Po vyše trojročnej odmlke zaznela v Opere Slovenského národného divadla opäť Mozartova Čarovná flauta v inscenačnej podobe z decembra 2009. Z piatich hlavných postáv dostali tri nových predstaviteľov. V tejto sezóne je to po Pucciniho Bohéme ďalší titul, vracajúci sa v obnovenom naštudovaní, hoci tento fakt divadlo na webovej stránke či na plagáte nijako nezvýrazňuje.
Inscenačný tím v zložení Svetozár Sprušanský (réžia) a Alexandra Grusková (scéna a kostýmy) dostal v čase zrodu inscenácie Čarovnej flauty od Wolfganga Amadea Mozarta objednávku na rodinný typ predstavenia. To bol aj dôvod, prečo s vtedajším dramaturgom Petrom Zagarom neprenikal do hĺbavejších, filozofických vrstiev predlohy. Vnímal ako dominantnú jej rozprávkovú dimenziu v štýle široko dostupného ľudového divadla.
V roku 2009 na opernej pôde debutujúci činoherný a muzikálový režisér Svetozár Sprušanský sa k tomuto druhu vrátil až po desiatich rokoch. V detskom titule Rozprávka o šťastnom konci od Petra Zagara. K výkladu Čarovnej flauty však inscenátori nenašli svojbytnejší kľúč a spoliehali sa na komunikáciu s mladým publikom zdvojením troch hlavných postáv detskými predstaviteľmi (Paminka, Taminko a Papagenko vstupovali aj do hovorených spojovacích textov, ktoré sú na rozdiel od spievaných v slovenčine, ba na jednom mieste aj v nárečí), roztancovaním viacerých scénok a angažovaním akrobatov. Vnímal som to vtedy – a nič sa nezmenilo – ako skôr únikovú cestu od rozlúsknutia viacrozmerného jadra predlohy.
Nezmenenou teda ostáva Čarovná flauta aj v roku 2023. Pôvodné naštudovanie malo ako hudobného garanta štýlovosti dirigenta Friedricha Haidera, ešte pred jeho angažmánom do funkcie riaditeľa Opery SND. Už vtedy po jeho boku stál Martin Leginus, zodpovedný za aktuálne obnovené uvedenie. Zhodou okolností, k návratu diela na javisko SND, došlo len tri týždne po premiére Čarovnej flauty v Opere Štátneho divadla Košice. V nej dirigent Vinicius Kattah pozitívne šokoval odlišným pohľadom na partitúru.
Nemožno sa teda ubrániť porovnaniam najmä pre diametrálne odlišné hudobné poňatia. Ukázalo sa, že to Kattahovo, dirigované od čembala, zapájaného nástroj do hudobných, ale aj hovorených čísel (oprel sa o kópiu manuskriptu, kde skladateľ uvažoval vo variáciách a improvizáciách) a hojne opretého o vokálnu ornamentiku, prinieslo oveľa viac kontrastov a prekvapení.
Prečítajte si tiež:
• Čarovná flauta: rozprávkový príbeh − nesmrteľná hudba − dielo ideovo vznešené
• Mozart – skladateľ vážnej a inej hudby
• Mozart a Salieri – mýtus a fakty
Koncepcia Martina Leginusa je až príliš strohá, v agogike rigídna, limituje priestor na voľnejšie a spontánnejšie muzicírovanie. Aj keď na nejednom mieste sú Leginusove tempá opodstatnene pomalšie ako Kattahove. Napriek tomu pôsobí bratislavský Mozart väčšmi „strojovo“, no zároveň s neúnosným počtom rytmických nezhôd medzi orchestrom a sólistami. Predovšetkým v ansámbloch. Po vcelku úspešnom Suchoňovom Svätoplukovi spred dvoch týždňov, v súčasnosti jediný stále prítomný dirigent Opery SND (tiež dôsledok škodlivej politiky odvolaného vedenia, pretože americký šéfdirigent je vo svojom domovskom divadle zriedka) odhalil, že o univerzálnosti v jeho prípade nemožno uvažovať.
Sólistické obsadenie navštíveného obnoveného naštudovania v podvečernom termíne 11. marca 2023 prinieslo rad debutov. Dva mimoriadne potešujúce. Po prvýkrát sme v Opere SND v kompletnej postave (vystúpila už na koncerte k pocte Edite Gruberovej) mohli obdivovať umenie slovenskej sólistky Viedenskej štátnej opery a hosťa mnohých svetových scén Slávky Zámečníkovej v úlohe Paminy. I pre ňu samotnú novej. Že jej vrúcny lyrický soprán je na mozartovskej parkete overený, to vieme zo zahraničia, ale čiastkovo aj z árií a duet na bratislavskom koncerte agentúry KAPOS v júni 2022.
Slávka Zámečníková odovzdala Pamine svoj tvárny, zamatovo obalený, technicky výborne ovládaný soprán, schopný modelovať štýlové frázy a dodávať spevu nespochybniteľnú emóciu. Nebola to len náročná ária z 2. dejstva „Ach, ich fühl´s“, ale rovnako do každého výstupu vkladala mäkký, obsažný, dynamicky vytvarovaný tón a čistotu intonácie.
Druhou radosťou obnovenej Čarovnej flauty bol Tamino v podaní Juraja Hollého. Bol to jeho debut v tejto inscenácii, no rolu má odspievanú v predchádzajúcich zahraničných angažmánoch. Nie je to len krásny timbre jeho hlasu, sýty a šťavnatý, rovnako zvučný v každej polohe, ale rovnako spôsob vnímania daného štýlu, tvorby fráz a narábania s výrazom. So Slávkou Zámečníkovou vytvorili dvojicu zladenú nielen vokálne, ale ponúkli navyše esteticky nefalšovanú predstavu o mladých hrdinoch opery, zdolávajúcich prekážky v ceste za naplnením ich vzťahu.
Tretím nováčikom inscenácie bol Štefan Kocán ako Sarastro. Ak by išlo o ohlásenú zdravotnú indispozíciu, dostal by sa jeho nanajvýš problematický výkon mimo hodnotenia. Nič také sa neudialo, takže so zármutkom musím konštatovať, že jeho nie tak dávno majestátny bas sa otriasa v základoch. Je rozkývaný, v polohách nevyrovnaný, miestami rytmicky a intonačne nepresný. Rovnako sa to prejavilo v prvom vstupe i oboch áriách.
Dvaja ďalší protagonisti figurovali už v pôvodnom obsadení z roku 2009. Daniel Čapkovič medzi časom prešiel do dramatickejšieho odboru, no po Rigolettovi, Escamillovi či najnovšie Mojmírovi, jeho návrat k Papagenovi z hľadiska hlasovej hygieny môže byť len na prospech. Spieva ho technicky bez problémov, hlas znie v každej polohe farebne a koncentrovane, akurát mu chýba drobulinká dávka spontánneho humoru, typického pre túto rolu. V hlase i herectve.
Martina Masaryková je jednou z maličkého počtu predstaviteliek Kráľovnej noci, ktoré prechádzajú slovenskými a českými divadlami. Jej soprán je síce stále pre daný part príliš lyrický, no technická stabilnosť, s akou si už dlhé roky zachováva virtuóznu koloratúru, je hodná špeciálneho obdivu.
Z menších úloh treba zaznamenať novú, sviežu Papagenu momentálne v Opernom štúdiu SND pôsobiacej Veroniky Bilovej. V košickej inscenácii vytvára aj Paminu, takže v zálohe máme ďalší sopránový talent. K pozitívam obsadenia treba prirátať aj Róberta Remeselníka ako Monostatosa, zatiaľ čo František Ďuriač partom Hovorcu doslova len preplával. Z trojice dám Kráľovnej noci (Andrea Vizvári, Miriam Maťašová a Denisa Hamarová) znela labilnejšie prvá.
Trio chlapcov z Bratislavského chlapčenského zboru (Dávid Dinga, Maroš Ujlaky, Šimon Kazán) spievalo primerane ich veku, pomerne zosúladene, no hlavne bolo autentické. Zbor Opery SND, tento raz pripravovaný Ladislavom Kaprinayom, svoje výstupy interpretoval bez znateľných výkyvov, no pridaná hodnota v ušľachtilosti tónu ostala skôr utajená.
Mozartova Čarovná flauta sa v bloku troch predstavení (ďalšie dve sú naplánované na prelome mája a júna), vo vhodných nevečerných termínoch stretla s veľkým záujmom publika. Prítomné boli všetky vekové kategórie, vrátane tej najmladšej (pre ňu zvyknú mnohé divadlá hrať upravenú podobu), čo je určite potešujúcim signálom. Pri takom nízkom počte predstavení za mesiac, resp. v rámci sezóny, v akom je nastavená prevádzka v „reformovanom“ móde, však argumentovať lepšími číslami v predajnosti vstupeniek nie je celkom korektné.
Autor: Pavel Unger
písané z obnovenej premiéry 11. 3. 2023
W. A. Mozart: Čarovná flauta
Opera SND, nová budova SND, Bratislava
Premiéra 2. decembra 2009
Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider
Dirigent: Martin Leginus
Réžia: Svetozár Sprušanský
Dramaturgia: Peter Zagar
Choreografia: Silvia Beláková
Scéna a kostýmy: Alexandra Grusková
Zbormajster: Ladislav Kaprinay (pôvodné naštudovanie Pavel Procházka)
osoby a obsadenie reprízy 11. marca 2023
Tamino: Juraj Hollý
Kráľovná noci: Martina Masaryková
Pamina: Slávka Zámečníková
Prvá dáma: Andrea Vizvári
Druhá dáma: Miriam Maťašová
Tretia dáma: Denisa Hamarová
Hovorca: František Ďuriač
Papageno: Daniel Čapkovič
Sarastro: Štefan Kocán
Papagena: Veronika Bilová
Monostatos: Róbert Remeselník
Prvý kňaz: Gustáv Herényi
Druhý kňaz: Michal Želonka
Prvý ozbrojenec: Michal Želonka
Druhý ozbrojenec: Jinxin Chen
Paminka: Stela Čahojová
Taminko: Šimon Somorovský
Papagenko: Samuel Somorovský
Prvý chlapec: Dávid Dinga
Druhý chlapec: Maroš Ujlaky
Tretí chlapec: Šimon Kazán
spoluúčinkuje: orchester a zbor SND a Bratislavský chlapčenský zbor
video
Súvisiace články:
Pucciniho Bohéma sa po necelých piatich rokoch vrátila do Opery SND. Prečo len v dvoch reprízach?
Koncert Operného štúdia SND
Juraj Valčuha po prvýkrát v SND. Pod jeho taktovkou zaznel Verdiho Don Carlo
Post scriptum k novej opernej inscenácii Čarovná flauta v Košiciach
Vernisáž výstavy venovanej tridsiatim rokom účinkovania Jolany Fogašovej na opernom javisku SND
