Oľga Hanáková, univerzálna interpretka širokého spektra dramaticky výrazových postáv

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 29. mája uplynie tridsať rokov od úmrtia opernej speváčky, mezzosopranistky Oľgy Hanákovej (narodila sa 14. augusta 1926 v Bánovciach nad Bebravou, zomrela 29. mája 1990 v Bratislave), dlhoročnej poprednej sólistky operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1947 – 1987.

Oľga Hanáková pochádzala z umeleckej rodiny akademického maliara Bohumila Hanáka, kde bola hudba súčasťou každodenného života rodiny. Matka rada a pekne spievala, otec pre vlastné potešenie často hrával na flaute a deti ho pritom nadšene počúvali. Umelecké gény zdedili aj jej súrodenci, starší brat Bohuš Hanák bol známym operným spevákom, sestra Jozefína Šestáková spievala vo Vojenskom umeleckom súbore, brat Ján Hanák bol scénografom košického divadla. Ako nadané mladé dievča začala študovať na Štátnom konzervatóriu u Arnolda Flögla, po jeho odchode pokračovala u Anny Korínskej (1943 – 1947).

Oľga Hanáková, foto: Magdaléna Robinsonová/Archív SND

Do operného súboru Slovenského národného divadla angažoval Oľgu Hanákovú v roku 1947 šéf opery Milan Zuna. Po menšej postave Bobylky v opere Rimského-Korsakova Snehulienka (1947) úspešne doštudovala náročnú postavu Azuceny v obnovenej inscenácii Verdiho Trubadúra (1948) pod taktovkou Ladislava Holoubka. Už tu prejavila svoj mimoriadny spevácky talent. Nasledovali rôznorodé charakterové postavy a menšie úlohy v mezzosopránovom i altovom odbore akými boli ľudským teplom prežiarená Filipievna v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1949, 1952, 1972, 1978), Geneviéva v Debussyho opere Pelléas a Mélisanda (1958), hlasovo pôsobivá Krčmárka z Musorgského Borisa Godunova (1977).

Z českej opernej tvorby spievala Feklušu z Janáčkovej Káti Kabanovej (1949), Veronu v Blodekovej opery V studni (1949). Zo Smetanových postáv stvárnila Martinku z Hubičky (1950, insc. 1941; 1952, 1955), Ľudmilu z Predanej nevesty (1953, 1968, 1983), hlasovo i herecky presvedčivú Krasavu z Libuše (1961). Bola tajuplnou i ľudskou Ježibabou v Dvořákovej Rusalke (1953, 1972) i temperamentnou Kačou v jeho opere Čert a Kača (1955).

A. Dvořák: Čert a Káča, Opera SND, 1955, Oľga Hanáková (Káča), Juraj Martvoň (Čert Marbuel), foto: Gejza Podhorský/Archív SND

Zvučným a mäkkým mezzosopránom spievala postavy svetového repertoáru, Martu v Gounodovom Faustovi a Margaréte (1948, 1975), Luciu z Mascagniho Sedliackej cti (1950, insc. 1947), Rosaliu z d´Albertovej Nížiny (1951, 1979). Sýtu hlasovú kantilénu uplatnila vo Verdiho operách ako Maddalena v Rigolettovi (1951, 1956, 1970), Flora Bervoix v Traviate (1955, 1963), Emília v Otellovi (1958), hrdá Amneris v Aide (1959), uhrančivá Ulrika z Maškarného bálu (1964, 1970) a Preziosilla zo Sily osudu (1965). Spevácku techniku a krásne výšky uplatnila v Rossiniho postavách Rosiny v Barbierovi zo Sevilly (1960) a Izabelly v Talianke v Alžíri (1965). Vytvorila žánrovo pekne vykreslenú figúrku Frugoly z Pucciniho Plášťa (1968), Clotildu v Belliniho Norme (1969), pozoruhodný výkon podľa kritiky podala ako Suzuki v Madame Butterfly (1971).

Temperament a zmysel pre dramatický výraz prejavila v Bizetovej Carmen (1954) vo Wasserbaurovej inscenáci, ďalšími reprízami dozrievala a vytvorila jedinečnú spevácko-hereckú kreáciu. Výborne vystihla komickú polohu Pamely v Auberovom Fra Diavolovi (1957), pekným znelým hlasom spievala Giuliettu v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1963). Veľké hlasové rozpätie jej umožnilo zvládnuť úlohy sopránové úlohy ako Santuzza v Mascagniho opere Sedliacka česť (1961), Dona Anna v Mozartovom Donovi Juanovi (1961), Cudzia kňažná v Rusalke (1961, insc. 1953), po ktorých sa opäť vrátila k postavám mezzosopránovým.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 1954, Janko Blaho (Don José), Oľga Hanáková (Carmen), foto: Gejza Podhorský/Archív SND

Vytvorila skvelé typy mladých naivných chlapcov Cherubína v Mozartovej Figarovej svadbe (1955), Siebla v Gonodovovom Faustovi a Margaréte (1956). Krásnym teplým hlasom spievala Octaviána v Straussovom Gavalierovi s ružou (1958), kde s nevšedným vkusom zosúladila spevácku stránku s hereckou. Bola gusliarom Nežatom v opere Rimského-Korsakova Sadko (1960), vytvorila pôsobivého a presvedčivého Adriana vo Wagnerovej opere Rienzi (1967).

Nosné výšky, zvučný dramatický stred a zamatovú farbu hlbokých polôh uplatnila vo Wagnerových postavách Venuše z Tannhäusera (1963), démonickej Ortrudy z Lohengrina (1976), spevácky a herecky vyváženej Mary v Blúdiacom Holanďanovi (1984). Dramaticky diferencovala titulnú postavu Händlovej opery Xerxes (1969), bola štýlovou Klytaimnestrou v Gluckovej Ifigénii v Aulide (1970). Skvele charakterizovala Herodias zo Straussovej Salome (1976), vytvorila mnohovrstevný životný portrét zlomenej osobnosti Klytaimnestry v jeho Elektre (1980).

Z modernej tvorby stvárnila Katu z Konjovićovej Koštany (1948), Efrosinu v Pipkovom Momčilovi (1950), Annu v Egkovom Revízorovi (1959). S úspechom sa zmocnila dramatických charakterových postáv moderného repertoáru ako Katarína v opere Jiřího Pauera Zuzana Vojířová (1959), zemitej, realistickej postavy Pani Herringovej v Brittenovom Albertovi Herringovi (1966). V Janáčkových operách vytvorila veľkou dramatickou gradáciou Kostolníčku Buryjovku v Jej pastorkyni (1966), presvedčivo stvárnila despotickú a vypočítavú Kabanichu v Káti Kabanovej (1978), obe v réžii Branislava Krišku.

G. C. Menotti: Konzul, Opera SND, 1966, Oľga Hanáková (Magda Sorelová), foto: Jozef Vavro/Archív SND

V inscenáciách Miroslava Fischera vytvorila exponovanú, brilantnú a herecky sugestívnu Magdu Sorelovú v Menottiho Konzulovi (1966), veľkým hereckým a pozoruhodným speváckym výkonom zaujala odbornú kritiku ako Pani Flora v Menottiho opere Médium (1976). Stvárnila spevácky výraznú a herecky presvedčivú vdovu Katarínu v Gréckych pašiách Bohuslava Martinů (1969). Bola nezabudnuteľnou starou černoškou Máriou v úspešnej Gershwinovej opere Porgy a Bess (1974). V opere gruzínskeho skladateľa Taktakišviliho Tri životy (1974) naštudovala Matku a v Brittenovej Žobráckej opere (1977) priekupníčku pani Trapesovú.

S hlbokým citom interpretovala Zimoňku zo Suchoňovej Krútňavy (1949, 1952, 1965), neskôr i Školnicu (1978) v Kriškovej inscenácii. Vytvorila spevácky i herecky bohato výrazovú, skrúšenú i nástojčivú Blagotu zo Suchoňovho Svätopluka (1960, 1970, 1985). V Cikkerových operách vynikajúco vykreslila Maru v Jurovi Jánošíkovi (1954), výrazne charakterizovala Pepitu v Rozsudku (1979), vydarenou figúrkou bola Chrobáková v opere Zo života hmyzu (1987). Stvárnila sebeckú a vypočítavú Boženu v Holoubkovej Rodine (1960), Petrovu matku v opere Miroslava Bázlika Peter a Lucia (1967), láskavú a dobrú Matku vo Frešovej detskej opere Martin a slnko (1975), vrúcnosťou citového prejavu zaujala v postave Villonovej matky vo Frešovom vrcholnom opuse Francois Villon (1986). Bola pôsobivou Telvou v Urbancovej Pani úsvitu (1976) a presvedčivou Rozáliu v jeho Tanci nad plačom (1979).

E. Suchoň: Svätopluk, Opera SND, 1960, Boris Šimanovský (Dragomír), Bohuš Hanák (Mojmír), Oľga Hanáková (Blagota), Ján Hadraba (Svätopluk), Gustáv Papp (Záboj), foto: Archív
R. Strauss: Gavalier s ružou, Opera SND, 1958, Oľga Hanáková (Octavian), Anna Hornungová (Sophie), Mária Steinerová (Maršálka), foto: Gejza Podhorský/Archív SND
B. Urbanec: Pani úsvitu, Opera SND, 1976, Jaroslava Sedlářová (Matka), Oľga Hanáková (Telva), foto: Jozef Vavro / Archív SND

Ku koncu svojej umeleckej činnosti opäť vytárala charakterové postavy, akou bola Lucia v Mascagniho Sedliackej cti (1984), Marcelina v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1985), Starenka Buryjovka v Janáčkovej Jej pastorkyni (1986) a Giovanna vo Verdiho Rigolettovi (1987).

Oľga Hanáková získala titul laureátky na festivale mládeže v Bukurešti (1953) a vo Varšave (1955). Jej krásny hlas širokého rozpätia sa uplatnil v piesňovej tvorbe a v interpretácii symfonických diel a oratórií. So Slovenskou filharmóniou vystupovala na domácich i zahraničných pódiách v náročných vokálno-symfonických a oratoriálnych dielach. Napr. v roku 1956 spievala s Annou Hrušovskou, Dr. Jankom Blahom a Františkom Zvaríkom sólo v Beethovenovej 9. symfónii pod taktovkou Václava Talicha a v roku 1970 s dirigentom Ladislavom Slovákom so sólistami Elenou Kittnarovou, Františkom Livorom a Ondrejom Malachovským. V repertoári mala Beethovenovu Misa solemnis, Mozartovo Requiem, Dvořákove sklady Stabat materRequiem. Ako operná a koncertná speváčka hosťovala v Taliansku, Nemecku, Belgicku a Maďarsku.

B. Martinů: Grécke pašie, Opera SND, 1969, Ondrej Malachovský (pop Grigoris), Oľga Hanáková (vdova Katarína), zbor Opery SND, foto: Archív DU

Oľga Hanáková už od roku 1946 spolupracovala s rozhlasom, kde interpretovala piesňovú tvorbu i operné árie zo svojho repertoáru. Účinkovala v rozhlasových nahrávkach opier Suchoňovej Krútňavy (1955), Mascagniho Sedliackej cti (1960), Cimarosovho Tajného manželstva (1964) a Cikkerovej opery Rozsudok (1980).

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku