Opera Slovenského národného divadla uvádza premiéru Verdiho Aidy

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenské národné divadlo pripravilo novú inscenáciu Verdiho opery Aida, ktorej uvedenie odsunulo v marci t. r. zatvorenie divadla kvôli pandémii koronavírusu. Príbeh zamurovanej lásky z podzemia tajomných staroegyptských pyramíd uvedú v novej budove SND v hudobnom naštudovaní Jaroslava Kyzlinka a v réžii Pavla Smolíka na premiérach 26. a 29. septembra 2020.

Uvedenie novej inscenácie Verdiho Aidy v Opere SND bolo už dvakrát preložené. Jej premiéra bola pôvodne naplánovaná v jubilejnej stej sezóne na november 2019, kedy ju spolu s ostatnými opernými premiérami muselo vedenie divadla presunúť na neskorší termín kvôli nutným opravám javiska opery a baletu v novej budove SND.

Uvedenie inscenácie v náhradnom termíne 13. a 14. marca 2020 následne neumožnilo zatvorenie divadla kvôli pandémii koronavírusu len niekoľko dní pred premiérou. Verdiho Aidu napokon Opera SND uvedie v predpremiére 25. septembra a v premiérach 26. a 29. septembra 2020 na javisku novej budovy SND. Premiéra mala byť súčasťou 56. ročníka festivalu Bratislavské hudobné slávnosti, ktoré organizátori začiatkom septembra zrušili.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Terézia Kružliaková (Amneris), Mária Porubčinová (Aida), foto: Zdenko Hanout

Sprievodným podujatím k premiére Aidy je aj výstava Tajomný Egypt nainštalovaná vo foyeri novej budovy SND, ktorú pripravil Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied so svojimi partnermi ako dar Opere SND pri príležitosti storočnice SND. Výstava potrvá do 18. októbra 2020 a písali sme o nej v článku Vernisáž výstavy Tajomný Egypt spojila v SND egyptológiu s Verdiho operou Aida.

Nová inscenácia má aj svoju samostatnú oponu, ktorá je zväčšeným diadémom srdcového skarabea z Tutanchamónovej hrobky. Pred oboma premiérami sa vo foyeri novej budovy SND uskutočnia Dramaturgické úvody.

Verdiho Aida je veľkolepé dielo a vzhľadom na veľký počet účinkujúcich na javisku (sóla, zbor, balet, komparz) či inscenačnú tradíciu si tento titul vyžaduje aj veľkú výpravu. ,,Scéna k novej Verdiho Aide je jedna z najvýpravnejších v storočnej histórii SND, a napriek tomu nebola najdrahšia. SND vyšla na 130 000 eur.” uviedol na stretnutí s novinármi riaditeľ Opery SND Rastislav Štúr.

Aida, príbeh lásky

Ako uvádza odborná literatúra, Verdiho štvordejstvová opera v talianskom jazyku Aida (opera drammatica) je príbehom lásky vklinenej do politických osudov dvoch národov. Je tu prítomný konflikt svedomia medzi láskou k žene a vlasti, medzi láskou a povinnosťou. Dramatické napätie medzi prostou túžbou po šťastí a železnými zákonmi štátu a náboženstva, túžba po slobode a odhodlanie k smrti sa stalo podkladom skutočnej hudobnej drámy.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Monika Fabianová (Amneris), Ján Galla (Egyptský kráľ), Rafael Alvarez (Radames), foto: Zdenko Hanout

Autorom námetu Aidy bol francúzsky egyptológ Auguste Mariette (1821 – 1881) ,,Zachované sú dve kópie pôvodného námetu – plánu opery, ktorý vo francúzštine dostal Verdi od impresária Opéry Comique Du Locla – a ten od Marietta. Tento text Verdi so ženou preložili do taliančiny. Z tohto potom Du Locle napísal scenár a ten potom Antonio Ghislanzoni prebásnil do libreta.” uviedla v rozhovore pre Opera Slovakia egyptologička z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied a z Nadácie Aigyptos Veronika Verešová, a k obdobiu príbehu dodáva:

,,Hoci sa v deji Aidy nespomínajú žiadne konkrétne historické osobnosti ani udalosti, z viacerých indícií, ktorým sa venoval predovšetkým nemecký egyptológ Thomas Schneier, je jasné, že najviac odzrkadľuje práve obdobie 1. tisícročia pr. Kr. a teda tzv. Tretie prechodné obdobie a Neskorú dobu.

Okrem týchto historických indícii je staroveký Egypt prítomný v Aide aj nepriamo. Ide hlavne o charaktery a funkcie hlavných postáv, ktoré sú doslova reprezentantmi staroegyptskej kultúry (faraón, faraónova dcéra, kňaz, nepriateľ, vojak, cudzinka). Je to aj dôležitá úloha náboženstva, kňazov a rituálov, ktoré sú v Egypte všadeprítomné, úloha lásky – k milovanej osobe či k vlastiktoré aj v starovekom Egypte predstavovali najvyššie hodnoty, boj proti nepriateľom, ktorí krajinu ohrozujú, či v neposlednom rade predstavy o posmrtnom živote, ktorý neznamenal pre starovekých Egypťanov koniec, ale nový začiatok.“ dodala v rozhovore Veronika Verešová k reprezentantom egyptskej kultúry v súvislosti k charakterom postáv Verdiho Aidy.

Prečítajte si tiež:
S egyptologičkou Veronikou Verešovou o Verdiho Aide a Egypte

Veronika Verešová zároveň participovala na príprave Aidy v SND, v rámci ktorej pripravila výstavu a vernisáž Tajomný Egypt. Okrem toho prispela textom o vzťahu k starovekému Egyptu do bulletinu novej inscenácie a s režisérom konzultovali niektoré detaily staroegyptských reálií, či už kvôli niektorým rekvizitám alebo choreografii na javisku.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Peter Mikuláš (Ramfis), zbor Opery SND, foto: Zdenko Hanout

Dramaturg Opery SND Martin Bendik vníma veľkoleposť a exotiku ako hlavné leitmotívy Aidy. ,,Ak toto dielo porovnáme s Verdiho predošlými operami, badáme, že je založené na jednoduchej, ba až zjednodušujúcej dramaturgickej schéme. Sila pseudohistorickej opernej fresky z čias faraónov nie je v intímnom príbehu, ten je zredukovaný na zjednodušenú love story, ktorej úlohou je udržať dejovú líniu a zrozumiteľnosť príbehu.

Ťažiskom sú monumentálne scény: prvá, v ktorej sa rozhoduje o vojvodcovi a koná sa veľkolepý odchod Radamesa do boja proti nenávideným Etiópčanom, a druhá, ktorá sprítomňuje slávnostné uvítanie hrdinu po veľkom víťazstve. Samozrejme, nebol by to Verdi, keby obidve scény vzájomne neodlíšil. Sú priam protikladné – prvá, burcujúca, so stupňujúcimi sa výkrikmi Ramfisa a zboru – „Vojna!“ – a druhá, fanfarónska, s veľkolepým pochodom, jasanie nad víťazstvom a utŕženou korisťou. Zaujímavo vyriešil Verdi záver opery. Každá veľká láska sa musí v dráme skončiť tragicky. Smrť je predpokladom starogréckej katarzie a máloktorá Verdiho opera sa končí bez tohto dôležitého dramaturgického elementu.“

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Maida Hundeling (Aida), Daniel Čapkovič (Amonasro), foto: Zdenko Hanout

Svetová premiéra Aidy sa konala 24. decembra 1871 v Káhirskej opere, v Európe ju po prvýkrát uviedli 8. februára 1872 v milánskej La Scale. Aidu sprevádza viacero mýtov a najrozšírenejší z nich koluje v súvislosti s jej vznikom.

,,Myšlienka, podľa ktorého bola Aida skomponovaná na otvorenie Suezu, či nebodaj názor, že zaznela priamo počas tejto slávnosti, je mýtus. A veľmi rozšírený. Egyptský chedív (panovník) skutočne začal negociovať s Verdim a požiadal ho, aby na inauguráciu Suezského prieplavu skomponoval kantátu. Skladateľ odmietol so slovami, že nepíše úžitkovú hudbu (pamätal zrejme na neblahú skúsenosť s písaním Hymnu národov, Inno delle nazioni, na svetovú výstavu v Londýne).

Aida bola špeciálnou objednávkou pre otvorenie novej Káhirskej opery, ale do tohto procesu zasiahla vis maior. Presnejšie, Prusko-francúzska vojna. Kulisy Aidy zostali ,,uväznené” v hlavnom meste Francúzska a kvôli ozbrojenému konfliktu ich nebolo možné vyviesť z krajiny. Káhirskú operu napokon otváral Rigoletto.“ uviedla pre Opera Slovakia historička opery Lucia Laudoniu, ktorá nielen tento mýtus ozrejmuje v článku Nad slávou slnko (ne)zapadá. Odtajnené tajomstvá Verdiho Aidy.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, AIDA_Michal Lehotský (Radames), Jozef Benci (Ramfis), foto: Zdenko Hanout

Aida v SND

V storočnej histórii SND doteraz Aidu uviedli osemkrát. Po prvýkrát ju na javisku SND zinscenovali 27. februára 1923 pod taktovkou Milana Zunu a v réžii Josefa Munclingera. Zaujímavosťou je, že Aidu v SND dvakrát dirigoval aj hosťujúci Pietro Mascagni v marci 1925 a v novembri 1927. Derniéru posledného spracovania Aidy v SND v hudobnom naštudovaní Ondreja Lenárda a v réžii Miroslava Fischera z roku 1998 (mala viac ako 100 repríz) uviedli 17. júna 2015. Premiéra deviateho uvedenia sa uskutoční 26. a 29. septembra 2020.

Prečítajte si tiež:
Verdiho Aida v histórii Opery Slovenského národného divadla

Nové naštudovanie Verdiho Aidy malo byť, spoločne s Rusalkou uvedenou v minulej sezóne, návratom Ondreja Lenárda za dirigentský pult Opery SND. Popredný slovenský dirigent zrušil spoluprácu so SND a dôvodom jeho vtedajšieho rozhodnutia z decembra 2019 bolo nedodržanie prísľubu šéfky rezortu kultúry SR Ľubice Laššákovej riešiť zlé odmeňovanie umelcov opery. Zrušenie účinkovania v Opere SND vysvetlil Ondrej Lenárd riaditeľovi Rastislavovi Štúrovi ,,ako znak protestu a prejavu nesúhlasu s konaním pani ministerky kultúry…“

Po týchto okolnostiach Aidu hudobne naštudoval český dirigent Jaroslav Kyzlink, ktorý pred 15 rokmi dirigoval toto dielo v SND v pozícii vtedajšieho šéfdirigenta bratislavského operného súboru.

,,Aida je dôležitým zlomovým bodom vo Verdiho tvorbe a spolu so Simonom Boccanegrom či Donom Carlosom javí istý odklon od predošlej tvorby. Toto dielo je veľkou výzvou pre všetkých – sólistov, zbor či orchester. Zaujímavosťou je, že Verdi v Aide takmer po prvýkrát využíva v rôznych scénach, prevažne v tých intímnych sólistických, vedľajšie nástroje ako napríklad basklarinet alebo anglický roh a využíva farebnosť inštrumentácie orchestra. V Aide znie aj šesť ,,aidoviek” – trubiek staroegyptskej formy, ktoré dal vyrobiť Verdi exkluzívne pre toto dielo. Z kompozičného hľadiska je v Aide pre mňa najzaujímavejší kontrast medzi opulentnými a veľkými zborovými scénami s viac ako 200 umelcami, a intímnymi obrazmi hlavných protagonistov.“ uviedol Jaroslav Kyzlink.

Verdiho Aidu uvedie Opera SND v réžii Pavla Smolíka, ktorý toto dielo inscenoval po prvýkrát. ,,V opere Aida sa v plnej miere ukazuje Verdiho tvorivý potenciál. Nielen „čistou hudobnou invenciou“, ale najmä skladateľovou schopnosťou zaujímavo prepojiť hudobný tvar s mimohudobným dramatickým obsahom. Inými slovami: Verdi sa nám pri komponovaní Aidy, ako ostatne v mnohých operách pred Aidou i po nej, opäť predstavuje v dvojjedinej úlohe skvelého skladateľa, ale aj rovnako nadaného dramatika.

Režisér Pavol Smolík počas ideovej skúšky opery Aida, 2019, foto: Archív SND

Pri formovaní deja postupuje spolu s libretistom vlastne celkom jednoducho. Rozohrajú príbeh bez akýchkoľvek zbytočných zložitostí: u staroegyptskej princeznej Amneris slúži ako otrokyňa Aida, ktorá je v skutočnosti princeznou znepriatelenej Etiópie. Obe ženy milujú egyptského vojvodcu Radamesa. Ten si vyberie Aidu. Príbeh naoko banálny, ale tetivu napätia v ňom rozochvieva práve rozpor medzi osobnými túžbami, snami, citmi hlavných postáv a mravným imperatívom, ktorý stojí proti nim. Ak totiž Radames miluje Aidu, zrádza Egypt. A Aida zaľúbená do Radamesa sa stáva nepriateľkou rodnej Etiópie. Vo Verdiho skladateľských rukách sa táto prostá schéma stáva dostatočne obsažným materiálom na napísanie plnokrvnej hudobnej drámy.“ uviedol pre Opera Slovakia režisér Pavol Smolík a dodáva:

,,Keď sme so scénografom Marekom Hollým uvažovali nad podobou našej novej inscenácie, boli sme si vedomí problému, ktorý Aida pred inscenátorov stavia: veľké exteriéry a interiéry sa tu v rýchlom slede striedajú s komornými scénami s jedným až tromi sólistami. To si vyžaduje flexibilnú scénografiu. Nevsadili sme na variovanie jediného scénického objektu, ako je to u inscenácií Aidy často zvykom (zväčša sú to viac či menej rafinované pôdorysy masívnych statických schodísk kombinovaných s kulisami-prospektmi), ale vytvorili sme set niekoľkých veľkých, no pritom pohyblivých objektov, ktoré spoločne ponúkajú širokú paletu priestorových kombinácií. A tento „funkcionalistický princíp“ sme spojili s veľkým dôrazom na precízne dielenské vypracovanie všetkých detailov. Naša dekorácia je plná „kameňa“, plastických hieroglyfov a „ušľachtilých kovov“. Tu sme sa mohli oprieť o skvelú prácu umelcov z našich divadelných dielní.

Kľúčovou stránkou inscenačného stvárnenia diela je práca s interpretmi na charakteroch postáv a ich vzťahoch. Tu sme sa mali spolu s dirigentom Jaroslavom Kyzlinkom tiež o čo oprieť, keďže pri štúdiu Aidy sa zišla skutočne skvelá skupina sólistov zo Slovenska i zahraničia.

Dozvedel som sa, že portál Opera Slovakia pravidelne sleduje veľké množstvo mladých ľudí. Nebudem ich mystifikovať, že Aida je zábavná (v duchu všeobecne vžitého predsudku, že len zábavnosť je cestou k mladému divákovi). Ako rodič a dlhoročný pedagóg viem, že mládež v tomto našom pomotanom svete, zložitejšom ako kedykoľvek predtým, nástojčivo hľadá pravdu o človeku, ktorej rozmerom je aj krása. No a práve tieto dve polohy Aida ponúka s uhrančivou nástojčivosťou.“

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Terézia Kružliaková (Amneris), Michal Lehotský (Radames), zbor Opery SND, foto: Zdenko Hanout

Autorkou kostýmov je slovenská kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová, pre ktorú je to prvá Aida v jej doterajšej kariére. Do výpravnej Aidy ich Umelecko‑dekoračné dielne SND vyrobili takmer tristo.

,,Pri kreovaní výtvarného konceptu Aidy ma provokovali tri roviny: Prvá – psychologická, druhá – opulentne formálna – protokolárna a napokon aj filozofická. V prvej sa pred očami dejín odohráva priam strindbergovská dráma, ktorá si postupne vyžaduje výtvarnú intimitu – z veľkých detailne vypracovaných figurálnych kompozícií prechádzam v závere do asketického kostýmového riešenia. Druhá, manifestačne okázalá (triumfálna scéna 2. dejstva), ktorá nám pripomína, že mnohokrát bezduchá megaforma supluje nebezpečenstvo moci. Tretia, kde pri bádaní egyptskej kultúry a jej tvaroslovia pochopíme, že všetko okolo nás sa po stáročia vytvára zo základných tvarov štvorca a kruhu. Tie umožňujú skladaním a následne deštruovaním vytvoriť pocit harmónie a opačne, deštrukcie – v scéne neustálym hľadaním pevného tvaru – akejsi Rubikovej kocky – ideálnych pravidiel v histórii dejín. Ako vieme, nikdy sa to nedarí…

Scénu navrhol slovenský scénograf Marek Hollý, ktorý s Pavlom Smolíkom spolupracoval aj na operných inscenáciách SND Španielska hodinka či Puritáni.

,,K scéne Aidy celý tím pristupoval ako k veľkému výpravnému titulu. Od začiatku tvorby inscenácie sme riešili to, ako sa vysporiadať s veľkou dekoratívnosťou toho obdobia. Rozhodol som sa, že scénografiu budem riešiť prostredníctvom štylizovania a zväčšenia šperkov z tej doby. Základ scénografie Aidy tvoria dva pohyblivé kubusy, ktoré vytvárajú rôzne prostredia. Kubusy sú funkčné, hrajú zo štyroch pohľadových strán. To znamená, že nie sú samoúčelné a riešia všetky scénické situácie. Pomáhajú nám tiež pracovať s inscenovaním zboru, nesú znaky božstva v chráme a pod. V úvode je to jedna kocka, ktorá sa rozíde na dva kusy, až sa postupne rôznymi variáciami prepracujeme k záverečnej scéne súdu a kobky s odsúdeným Radamesom. K tejto inscenácii sme vytvorili aj oponu, ktorá okrem iného oddeľuje prestavby. Je to asi 150-krát zväčšený egyptský šperk, ktorý bol, mimochodom, veľkým orieškom aj pri jeho výrobe. Veľká poklona divadelným dielňam SND za skvelú realizáciu celej výpravy.” uviedol pre Opera Slovakia Marek Hollý.

Zbory zaznejú v naštudovaní hlavného zbormajstra Opery SND Pavla Procházku a choreografom je Jaroslav Moravčík.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Rafael Alvarez (Radames), Peter Mikuláš (Ramfis), Monika Fabianová (Amneris), zbor Opery SND, foto: Zdenko Hanout

V súvislosti s preloženými premiérami či aktuálnou situáciou pandémie koronavírusu sa priebežne menilo aj obsadenie sólistov. Egyptského kráľa (bas) budú stvárňovať Ján Galla v alternácii s Ondrejom Mrázom, egyptskú princeznú Amneris uvedú mezzosopranistky Monika Fabianová a Terézia Kružliaková, v titulnej postave etiópskej otrokyne Aidy sa budú striedať sopranistky Mária Porubčinová, Maida Hundeling a Adriana Kohútková. V postave egyptského vojvodcu Radamesa sa predstavia tenoristi Rafael Alvarez, Michal Lehotský a Boldizsár László, basová postava veľkňaz Ramfis zaznie v interpretácii Petra Mikuláša a Jozefa Benciho, etiópskeho kráľa Amonasra stvárnia barytonisti Daniel Čapkovič a Sergej Tolstov. Kňažky budú sopranistky Adriana Banásová a Katarína Flórová a tenorovú postavu Posla stvárnia Ján Babjak a Ivan Ožvát.

Spoluúčinkuje Orchester a Zbor Opery SND, Balet SND, hosťujúci tanečníci a komparz.

www.snd.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

videozáznam tlačovej konferencie k premiére Verdiho Aidy v Opere SND

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku