Okienko do epochy belcanta: Primadona Giulia Grisi sa narodila pred 210 rokmi

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dnes sa prenesieme do čias talianskej predverdiovskej opery. Gioachino Rossini, Gaetano Donizetti a Vincenzo Bellini zväčša mali svoje spevácke „múzy“. Krok s primadonami, akými boli napríklad Isabella Colbran, Giuditta Pasta, Maria Malibran, Giuseppina Strepponi, rovnocenne držali aj sestry Grisiové. Dnes o mladšej z nich.

Giulia Grisi sa narodila v Miláne 22. mája 1811 ako dcéra dôstojníka, v prostredí naklonenej hudbe. Jej teta z maminej strany bola známou speváčkou a Giuliina o šesť rokov staršia sestra Giuditta slávnou mezzosopranistkou. Stala sa prvou predstaviteľkou Romea z Belliniho opery I Capuleti e Montecchi.

Sestry Giuditta a Giulia Grisi, zdroj: internet

Už v štrnástich rokoch, keď sa v kláštore vo Florencii začala Giulia Grisi venovať hudbe, objavili krásu jej prirodzeného hlasu. Giuditta naliehala na otca, aby sestru zobral naspäť do Milána a mohla sa spevácky vzdelávať na tamojšom konzervatóriu. Javiskový debut sa udial v Bologni, kde ako sedemnásťročná vytvorila postavu Emmy (písanú pre alt) v Rossiniho Zelmire. Keď v ďalších Rossiniho operách Torvaldo e Dorliska a v Barbierovi zo Sevilly objavil očarujúci, belcantovou technikou vyzbrojený hlas úspešný ale nemilosrdný Alessandro Lanari, prezývaný „Napoleonom impresáriov“, hneď sa dievčiny ujal.

Veľkému začiatočnému náporu sa musela osemnásťročná Giulia na istý čas vyhnúť, no už v sezóne 1829/30 stvárňuje vo florentskom Teatro della Pergola Amenaidu v Rossiniho opere Tancredi. V tom istom roku vytvára po boku hviezdneho tenoristu Giovanniho Davida hlavné roly v Paciniho dnes zabudnutom diele a v Rossiniho Ricciardovi a Zoraide. Lanari doslova zneužíval, že Giulia Grisi je v kurze a nútil ju počas jedného dňa spievať v dvoch mestách Rossiniho titulnú Semiramidu a Desdemonu z Otella.

Giulia Grisi (1811 – 1869), zdroj: internet

26. decembra 1831, na začiatku karnevalovej sezóny, čaká publikum milánskeho Teatro alla Scala premiéru nového titulu Vincenza Belliniho. Je to Norma a dve hlavné ženské postavy stvárňujú Giuditta Pasta a Giulia Grisi. Už vtedy visí vo vzduchu otázka, či oba party, titulná Norma a Adalgisa, sú písané pre soprány. Obe primadony však dokázali farbami hlasov kontrastovať a s ich tónovými rozsahmi nemali najmenší problém.

Prax neskôr prideľovala Adalgisu skôr mezzosopránom, no dodnes sa stretávame s obsadzovaním partov dvoma sopránmi. A napokon samotná Giulia neskôr prechádza na Normu. Po boku staršej kolegyne Giuditty Pasta, s ktorou mali priateľský vzťah, spieva v La Scale Adeliu v absolútnej premiére Donizettiho novinky Ugo, conte di Parigi, ako aj Giovannu Seymour (tiež mezzosopránovú) v Anne Bolene.

V. Bellini: Norma, Teatro alla Scala, svetová premiéra, 26. december 1931, plagát, zdroj: internet

Po skončení zmluvy s Lanarim odchádza Giulia Grisi do Paríža. V záskoku za Mariu Malibran debutuje pod taktovkou samotného Rossiniho v tamojšom Théâtre Italien ako Semiramide (1833). Po boku svojej sestry Giuditty, stvárňujúcej Malcolma, spieva Elenu v Jazernej panej. V partnerstve s Giudittou, ako „nohavicovým“ Romeom, si oblieka kostým Giulietty v Belliniho Capuletovcoch a Montecchovcoch.

V roku 1835 ju víta Londýn. V Kráľovskej opere debutuje ako Ninetta z Rossiniho Straky zlodejky a stáva sa miláčikom publika. Vracia sa tam každý rok a vlastne pendluje medzi Parížom a Londýnom. Taliansku sa vyhýba. V meste na Seine, v tamojšom Théâtre Italien, v januári 1835 spieva Elviru – obklopená veľkými menami Rubiniho, Tamburiniho a Lablachea – v historicky prvom uvedení Belliniho Puritánov. Na jar je zasa v tom istom divadle prvou Elenou v svetovej premiére Donizettiho Marina Faliera. Partnermi sú tí istí spevácki velikáni. Opäť sa vracia do Londýna – ako Belliniho Norma, Donizettiho Anna Bolena či Lucrezia Borgia.

Giuditta Grisi, Norma, zdroj: internet

A práve počas prípravy poslednej z menovaných opier, sa stretáva s tenoristom Mariom, čo bol pseudonym Giovanniho Mattea de Candiu. Ten sa po krátkom prvom manželstve Giulie stáva jej druhým životným druhom. Mali spolu šesť detí. Giulia Grisi má bohatý belcantový repertoár. Okrem spomenutých úloh je hviezdou v Parisine, Belisariovi, Fauste, Gemme di Vergy a Gaetano Donizetti vytvára priestor v premiére Dona Pasqualeho (3.január 1843) opäť pre Giuliu Grisi ako Norinu. Po jej boku stojí tenorista Mario (Giovanni Matteo de Candia), ale tiež Luigi Lablache a Antonio Tamburini.

Popri Rossiniho, Belliniho a Donizettiho dielach sa s ňou publikum stretáva aj v Mozartových operách (Don Giovanni, Figarova svadba, Čarovná flauta), či v grand operách Giacoma Meyerbeera (Robert diabol, Hugenoti, Prorok), alebo v Mercadanteho dielach (Prísaha, Il bravo). Stíha ešte uviesť v Paríži a Londýne niektoré rané opusy Giuseppeho Verdiho (Ernani, Lombarďania, Dvaja Foscariovci), ba aj Leonoru v Trubadúrovi.

V päťdesiatych rokoch absolvovala Giulia Grisi turné do Petrohradu a v roku 1854 strávila šesť mesiacov v severnej Amerike. V New Yorku spievala Belliniho Normu, Donizettiho Lucreziu Borgiu, no zavítala aj do Washingtonu či Bostonu. Tridsaťročná kariéra v postavách siahajúcich od dramatickej a virtuóznej koloratúry až po mezzosoprán, už trocha poznačila jej hlas. Vystupuje ešte v Dubline (v titulnej role Flotowovej Marty) a v Madride.

Giulia Grisi (1811 – 1869), zdroj: internet

V júni 1861 ohlasuje odchod z operných javísk. Po päťročnej pauze sa však ešte vracia do Londýna ako Lucrezia Borgia. Po smrti dvoch dcér sa už jej operná kariéra definitívne uzatvára. Vystupuje ešte na koncertoch, napríklad po smrti Gioachina Rossiniho (1868) spieva, popri svojom manželovi, na spomienkovom uvedení skladateľovho Stabat Mater vo florentskej katedrále. O rok neskôr, počas cesty do St.Peterburgu, sa na území Nemecka stala obeťou vážnej vlakovej nehody. Zranenú ju previezli do Berlína, kde v lekárskej opatere 29.novembra 1869 vo veku päťdesiatosem rokov Giulia Grisi skonala. Jej manžel nechal telesné pozostatky previesť do Paríža, kde je pochovaná na slávnom cintoríne Pére Lachaise. Na bielom kameni je napísané Juliette de Candia.

Život a odkaz sopranistky Giulie Grisi, jednej z najobdivovanejších prvých dám belcanta, sme si priblížili z dôvodov životného jubilea rovesníčky Gioachina Rossiniho, Gaetana Donizettiho či Vincenza Belliniho. Zároveň je to príležitosť vrátiť sa do čias rozkvetu talianskej romantickej opery a dať do pozornosti diela, ktorých renesancia belcanta v ostatnom polstoročí sčasti vdýchla život. Na Slovensku sa však objavil len zlomok z nich.

Autor: Pavel Unger

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár