Odznel jubilejný 50. ročník Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dozneli posledné tóny výnimočného podujatia Štátnej filharmónie Košice, 50. ročníka Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola (15. – 29. 9. 2021). V Košiciach a ďalších piatich mestách Slovenska (Markušovce, Kežmarok Rimavská Sobota, Sabinov, Poprad) slovenskí a zahraniční organisti na viacerých historických i novších nástrojoch rozozvučali diela organovej literatúry od najstaršieho obdobia cez barok, romantizmus až po tvorbu súčasníkov.

Umelecký význam a spoločenský ohlas prehliadky koncertného umenia na historicky najdokonalejšom nástroji – organe aj po desaťročiach presvedčil o správnosti ideálov, vízií, veľkej profesionalite a podnetoch majstra Ivana Sokola (1937 – 2005). Bol zakladateľom a dlhoročným dramaturgom slávností organovej hudby najmä v Košiciach a v regióne, ktorý je mimoriadne bohatý na chrámy s historicky vzácnymi, ako aj novovybudovanými nástrojmi. Spomeňme aspoň koncertný trojmanuálový organ v košickom Dome umenia z r. 1976 od firmy Rieger-Kloss alebo pomerne nový organ v Kostole sv. košických mučeníkov z dielne bratov Biesovcov.

Ivan Sokol (1937 – 2005), foto: internet

Organový festival v Košiciach si získaval pozornosť európskych organistov vďaka Sokolovmu uznávanému interpretačnému umeniu, ale aj tým, že mnohým významným organistom poskytoval možnosti predstaviť svoje umenie. Poslucháči a obdivovatelia organovej hudby si aj dnes uvedomujú, že treba vnímať a oceniť nielen výtvarnú a stavebno-historickú tvár chrámov a organov v nich, ale predovšetkým obdivovať farbu a kvalitu tónov, podobu zvuku a dispozície nástrojov, ktoré znejú aj dnes rovnako ako v minulých časoch.

Zvláštnym nárokom dramaturgie organových festivalov v Košiciach je predstava o objavovaní skladieb vytvorených pre organ a symfonický orchester, ktoré spolu tvoria sústredený svet nápadov, farieb a jedinečností. V tomto duchu 16. septembra zaujal otvárací koncert jubilejného 50. ročníka festivalu v Košiciach (program koncertu TU…), na ktorom sa predstavil maďarský organista Róbert Kovács a spoluúčinkoval orchester Štátnej filharmónie s českým dirigentom Robertom Jindrom, od tejto sezóny šéfdirigentom košických filharmonikov (jeho inauguračný koncert je naplánovaný na 7. októbra 2021 pri otvorení 53. koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice.).

Medzinárodný organový festival Ivana Sokola, 2021, Robert Kovács, foto: Dávid Hanko

Najprv zazneli dve sólové skladby Johana Sebastiana Bacha a Franza Schmitta, po prestávke bol organ súčasťou symfonickej skladby Josepha Jongena. Kovács na úvod predniesol sólové Preludiúm a fúgu in G od J. S. Bacha, v ktorej upútal radostnými tónmi baroka, avšak slovenskému poslucháčovi sa pokúsil priblížiť aj skladbu bratislavského rodáka F. Schmitta. Jeho Chaconna pôsobila kompozične nejasne príliš prehustenou registráciou a mnohými kontrastnými témami. Naopak dielo, ktorého autorom bol Holanďan Joseph Jongen zaujalo naplno.

V štvorčasťovej Koncertantnej symfónii pre organ a orchester op. 81 bol organ dramatickou súčasťou orchestra s bohatým inštrumentálnym zložením, interpretujúceho pôsobivé časti a ich rozdiely, náladové farby, príkre kontrasty a nádheru najmä v mysterióznej pomalej časti. Súhra s orchestrom, akú sme od organistu počuli, bola najmä v záverečnej Toccate fascinujúca. Dirigentovo presné gesto, hravosť, dokonalosť niekedy až prekvapujúceho súladu všetkých nástrojov, najmä harfy, fagotov, lesných rohov, sláčikov s organom ako dramatickou súčasťou pôsobivého hudobného obrazu boli vskutku obdivuhodným výkonom. Robert Kovács sa ako sólista predstavil aj v Novom evanjelickom kostole v Kežmarku (18. 9., program koncertu TU…).

Medzinárodný organový festival Ivana Sokola, 2021, Róbert Kovács, Robert Jindra, Štátna filharmónia Košice, foto: Dávid Hanko

Slovenská organistka Monika Melcová, rodáčka zo Spišskej Novej Vsi je absolventkou košického konzervatória z organovej triedy prof. Emílie Dzemjanovej. Po tomto štarte pokračovala na svetovej scéne organového umenia vo Viedni, Paríži, rok v Sapporo Concert Hall a v Španielsku, kde pôsobí dodnes. V roku 2019 jej Španielska kráľovská akadémia udelila medailu krásnych umení, odvtedy pôsobí aj ako hosťujúca profesorka na Kráľovskej dánskej akadémii hudby v Kodani.

V rámci festivalu účinkovala v Múzeu historických klávesových nástrojov v letohrádku Dardanely v Markušovciach (17. 9., program koncertu TU…), kde na starých zachovaných pozitívoch kedysi s veľkou obľubou hrával Ivan Sokol. Monika Melcová si do Košíc priviezla prevažne francúzsky repertoár, ktorému zodpovedal organ v Seminárnom kostole sv. Antona Paduánskeho (19. 9., program koncertu TU…).

Predstavila pomerne neznámeho skladateľa obdobia baroka Jacquesa Boyvina (1655 – 1706). Jeho Organovú knihu s piatimi nápaditými časťami zahrala s primeranou virtuóznou technikou. Tematicky zaujala aj skladbou Jeana Baptistu Lullyho (1632 – 1687). Svoju predstavu o kontrastných témach, o voľných úsekoch oproti dramatickým vrcholom predniesla ako vlastnú úpravu. Z bohatého dedičstva tvorby J. S. Bacha sme si vypočuli originálny prednes Bachovho Concerta podľa Vivaldiho, ktoré patrí k najpopulárnejším skladbám tohto génia.

Medzinárodný organový festival Ivana Sokola, 2021, Monika Melcová, foto: Dávid Hanko

Schopnosť hudobne presvedčivo naštudovať monumentálne dielo Maurice Ravela sa Melcovej darilo aj vďaka vlastnej úprave. V závere večera sa predstavila ako vynikajúca improvizátorka. Na melódiu piesne „Kukulienka, kde si bola“ vytvorila nápaditý hudobný tvar. Obdivovali sme jej originalitu, bohatú invenciu, schopnosť tvoriť a stavať tematické úseky od miernych až po dramatické.

Vzácnym hosťom programu 50. ročníka organového festivalu v Košiciach bol aj rakúsky organista Wolfgang Capek z Viedne, známy ako koncertujúci umelec naprieč Európou, organizátor a vysokoškolský pedagóg na Universität für Musik und darstellende Kunst Wien. Pôsobí aj ako cirkevný organista a tento moment sme mohli pozorovať aj na jeho koncerte v Košiciach, keď sa predstavil v Dominikánskom kostole Nanebovzatia Panny Márie, postavenom v 14. storočí na Dominikánskom námestí (21. 9., program koncertu TU…). Mal tu k dispozícii menší dvojmanuálový nástroj, ktorý v monumentálnejších skladbách s veľkým zvukom občas odolával v technike a zvládnutí pléna.

Capekovo umenie sme obdivovali v jeho klasickom hudobnom myslení a cítení, najmä v úvodnom diele J. S. Bacha, Concerte d mol podľa Vivaldiho. Od začiatku zvolil rýchle tempo a dodržal žiadané ozdoby. Skladba cez fúgu a pomalé Largo dospela k monumentálnemu záveru. Populárne Skladby pre flautové hodiny (Flötenuhr) od Josepha Haydna z rokov 1792 – 1793 pôsobili virtuózne, pôvabne a zreteľne.

Medzinárodný organový festival Ivana Sokola, 2021, Wolfgang Capek, foto: Miriama Fenciková

Organistov isto potešil skladbou W. A. Mozarta Fantasie f mol a jej patetickým viachlasom. Podobne sme obdivovali 7 improvizácií op.150 Camille Saint-Saënsa, kde interpret využil vlnenie, náladu, rýchle stúpanie dynamiky podobne ako aj v dielach Césara Francka a Franza Liszta. O tom, že Capek je súčasne aj skladateľom presvedčil vlastným dielom Parafrázy na Te Deum, kde upútal mnohými nápadmi a improvizáciami v rozľahlom tematickom a zvukovom bohatstve. Časť tohto repertoáru si mohli vypočuť aj poslucháči vo farskom kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote (23. 9., program koncertu TU…).

Dóm sv. Alžbety Uhorskej v Košiciach bol prvým priestorom, kde sa uskutočnil 1. ročník Medzinárodného organového festivalu. Bolo to 18. mája 1970, keď sa tu ako prvý predstavil Holanďan Arie J. Kaijzer skladbami Widora, Regera, Vierneho. Na tomto koncerte spred 50-tich rokov hral aj Prof. Dr. Ferdinand Klinda. Koncerty mali vtedy neobvykle vysokú návštevnosť a profesionálnu umeleckú úroveň.

Tentokrát sa na rekonštruovanom organe predstavil český organista Pavel Kohout (24. 9., program koncertu TU…). Je víťazom mnohých medzinárodných organových súťaží, študoval na HAMU v Prahe, ale aj v Amsterdame pod vedením svetoznámych organistov, spomeňme len hlavného organistu parížskej katedrály Notre-Dame Oliviera Latryho, ktorý nedávno s mimoriadnym ohlasom účinkoval na tom istom organe. Kohout v Košiciach koncertoval už dvakrát (2009, 2014), zakladateľa festivalu si prišiel uctiť aj v tomto jubilejnom ročníku chorálovou predohrou J. S. Bacha „O, Mensch“ BWV 622.

Medzinárodný organový festival Ivana Sokola, 2021, Pavel Kokout, foto: Jaroslav Ľaš

Aj nasledujúce diela J. S. Bacha boli majstrovskými interpretačnými výkonmi. K výnimočným rátame Kohoutovo naštudovanie Prelúdia a Fúgy pro Organo pleno (BWV 552), kde aj napriek náročnej stavbe, zložitému vedeniu hlasov a striedaniu registrov dokázal poslucháč v rýchlych tempách a náročnom vyznení pléna vnímať jasné témy aj s protivetami. Málokedy hrávaná Chiaccona nemeckého protestantského skladateľa Dietricha Buxtehudeho obrátila pozornosť na dielo, ktoré obdivovali Bach, Händel a iní majstri natoľko, že za jeho tvorcom cestovali až do mesta Lübeck, aby si ho vypočuli. Svojou melodikou, spájaním akordov a rôznych farieb v priebehu skladby zaujalo aj na festivale v Košiciach.

Okrem ľudovej piesne zo zbierky Jozefa Grešáka Pavel Kohout predniesol aj monumenty z iného sveta hudby. Český naturel sme zaznamenali v stvárnení Fantázie na motívy symfonických básní Vyšehrad a Vltava od Bedřicha Smetanu v úprave Josefa Kličku a Barbary Bannasch. Neobvyklý prístup k partitúram dokázal Kohout predniesť s veľkým zaujatím, dynamickými kontrastmi, s plnou krásou a majestátnosťou hodnou diela. Ďalší koncert Pavla Kohouta sa uskutočnil vo farskom kostole v Sabinove (26.9., program koncertu TU…).

Posledným, piatym koncertom v Košiciach bolo vystúpenie mladého dánsko-maďarského organistu Davida Bendixa Nielsena, ktorý je v súčasnosti odborným asistentom na The Royal Danish Academy of Music. Košice mu poskytli priestor v Kostole sv. mučeníkov v mestskej časti Nad jazerom a organ, ktorý postavili Biesovci z Kežmarku r. 2005 pod gesciou Ivana Sokola. Odvtedy si udržiava svoje kvality a presvedčil o tom aj Nielsenov koncert (27. 9., program koncertu TU…).

Medzinárodný organový festival Ivana Sokola, 2021, David Bendix Nielsen, foto: Dávid Hanko

Na programe bol najmä diela J. S. Bacha – organové chorály, kde sme zaznamenali schopnosť vytvárať vhodné polyfonické a svieže melodické plochy v rýchlom tempe s bohatými ozdobami, dynamicky vyrovnané, zbožné. Zaznela aj Grešákova Modlitba so vzývajúcim vzrušeným tónom, Tri skladby Nielsa Wilhelma Gadeho, zriedkakedy hraného majstra melodiky. Nielsen prekvapil aj zaradením skladby Arva Pärta, za čo si získal obdiv publika, ako aj záverečnou Bachovou Passacagliou. Organista v Košiciach i na poslednom koncerte festivalu v Poprade (29. 9., program koncertu TU…) presvedčil o svojom majstrovstve.

Pri celkovom hodnotení jubilejného organového festivalu treba vyzdvihnúť jeho úspešný priebeh daný veľkým organizačným zaujatím zo strany Štátnej filharmónie Košice a taktiež zabezpečenie tematickej publikácie i programového bulletinu na vynikajúcej úrovni. Príležitosť uplatniť svoj talent tu dostali grafička Annamária Digoňová, fotograf Dávid Hanko a najmä osobnosti Štefan Iľaš, Jana Šargová a Geru Sokol.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertov 16. – 29. 9. 2021

www.sfk.sk

Archív Medzinárodný organový festival Ivana Sokola

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár