Opera bez divákov v Prahe

Milovníci operného divadla sú dnes odkázaní na sledovanie (zato mimoriadne atraktívnych) prenosov či záznamov predstavení z veľkých svetových operných scén. K nim sa najnovšie pridala česká televízia v spolupráci s Národným divadlom Praha a Raiffeisenbank, ktorí zorganizovali v priestoroch len nedávno opäť sfunkčnenej pražskej Štátnej opery benefičný operný koncert Ve zpěvu hledejme úlevu… na podporu krízovej Linky seniorov prevádzkovanej spoločnosťou Elpida.

Takmer štyri mesiace po dramaturgicky skvelom otváracom koncerte zrekonštruovanej budovy pôvodne Nemeckého, neskôr Smetanovho divadla, a teraz Štátnej opery v Prahe, sme opäť mohli vidieť prostredníctvom umeleckého kanálu Českej televízie ČT art jej krásny (tentoraz vzhľadom na pandémiu koronavírusu prázdny) interiér a vypočuť si 12 ukážok speváckeho umenia popredných českých sólistov. Celkový dojem mierne ochudobňoval len klavírny sprievod spevákov (s rúškami na ústach klaviristov), no najviac ma opäť zaujala dramaturgia koncertu.

Nie že by bola celkom podľa mojich predstáv, ale vysoko kvitujem skutočnosť, že až na pieseň toreadora z Bizerovej Carmen nenadbiehala vkusu širšej vrstvy adresátov. Jadro dramaturgie koncertu tvoril český repertoár vytvorený v kombinácii známych a menej známych hudobných čísel. V dobe, v ktorej sa česká spoločnosť zmieta zbytočne v nezmieriteľnej politickej konfrontácii a neznášanlivosti, bol akcent na národný repertoár azda aj gestom volajúcim po zjednotení sa ľudí tvárou tvár voči nebezpečnej chorobe.

Dramaturgia zaradila do programu aj dve ukážky z pôvodných, kvôli karanténe neuskutočnených projektov, totižto pieseň od Zdeny Kaprálovej, talentovanej žiačky Bohuslava Martinů a manželky Jiřího Muchu (syna slávneho Alfonsa), ktorá opustila tento svet vo veku 25 rokov (1940) a ukážku z kedysi populárnej opery Jaromíra Weinbergera Švanda dudák.

Svetový repertoár predstavovali Puccini, dvakrát Pražanmi kedysi tak milovaný Mozartov Don Giovanni, Bizet a Schubert. Interpretačne sa na programe podieľali traja tenoristi, štyria barytonisti, basistov zastupoval len Jiří Sulženko a päť sopranistiek.

Azda najmenej vydarene pôsobili dve úvodné čísla z Predanej nevesty – duet Kecala a Jeníka v interpretácii Jiřího Sulženka a Pavla Černocha, a najmä duet Mařenky a Vaška (Jana Sibera a Josef Moravec), pri ktorom dochádzalo aj ku kolízii s klavírnym sprievodom. V Prahe už dlho pôsobiaca Rumunka Anda-Louise Bogza má pravú taliansku farbu a štýl, hoci v modlitbe Toscy jej hlas znel trocha menej sviežo než pred pätnástimi rokmi, kedy som ju v tejto úlohe počul v pamätnej Morávkovej inscenácii. Aj jej frázovanie sa mi zdalo trocha svojvoľné.

Barytonista Jiří Brückler „odpinkal“ pijácku pieseň Giovanniho v rýchlom tempe, no tónovo zaujal menej. V nasledujúcom tercete dony Elviry, Leporella a Giovanniho sa najviac páčila Kateřina Knežíková. Áriu Princa z Rusalky vzorovo predniesol Pavel Černoch, pričom jeho skôr lyrický tenor má pôsobivý „zábal“ a mäkkosť. V mimoriadne náročnom monológu Káte Kabanovej sa Alžbeta Poláčková kvalitne vyrovnala s expresivitou i veľkým rozsahom partu. Európska (podľa mňa trocha preceňovaná) hviezda Adam Plachetka v piesni Escamilla kládol väčší dôraz na údernosť tónu než na eleganciu spevu, čo sa už pomaly pri tejto árii stáva pravidlom.

S piesňou Zdeny Kaprálovej s modernou hudobnou rečou sa popasovala (až na menšiu farebnosť hlasu) Tereza Štepánková. Príjemne sa počúval hlas barytonistu Svatopluka Sema v árii Švandu dudáka. Mimo opier zaletela dramaturgia aj výberom Schubertovej Ave Marie v podaní Štefana Margitu. Hoci voči estetike jeho tónu možno mať výhrady, ako interpret je skvelý.

Program uzatvorila Dana Burešová áriou Libuše (nie však proroctva), tá spolu s príhovormi Jána Buriana, riaditeľa pražského Národného divadla, dala akúsi symbolickú bodku za podujatím, ktoré najviac zabodovalo svojím zámerom a dramaturgiou.

Autor: Vladimír Blaho

písané z priameho televízneho prenosu koncertu 30. 4. 2020

Ve zpěvu hledejme úlevu…
Benefičný koncert Národného divadla Praha
30. apríla 2020, koncert v priamom prenosa odvysielali na ČT art

Dramaturgia: Per Boye Hansen, Ondřej Hučín

účinkovali

Spev: Adam Plachetka, Pavel Černoch, Štefan Margita, Kateřina Kněžíková, Alžběta Poláčková, Anda-Louise Bogza, Jiří Brückler, Svatopluk Sem, Jiří Sulženko, Dana Burešová, Josef Moravec, Jana Sibera, Tereza Štěpánková, Klavír: Alexandra Borodulina, Martin Levický, Zdeněk Klauda, Katarína Bachmannová

Programom sprevádzala Martina Preissová, členka Činohry Národného divadla Praha

B. Smetana: Znám jednu dívku…, duet Jeníka a Kecala z opery Predaná nevesta
Pavel Černoch (Jeník), Jiří Sulženko (Kecal), Alexandra Borodulina (klavír)
B. Smetana: Vy jste zajisté ženich…, recitativ a duet Mařenky a Vaška z opery Predaná nevesta
Jana Sibera (Mařenka),  Josef Moravec (Vašek), Alexandra Borodulina (klavír)
G. Puccini: Vissi d´arte…, ária Tosky z opery Tosca
Anda-Louise Bogza, Alexandra Borodulina (klavír)
W. A. Mozart: Fin ch‘han dal vino…, ária Dona Giovanniho
Jiří Brückler, Martin Levický (klavír)
W. A. Mozart: Ah taci, ingiusto core…, tercet z opery Don Giovanni
Kateřina  Kněžíková (Donna Elvira), Adam Plachetka (Don Giovanni), Jiří Sulženko (Leporello), Zdeněk Klauda (klavír)
A. Dvořák: Vidino divná…, ária Prince z opery Rusalka
Pavel Černoch, Martin Levický (klavír)
L. Janáček: Víš, co mi napadlo?, spev Káti z opery Káťa Kabanová
Alžběta Poláčková, Zdeněk Klauda (klavír)
G. Bizet: Votre toast…, ária Escamilla z opery Carmen
Adam Plachetka, Zdeněk Klauda (klavír)
V. Kaprálová: Sbohem a šáteček
Tereza Štepánková, Zdeněk Klauda (klavír)
J. Weinberger: Což zapomenout možno…?, ária Švandy z opery Švanda dudák
Svatopluk Sem, Martin Levický (klavír)
F. Schubert: Ave Maria
Štefan Margita, Katarína Bachmannová (klavír)
B. Smetana: Bohové věční…, spev Libuše opery Libuše
Dana Burešová, Zdeněk Klauda (klavír)

video (záznam koncertu)