Oľga Hanáková, predstaviteľka viacvrstevnej interpretácie

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Mezzosopranistka Oľga Hanáková, rodáčka z Bánoviec nad Bebravou, by sa 14. augusta t.r. dožila 95 rokov. Pochádzala z umelecky exponovanej rodiny Hanákovcov, z ktorých brat Bohuš bol dve desaťročia (až do svojej emigrácie) jej mimoriadne úspešným kolegom v opere Slovenského národného divadla. Zato ona bola sólistkou našej reprezentatívnej opernej scény plných štyridsať rokov (1947 – 1987) až do svojej smrti. Do súboru nastúpila ako absolventa Štátneho konzervatória o sezónu skôr než jej najčastejšia alternantka Nina Hazuchová.

Speváčkine operné úlohy by som rozdelil do štyroch skupín: úlohy komické, úlohy rozsahom menšie, úlohy ťažiskové a interpretácia negatívnych postáv. Nebudem sa však vyjadrovať ku kreáciám jej prvých umeleckých rokov, ktoré som nemal možnosť sledovať. Napríklad podľa dokumentácie speváčka v roku 1954 stvárnila titulnú rolu vo Wasserbauerovej inscenácii Bizetovej Carmen, ktorá sa udržala v repertoári SND do konca 60. rokov. Hoci som operné predstavenia pravidelne navštevoval od roku 1957, nikdy sa mi (na rozdiel od troch jej kolegýň, ktoré v tom období úlohu stvárňovali) nepodarilo ju počuť a vidieť v úlohe, ktorá je snom všetkým mezzosopranistiek.

Podobne som nemal možnosť (zo súkromných dôvodov) počuť jej kreáciu Händelovho Xerxesa v roku 1969. No na základe dôverného poznania jej speváckej kariéry si trúfam povedať, že obe spomínané úlohy nepatrili k jej profilovým.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 1954, Janko Blaho (Don José), Oľga Hanáková (Carmen), foto: Gejza Podhorský/Archív SND

Veľmi rýchlo som sa zato mohol zoznámiť s jej komickým i kreáciami. Bola rodenou herečkou, statický spev jej bol cudzí a herecké prostriedky vedela dávkovať účinne a spontánne. Taká bola jej Kača v Dvořákovej komickej opere Čert a Káča (1955), Lady Pamela v Auberovom Fra Diavolovi (1957) a Rossiniho Rosina v Barbierovi zo Sevilly v Gyermekovej uvoľnenej inscenácii z roku 1960, v ktorej debutovali niekoľkí mladí speváci (Andrej Kucharský, Juraj Oniščenko, Ondrej Malachovský). Úlohu alternovala s Ninou Hazuchovou a kuriozitou bolo, že v druhom dejstve každá z predstaviteliek Rosiny spievala inú áriu.

Prečítajte si tiež:
Oľga Hanáková, univerzálna interpretka širokého spektra dramaticky výrazových postáv

Už pomerne zavčasu sa Hanáková dostala k postavám babiek či tetiek, v ktorých takisto uplatnila svoje zdravé komediantstvo. Bola chápavou Martinkou v Smetanovej Hubičke, skôr komickou než strašidelnou Ježibabou v Dvořákovej Rusalke, rázovitou majiteľkou kocúra Frugolou v Pucciniho Plášti i Blagotou v Suchoňovom Svätoplukovi (1960) s pôsobivým monológom v prvom dejstve (Milena, moje dieťa rodné).

E. Suchoň: Svätopluk, Opera SND, 1960, Boris Šimanovský (Dragomír), Bohuš Hanák (Mojmír), Oľga Hanáková (Blagota), Ján Hadraba (Svätopluk), Gustáv Papp (Záboj), foto: Archív Opery SND
R. Strauss: Gavalier s ružou, Opera SND, 1958, Oľga Hanáková (Octavian), Anna Hornungová (Sophie), Mária Steinerová (Maršálka), foto: Gejza Podhorský/Archív SND

Z jej veľkých kreácií, ktorých bolo najviac, som si vybral nasledovných deväť. Už v roku 1958 vytvorila Octaviana v Straussovom Gavalierovi s ružou ako rozšafného šibala a zvodcu dvoriaceho najprv Maršalke v inscenácii hosťujúcej Marie Steinerovej a potom rozkošnej Sofii Anny Marvoňovej. V nasledujúcom roku s Ninou Hazuchovou alternovala Verdiho Amneris, v ktorej dobre sekundovala vtedy vo vrcholnej forme sa nachádzajúcej Aide Margity Česányiovej. V roku 1961 stvárnila Mascagniho Santuzzu v Sedliackej cti a už tu naznačovala, že začína koketovať aj s úlohami pre dramatický soprán (k nim patrila napríklad aj Giulietta v Offenbachových Hoffmannových poviedkach).

Prečítajte si tiež:
Jubilejné sezóny Opery SND v retrospektíve (seriál)
Takí sme (v Opere SND) boli…
Takí sme (v Opere SND) boli…, (pokračovanie)

Vo Wagnerovom Tannhäuserovi (1963) bola v hlase erotickou Venušou pokúšajúcou titulného hrdinu dr. Gustáva Pappa. Priam strhujúci výkon podala v Menottiho Konzulovi (1966), ktorého inscenácia mala aj politický podtón. Speváčka dokázala dostať do svojho hlasu rozhorčenie, zúfalosť i odhodlanie politickou mašinériou ťažko skúšanej ženy a záver jej árie (Raz príde deň..) vyvolával v publiku nadšenie aj vďaka už blížiacemu sa politickému odmäku.

G. C. Menotti: Konzul, Opera SND, 1966, Oľga Hanáková (Magda Sorelová), foto: Jozef Vavro/Archív SND

V málo hrávanej Wagnerovej opere Rienzi (1967) jej výkon tak zaujal známeho recenzenta, že ten svoju kritiku premiéry nazval podľa ňou stvárňovanej mužskej postavy Adriano. Rozpoltené charaktery vytváraných postáv jej boli mimoriadne blízke, čo dokumentovala aj vo stvárnení Janáčkovej Kostolníčky v Kriškovej inscenácii Jej pastorkyne (1966). Jej poslednou veľkou „mladou“ postavou bola vdova Katarína v skvelej Fischerovej inscenácii Gréckych pašií od Bohuslava Martinu (1969), v ktorej alternovala postavu sympatickej prostitútky s rovnako skvelou a podstatne mladšou Martou Nitranovou.

V nasledujúcich rokoch potom vytvorila štyri zaujímavé kreácie negatívnych postáv starších žien. Prvou bola Ortrud vo Wagnerovou Lohengrinovi (1976), v ktorej dokázala, že jej sýty tón nemá problémy s hutnou hudobnou faktúrou skladateľových partitúr a s jeho požiadavkami po dramatickom výraze. V Kriškovej inscenácii Janáčkovej Káte Kabanovej (1978) bola zlostnou a prísnou Kabanichou nemajúcou pochopenie pre svoju po slobode túžiacu nevestu.

R. Strauss: Salome, Opera SND, 1976, Oľga Hanáková (Herodias), Gustáv Papp (Herodes), foto: Jozef Vavro/Archív SND

Do tohto okruhu patria aj dve kreácie z opier Richarda Straussa. Najprv bola mrazivou Herodiasou v Salome (1976) a potom zavraždenou vrahyňou Klytaimnestrou vo výbornom Frešovom naštudovaní Elektry (1980), v ktorej nebolo slabého výkonu (Elena Kittnarová, Anna Starostová, Juraj Hrubant, Gustáv Papp).

Oľga Hanáková patrila k tým operným umelcom, ktorí neinterpretovali spevácke party, ale vždy vytvárali hlasovými i hereckými prostriedkami operné postavy v širokej škále od jednoduchých po mimoriadne komplikované. Tí, čo navštevovali operu SND od konca päťdesiatych rokov, nevedia na ňu zabudnúť. Zomrela 29. mája 1990 v Bratislave.

Autor: Vladimír Blaho

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár