okrajovým.

DOSKY 2015, Odovzdávanie Ceny SC AICT za mimoriadny prínos v oblasti divadla, Jaroslav Blaho a spevácky zbor Pressburg Singers, foto: SITA/Marko Erd

Ku koncu života sa mu dostalo spravodlivého ocenenia (Cena SC AICT, Rad talianskej hviezdy, Cena ministra kultúry SR, Pamätná medaila SND, čestný občas mesta Skalice), no najväčším ocenením pre neho bolo, že mohol prispieť k rozvoju slovenskej opernej kultúry. Nie všetky sny sa mu podarilo zrealizovať, nie vždy sa stretal s plným pochopením.

Prečítajte si tiež:
Gizela Veclová, Jaroslav Blaho a Ladislav Burlas získali Cenu ministerky kultúry SR

Jaroslav Blaho získal Cenu za mimoriadny prínos v oblasti divadla
Taliansky prezident udelil Jaroslavovi Blahovi vyznamenanie Rytiera Rádu talianskej hviezdy
Literárny fond ocenil umelcov, medzi nimi Jaroslava Blaha a Petra Mikuláša
Teatrológovi Jaroslavovi Blahovi udelili čestné občianstvo mesta Skalica in memoriam

Hoci bol sám propagátorom operného umenia, nemal porozumenie pre veľké popularizačné operné šou a spievanie operných hviezd spolu s hviezdami populárnej hudby. Od konca 50. rokov si zato celkom rád vypočul aj spev hviezd talianskeho popu, pokiaľ v ňom prevládala melódia nad rytmom (Modugno, Celentano, Cinquetti, Pavone, Milva). Aj pokiaľ šlo o film, najbližší mu boli režiséri a herci spod apeninského neba.

Veronika Paulovičová
Udeľovanie Ceny ministerky kultúry Slovenskej republiky, Veronika Paulovičová (moderátorka), Jaroslav Blaho, foto: MKSR,

Okrem opery mal ešte dve veľké lásky. Mesto Skalicu, v ktorom dnes už tri roky odpočíva na cintoríne a športové diváctvo. Z oblokov jeho pracovne sa tak často miešali zvuky športového diania s operným spevom. Zo štadiónov sa ako divák vytratil po svojej dvadsiatke, zato televízia bola pre neho prednostne médiom sprostredkujúcim športové zážitky.

Prečítajte si tiež:
Zmĺkol hlas, vyschlo pero, zamrzla klávesnica. Za Jaroslavom Blahom smúti divadelné Slovensko

V posledných rokoch ťažko znášal amerikanizáciu nášho kultúrneho života a nadvládu efemérnych zábavných produkcií nad skutočným umením. Pri príležitosti jeho nedožitého jubilea by som sa s ním ešte raz rozlúčil slovami „žil si pre operu a teraz (tak ako Hamleta) nech ťa kolíšu anjelské perute“.

Autor: Vladimír Blaho

Jaroslav Blaho zomrel 14. apríla 2019 vo veku nedožitých 77 rokov.

V sobotu, 7. mája 2022, si na Jaroslava Blaha, počas prestávky priameho prenosu Pucciniho Turandot z Metropolitnej opery New York v Rádiu Devín, zaspomínajú Michaela Mojžišová a Pavel Unger.

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár