Olga Bezsmertna: Nedokázala som si predstaviť, že odídem z Ukrajiny a budem spievať na svetových scénach

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na javisku Opery Slovenského národného divadla sa 4. júna 2022 po prvýkrát predstavila medzinárodne etablovaná ukrajinská sopranistka Olga Bezsmertna. Jej debutovou rolou stvárnenou na slovenskej opernej scéne (hoci sa so Slovenskom spája aj začiatok jej umeleckej dráhy), bola titulná postava z Dvořákovej opery Rusalka. V rozhovore porozprávala nielen o svojich začiatkoch, ceste na svetové operné javiská, prístupe k práci či o Rusalke, ale aj o situácii vo svojej vojnou zmietanej domovine.

Spev vyštudovala na Kyjevskej národnej hudobnej akadémii a jej medzinárodnú kariéru odštartovala výhra v súťaži Neue Stimmen v Nemecku, po ktorej sa stala internou sólistkou Viedenskej štátnej opery, kde naštudovala množstvo postáv. Následne dostala pozvania na hosťovanie po prestížnych scénach na festival v Salzburgu, do Bavorskej štátnej opery v Mníchove, do milánskej La scaly, Zürichu, Budapešti, Saarbrückenu, Wiesbadenu, Florencie, Berlína a množstva ďalších, na ktorých sa predstavila po boku svetových umeleckých osobností. Žije so svojou rodinou vo Viedni.

Olga Bezsmertna, foto: Iryna Buchegger

Pani Bezsmertna, prečo ste sa rozhodli byť opernou speváčkou?

Nepochádzam z hudobníckej rodiny a doma sa u nás spievalo len príležitostne, napríklad pri oslavách. V 90. rokoch, keď sa rozpadol Sovietsky zväz a Ukrajina sa osamostatnila, nastalo obdobie veľkých zmien, boli to ťažké časy. Na podnet našej susedky sa rodičia rozhodli zapísať ma do detského zboru, aby som sa len tak neponevierala po vonku, keďže otec a mama chodili do roboty a deti sa v podstate starali samé o seba. Tak som teda v šiestich tokoch začala účinkovať v detskom zbore, neskôr som sa stala aj jeho sólistkou a spievala som v ňom až do konca základnej školy.

Zbormajsterka sa ma opýtala, čím by som sa chcela stať a ja som odpovedala, že režisérkou, ale ona ma už videla ako speváčku a šla so mnou na prijímacie skúšky na konzervatórium. Tam som sa zoznámila so svojou profesorkou spevu. Z jej energie, ako aj výzoru som bola veľmi nadšená. Hneď mi bolo jasné, že tam chcem zostať a učiť sa spievať.

Študovali ste v Kyjeve, ako si spomínate na tie časy a svoju vychýrenú profesorku?

V živote som mala iba dvoch pedagógov. Jedna bola zbormajsterka detského zboru a druhá profesorka z Kyjeva Jevgenija Mirošničenko, známa nielen na Ukrajine a v Sovietskom zväze, ale mala za sebou aj pozoruhodnú medzinárodnú kariéru koloratúrnej sopranistky. V roku 1961 bola na stáži v milánskej La Scale, kde pracovala aj pod vedením významnej španielskej koloratúrnej sopranistky Elviry de Hidalgo, ktorej najznámejšou žiačkou bola Maria Callas.

(pozn. red.: Jevgenija Mirošničenko hosťovala aj Opere SND v Bratislave, kde stvárnila dve Verdiho postavy – Violettu v La traviate 23. 3. 1967 a Gildu v Rigolettovi 30. 11. 1970, 3. 6. 1974 a 14. 9. 1977 – jej posledné bratislavské hosťovanie bolo v rámci Dní Kyjeva)

Jevgenija Mirošničenko (1931 – 2009), profesorka spevu Olgy Bezsmertnej, zdroj foto: internet

Nebola mi len profesorkou spevu, ale aj druhou mamou. Dala mi veľmi veľa a okrem spevu ma naučila aj medziľudským vzťahom, vysvetľovala mi napríklad, ako vchádzať do divadla, ako sa tam rozprávať s ľuďmi a pod. Sú to síce drobnosti, ale v našom prostredí veľmi dôležité. Používam ich dodnes.

Zrejme aj na Ukrajine platí staré známe, že doma nie je nikto prorokom a neprijali vás do kyjevskej opery…

Profesorka mi stále hovorila, že má nevidí na ukrajinskej scéne a zdôvodňovala to tým, že mám celkom iné vnímanie spevu a môžem byť aj univerzálny hlas. Mohla by som sa teda od lyriky postupne dopracovať aj k dramatickejším postavám, takže uvidím, ako sa môj hlas bude prirodzene vyvíjať. Doslova mi povedala, že by nechcela aby som pracovala na Ukrajine. Vtedy som sa aj urazila, pretože som sa tu narodila, vyrástla, študovala a bolo pre mňa samozrejmosťou byť pre Ukrajinu prospešnou. Svoju profesorku som presvedčila, aby sme to predsa len v kyjevskej opere skúsili. Prišla som na konkurz, kde ma síce pochválili, vraj by ma aj prijali, ale možno trochu neskôr. Vlastne mi jemne povedali dovidenia. Bola som sklamaná.

Viem, že ste vo svojich začiatkoch skúšali šťastie aj v Trnave…

Počas štúdia na konzervatóriu som sa zúčastňovala rôznych workshopov, masterclassov či súťaží a áno, jednu z prvých medzinárodných súťaží som absolvovala v Trnave, kde som porotu zaujala Trnavského piesňou Ružičky (pozn. red.: Olga Bezsmertna tu v roku 2004 získala Cenu Spoločnosti Mikuláša Schneidera-Trnavského za najlepšiu interpretáciu Trnavského piesne). Ako som si rozširovala rozhľad, čoraz viac som sa chcela rozvíjať, študovať. Chcela som počúvať iných, spoznať rôzne štýly interpretácie… Stále som si ale nedokázala predstaviť, že odídem z Ukrajiny a budem spievať na svetových scénach, lenže taký už bol asi môj osud.

Olga Bezsmertna, Dominique Meyer, súťaž Neue Stimmen v Nemecku, 2011, foto: wikipedia

Dostali ste sa do Viedenskej štátnej opery. Prezraďte našim čitateľom svoju cestu do tohto svetového operného divadla…

Výrazný a nečakaný pohyb nastal po víťazstve v súťaži Neue Stimmen v Nemecku, kde bol predsedom poroty vtedajší riaditeľ Viedenskej štátnej opery Dominique Meyer (pozn. red.: od roku 2021 je riaditeľom milánskej La Scaly). Následne som dostala ponuku a sólistickú zmluvu a cítila som sa ako medzi nebom a zemou. Bol to zvláštny pocit a nevedela som sa rozhodnúť, čo mám urobiť, pretože som už vtedy viacerých žiakov vyučovala spev, mala som rodinu a dva a polročnú dcérku. Viacerí sa ma snažili odradiť hovoriac, že ma tam pokazia a budú ma nútiť spievať všetko, aj to, čo mi nesedí…

Prišlo ale rodinné rozhodnutie a vnímali sme to ako jedinečnú šancu, ktorá sa už nemusí zopakovať. Zároveň som cítila podporu blízkych a vedela som, že ak to nevyjde, mám sa kam vrátiť. Vždy som mala pochybnosti, nahovárajúc si, že som len taká obyčajná Olga Bezsmertna, ktorú nezobrali ani len do kyjevského divadla a teraz mám byť zrazu sólistka Viedenskej štátnej opery? Vnímala som to ako skok na Olymp.

J. F. Halévy: Židovka, Viedenská štátna opera, 2015, Olga Bezsmertna (Rachel), foto: Michael Pöhn / VŠO

Vo Viedni ste boli internou sólistkou osem rokov. Aké boli začiatky?

Bola to veľmi aktívna práca, musela som sa učiť party v rôznych jazykoch, skúšalo sa každý deň, učila som sa nemčinu… Prvé dva roky boli veľmi stresujúce, ale postupne som prijala tempo a štýl veľkej profesionálnej scény. Pochopila som, ako to celé beží, ako sa pracuje efektívne a zrazu to šlo.

Po dvoch mesiacoch vo Viedni bolo treba zastúpiť chorú kolegyňu v Hindemithovej opere Cardillac. Rolu Dámy som sa naučila za týždeň. Po odspievaní tejto postavy mi vedenie začalo ešte viac dôverovať a krátko nato som dostala Grófku z Figarovej svadby. Doskakovanie do postáv je akosi môj osud, pretože ma stále volajú niekoho nahrádzať (smiech). Naučila som sa byť v takýchto situáciách flexibilná a riaditeľstvo vedelo, že ak sa niečo stane, môžu ísť za Oľgou.

Myslím, že je to aj kvôli speváckej škole, podľa ktorej ma moja profesorka učila. Vždy mi hovorila, že musím byť stále pripravená na sto percent, ale aj to, že v divadle musím byť pripravená na hocičo.

W. A. Mozart: Figarova svadba, Viedenská štátna opera, Olga Bezsmertna, foto: Michael Pöhn / VŠO

Čo vám dalo toto prvé angažmán?

Viedeň je medzinárodná scéna, kam sa pozývajú najznámejšie umelecké osobnosti, takže som mala príležitosť zoznámiť sa s inšpiratívnymi ľuďmi. Boli tam veľmi dobrí kouči a korepetítori. Viedenská štátna opera je svetové divadlo, kam chodia umelcov spoznávať aj producenti a intendanti iných divadiel či festivalov. Tak to bolo aj v mojom prípade a na základe účinkovania vo Viedni ma zavolali aj na Salzburský festival. Zakrátko som dostala pozvanie do Zürichu, Mníchova, Milána, Berlína a ďalších miest.

Prečítajte si tiež: (recenzie viedenských inscenácii s Olgou Bezsmertnou)
Pelléas a Mélisanda vo Viedni (a vode)
Ľadový Eugen Onegin s horúcim spevom vo Viedenskej štátnej opere

V súčasnosti pôsobíte ako umelec na voľnej nohe. Je to pre vás výhodnejšie?

Na voľnej nohe som bola už pred pandémiou, kvôli ktorej sa mi zrušilo veľa zmlúv, ale akosi ma to nezneistilo. Narodilo sa nám tretie dieťa a bola som rada, že sa môžem venovať rodine, pretože s dvomi predchádzajúcimi deťmi bol väčšinou manžel. Obdobie pandémie mi usporiadalo priority v živote a poskytlo mi čas na ďalší rozvoj. Ale musím povedať, že každodenná divadelná práca, ako aj zdravé vypätie, ktoré som zažila vo Viedenskej štátnej opere, mi chýba.

C. Debussy: Pelleas a Melisanda, Viedenská štátna opera, 2017, Olga Bezsmertna (Mélisande), Adrian Eröd (Pelléas), foto: Michael Pöhn
A. Dvořák: Rusalka, Viedenská štátna opera, 2020, Olga Bezsmertna (Rusalka), Jongmin Park (Vodník), foto: Michael Pöhn

Stály angažmán mi poskytoval viac istoty, ale na druhej strane som cítila málo slobody. Umelec na voľnej nohe si môže viac vyberať roly či divadlá, lenže na druhej strane zasa musí napríklad neustále cestovať… Pokiaľ môžem, snažím sa brať so sebou aj svoju rodinu, ale syn ide o rok do základnej školy, takže to už bude o čosi náročnejšie. Zrejme nedokážem jednoznačne odpovedať, či je lepšie byť v stálom angažmáne alebo pracovať na jednorazové zmluvy. Oboje má svoje výhody aj nevýhody, ale teraz sa cítim lepšie na voľnej nohe.

Ako pristupujete k interpretácii postavy?

Vždy sa snažím ísť za svojím citom a za hudbou. Nikdy v živote som nemala konflikty, či už s dirigentom alebo režisérom, vždy sme si našli spoločnú cestu, ale hudbu považujem za hlavnú. Neustále objavujem, čo sa prostredníctvom nej snažil skladateľ vyjadriť a nikdy som nechcela spievať iba na základe predpísaných notových značiek.

Každý človek, a speváci nie sú výnimkou, majú lepšie aj horšie dni. Raz sa vám darí, inokedy sa trápite. Pre mňa sú veľkými motivátormi ostatní účinkujúci. Stačí, ak počujem kvalitné prvé tóny kolegov sólistov, dobrý orchester, zbor a zrazu všetko ide ako po masle.

Olga Bezsmertna pred milánskou La Scalou, zdroj foto: internet

Od svojej profesorky som sa naučila, že sa nedá pracovať po troške. Aj keď sa vám nechce alebo nedarí, musí vás niečo motivovať, aby ste do svojho výkonu vložili čo najviac. Často odchádzame z javiska spotení ale diváci majú zážitok a ocenia to. Mám rada svoju prácu a vždy sa snažím do svojho spevu dať všetko, čo môžem. Dostala som spevácky talent a nechcem si ho nechať pre seba, ale rozdávať ho ľuďom.

Ktorú postavu by ste radi stvárnili?

Veľmi by som si chcela zaspievať Tosku. Je to moja vysnívaná rola a uvidím, či do nej niekedy dorastiem. V jej parte má speváčka príležitosť uplatniť svoj hlas aj herecký talent. Mám rada Pucciniho, aj ho rada interpretujem, aj keď nie všetky postavy. Spievala som napríklad Mimi, ktorá má veľmi peknú hudbu, veľmi sentimentálnu, ale jej cesta životom sa končí smutne, keď mladá a chorá umiera. Toto vnímam veľmi citlivo – nerada umieram na javisku, hoci som napríklad spievala aj Verdiho Desdemonu. Jej smrť však nastane za celkom iných okolností. Aj Toska napokon umiera, no napriek tomu je mojou vysnívanou postavou.

P. I. Čajkovskij: Opernhaus Zürich, 2017, Olga Bezsmertna (Tatiana), Pavol Bršlík (Lenskij), foto: Monika Rittershaus

Čo iní autori, napríklad Mozart?

Mozarta považujem za povinného skladateľa a jeho hudbu milujem. Vždy som ju chcela a chcem aj naďalej spievať. Aj svojich žiakov som učila, že sa k nemu majú pravidelne vracať aj vtedy, keď s ním práve nemajú kde vystupovať. Jeho hudbu považujem za balzam pre speváka.

V súčasnosti vyučujete?

Teraz študentov nemám, ale ako som už spomínala, na začiatku svojej umeleckej dráhy som dva a pol roka učila v Kyjeve. Táto skúsenosť mi dala veľmi veľa a v tomto období som nielenže učila, ale aj ja som sa učila popri žiakoch. Byť pedagógom nie je len povolanie, ale aj zodpovednosť. Pedagóg musí mať dostatok času, odvahu, citlivé ucho a pokoru. Počas svojej pedagogickej praxe som mnohé pochopila. Teraz študentov nemám pretože by som sa im nemohla naplno venovať. Súčasťou pedagogickej práce je aj zodpovednosť za profesijný život žiaka.

Moja profesorka mala ku každému žiakovi individuálny prístup. Bola veľmi férová a pravdovravná, dokonca som zažila, ako žiakovi povedala, aby sa už spevu nevenoval, pretože v tom nevidela budúcnosť. Radšej mu hneď na začiatku poradila, aby sa našiel v niečom inom. Musím uznať, že sa jej slová vždy potvrdili. Mala veľký talent nielen spevácky, ale aj pedagogický, a na základe skúseností vedela predvídať.

Vnímam aj skutočnosť, že dnešní mladí ľudia majú menej trpezlivosti, chcú mnohé kroky preskočiť, rýchlo dobyť veľké scény a podobať sa skúseným umelcom. Myslím si, že až raz budem menej spievať a pocítim, že je vhodný čas, opäť začnem učiť.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2022, Peter Mikuláš (Vodník), Olga Bezsmertna (Rusalka), foto: Jozef Barinka / SND

Pristúpme teraz k Rusalke, s ktorou ste prišli do Bratislavy. Po prvýkrát ste ju spievali vo Viedni…

Vo Viedni so ju spievala v dvoch sériách s Piotrom Beczałom a tu v Bratislave je Princom Pavol Bršlík, s ktorým som už účinkovala v Čajkovského Eugenovi Oneginovi v Zürichu. V Rusalke s ním účinkujem po prvýkrát a podobne je to aj s Janou Kurucovou, s ktorou som už spievala v Mozartovej Figarovej svadbe v Berlíne. S ostatnými spevákmi bratislavského obsadenia Rusalky som umelecky vystúpila po prvýkrát, ako aj s dirigentom Robertom Jindrom. V Bratislave sa cítim veľmi príjemne, sú tu skvelí kolegovia.

Prečítajte si tiež:
Repríza Rusalky v Opere SND. Šťastná náhoda či trend?
(recenzia bratislavskej Rusalky)

Ako vnímate postavu Rusalky?

Hudba tejto opery je veľmi hrejivá a plná citu, čo je vlastne kontrastom k samotnej postave Rusalky, pretože ako vodná víla, žijúca v studenej vode, by mala byť chladná. Už pri študovaní tejto postavy vo Viedni som si hľadala správnu rovnováhu medzi chladom víly a ľudským teplom. Opäť som našla správnu cestu v Dvořakovej hudbe, z ktorej som nadšená, hoci som od tohto skladateľa zatiaľ spievala iba túto operu a niekoľko piesní.

Rusalka je chladná ale v istom momente zrazu cíti že ju niečo volá odísť zo svojho sveta. Je to hrejivý pocit lásky. Snažím sa byť srdečný a priateľský človek, mám rada ľudí, a preto som v sebe musela chladnú polohu Rusalky hľadať. Réžia v Bratislave je jednoduchá, nebola pre mňa v ničom náročná.

Prečítajte si tiež:
Rusalka – klenot českej opernej tvorby
Etnologička Katarína Babčáková o mýte v librete Rusalky

Stvárnenie tejto postavy ponúka veľké množstvo rôznych speváckych aj hereckých polôh. Za veľmi šťastné považujem, že ma pri jej prvom naštudovaní vo Viedni viedli českí dirigenti. Premiéru dirigoval Jiří Bělohlávek, reprízy Tomáš Netopil a Tomáš Hanus. Pripravovali sme sa tam s českým koučom, ktorý nás naučil výslovnosť. O to viac ma teší, že Rusalku si po Viedni a Bratislave zaspievam aj v novej sezóne v milánskej La Scale pod taktovkou Tomáša Hanusa (pozn. red.: V La Scale sa Olga Bezsmertna v budúcej sezóne predstaví okrem Rusalky aj vo Figarovej svadbe či Ariadne na Naxe).

Fotografia zo skúšky Dvořákovej opery Rusalka v SND, Peter Mikuláš, Olga Bezsmertna, Robert Jindra, Pavol Bršlík, Jana Kurucová, foto: FB Robert Jindra

Zo svetiel reflektorov sa teraz presuňme do krutej reality. Ukrajina už viac ako100 dní čelí vojenskej agresii zo strany Ruska. Na prvú skúšku do SND ste prišli oblečená v tričku, kde bolo napísané Wir frieren für den Frieden. Opíšte našim čitateľom, žijúcim v slobodnej mierovej krajine, svoje pocity…

Cítila som, že sa niečo deje, ale až do začiatku vojny som nechcela veriť že sa v 21. storočí môže niečo také stať. Keď vypukla, akurát som cestovala do Mníchova na predstavenie a pamätám si, ako mi spolužiačka poslala fotografiu spadnutého lietadla a horiacej fabriky. Vtedy sa vo mne všetko zastavilo, bola som šokovaná. V Mníchove som od kolegov na skúške cítila veľkú podporu, ponúkali mi pomoc.

Veľmi som chcela svoju rodinu zobrať preč z Ukrajiny a pomedzi bombardovanie som volala našim. Dedina mojej babky, kde som aj ja vyrastala, už neexistuje, zbombardovali ju a zničili… Známi, kamaráti a rodina mi posielajú hrôzostrašné fotografie, volajú mi, že potrebujú pomoc s úplne základnými vecami ako voda, jedlo, hygienické potreby, lekárničky…

Tu zas vidím, ako ľudia celkom slobodne, spokojne a šťastne sedia v reštauráciách na káve či na pive – v porovnaní s Ukrajinou sú to dva úplne protikladné svetové póly. Snažím sa pomáhať, ako sa len dá, či už finančne alebo prostredníctvom humanitárnej pomoci. Počas predstavenia v Mníchove som mala výčitky svedomia a premýšľala som, či mám vôbec v Nemecku ostať, pretože kým ja som stála na javisku, moji kamaráti práve hľadali, kam sa schovať pred bombami, bojovali o holý život.

Ako vnímate, že aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí túto vojnu spochybňujú? Neveria čo sa deje na Ukrajine…

Viem veľmi dobre, čo je Putinova propaganda. Pred vojnou som vystupovala aj Rusku, spievala som vo Veľkom divadle v Moskve. V hoteli som často pozerávala televíziu a nechápala, čo všetko sú tam schopní narozprávať. Tam som sa stretávala s roky trvajúcou ruskou propagandou a ako svetobežníčka s určitým rozhľadom som si vypočula, akými informáciami tam kŕmia národ. Nepredpokladala som však, že to môže viesť až k takýmto zverstvám.

Doma televíziu nepozeráme, ale veľmi rada sa rozprávam so svojimi blízkymi a kamarátmi z Ukrajiny. Väčšina známych z Ruska mi ani nezavolala, ani nenapísala a ani o mňa a moju rodinu neprejavili žiaden záujem. Takže s nimi už ani nechcem zachovávať akékoľvek kontakty. Cítim, že majú úplne inú mentalita a myslím si, že si už s Rusmi asi nikdy nebudeme rozumieť. Mám niekoľkých známych, ktorí hľadajú cesty, ako z Ruska utiecť…

Veľmi ďakujem za podporu Slovensku, je pre nás veľmi dôležitá. Dáva nám silu veriť, že sme na správnej ceste. Nikomu sme nič zlé neurobili a Rusi k nám prišli a vyháňajú nás z našich domovov… Neviem pochopiť, prečo vlastne musíme opúšťať svoju krajinu…

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2022, klaňačka, Olga Bezsmertna prišla s vlajkou Ukrajiny, foto: Jozef Barinka / SND

Verme, že sa to skončí čo najskôr a čo najlepšie. Prejdime opäť k príjemnejším témam. Ako ste trávili čas v Bratislave?

V Bratislave som bola aj s rodinou, poprechádzali sme sa po meste. Je veľmi príjemné. Kúpila som si tu aj kyslú smotanu (smiech), pretože vo Viedni ju nemajú. Ako som už spomínala, vyrastala som na dedine u babky, kde som bola zvyknutá na mlieko a smotanu. Mám ju veľmi rada.

Mám za sebou náročný týždeň, hneď po predstavení Rusalky v Bratislave som vo Viedni účinkovala na benefičnom koncerte na podporu Ukrajiny a krátko nato na koncerte v Zürichu. V sobotu sa opäť vraciam do Bratislavy odspievať Rusalku (pozn. red.: 11. júna 2022) a po nej ma vo Viedni čaká ďalší benefičný koncert. A potom už, dúfam, budem oddychovať až do novej sezóny.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár