Opera SND premiéruje Mozartovu operu Così fan tutte

Bratislava – Prvou premiérou Opery SND v tomto kalendárnom roku bude komická opera W. A. Mozarta Così fan tutte v hudobnom naštudovaní Friedricha Haidera a v réžii poľského režiséra Mareka Weissa. Premiéry sa uskutočnia 22. a 23. januára 2016 v historickej budove SND.

V tomto roku si celý operný svet pripomína okrúhle 260. výročie narodenia hudobného velikána Wolfganga Amadea Mozarta (1756-1791), ale aj polokrúhle výročie 225 rokov od jeho smrti. Ale nielen tieto výročia salzburského rodáka viedli vedenie Opery SND k uvedeniu jednej z trojice jeho posledných operných diel Così fan tutte. Okrem toho, že túto operu mohol v SND hudobne naštudovať dirigent špecializujúci sa na Mozartovo dielo Friedrich Haider, vedenie Opery SND vníma Mozartovo dielo za veľmi dôležité.

,,Pestovanie Mozartovskeho repertoáru je veľmi dôležité pre každé divadlo, ktoré chce napredovať, ktoré chce ponúknuť všetkým zložkám profiláciu na tomto teréne, pretože tak Mozart ako povedzme Verdi alebo Wagner sú autori, ktorí nám zanechali veľké operné, hudobné posolstvo a ktoré nás vždy v určitých časových odstupoch vyzýva k určitým generačným výpovediam.

Takže pomaly by sme mohli hovoriť aj o určitom seriáli Mozartovských interpretácií a my pokračujeme v tom cykle, kedy tým prvým krôčikom bol Don Giovanni, ktorého pán Friedrich Haider nanovo hudobne naštudoval a potom to bola opera La clemenza di Tito ako menej známy opus, ktorý sme odprezentovali v slovenskej premiére. To znamená, že po tých dlhých rokoch sme sa majstrovi Mozartovi ospravedlnili, že sme sa na Slovensku dostali k tomuto dielu až tak neskoro.

No a aby to nebolo stále rovnaké, tak trochu premenlivo vyberáme raz z toho, a raz z onoho koša. Teraz sme volili jedno z veľkých dominantných, dobre známych Mozartových populárnych geniálnych diel, ktoré pochádzajú z poslednej etapy jeho tvorby – Così fan tutte.“, povedal na stretnutí s novinármi riaditeľ Opery SND Slavomír Jakubek.

Wolfgang Amadeus Mozart
(1756-1791)

Svetová premiéra opery Così fan tutte sa konala 26. januára 1790 v Burgtheatri vo Viedni. Slovenská premiéra sa uskutočnila v SND 19. novembra 1932 v hudobnom naštudovaní Karla Nedbala a v réžii Bohuša Vilíma. V SND bude táto opera uvedená piatykrát. 19. 11. 1932 (dir. Karel Nedbal, réž. Bohuš Vilím) 18. 12. 1971 (dir. Zdeněk Košler, réž. Karel Jernek, v bulletine novej inscenácie je chybný dátum druhého uvedenia 18.2.1971, správny dátum je 18. 12.1971), 19. 6. 1982 (dir. Gerhard Auer, réž. Miroslav Fischer) a 17. 1. 1998 (dir. Marcello Buffalini, réž. Pavol Smolík). Na Slovensku sa toto dielo hralo aj v Štátnej opere Banská Bystrica (1974, 1990, 2012) a v košickej opere (1970, 1988).

Operu hudobne naštudoval hudobný riaditeľ Opery SND Friedrich Haider a zinscenoval ju poľský divadelný a operný režisér Marek Weiss, ktorý zároveň riadi svoje divadlo a odmieta akékoľvek hosťovania. Pozvanie do Bratislavy prijal na základe osobnej skúsenosti a dobrej spolupráce s Friedrichom Haiderom, s ktorým pracoval na tejto inscenácii v Gdańsku a uznáva ho ako veľkého znalca Mozarta. Zbormajstrom je Ladislav Kaprinay a autorkou scény a kostýmov je poľská scénická a kostýmová výtvarníčka Hanna Szymczak.

Inscenácia nie je novinkou, do SND je prenesená a premiéru mala v marci 2014 v Komornej opere vo Varšave v júni 2013 a v Baltickej opere v Gdaňsku v marci 2014. Na javisku Opery SND je dielo naštudované v novom speváckom obsadení.

foto zo skúšky opery Così fan tutte v Opere SND, 2016
foto: Alena Klenková

,,Opera neskrýva nejaký špeciálny motív, ale už len samotný Mozart ako osobnosť je celková inšpirácia. Môžem len zopakovať, čo sa už viackrát povedalo, je to tá hudba, ktorá sa nás okamžite tak hlboko dotkne, je taká blízka, ale zároveň ešte stále skrýva isté nerozlúštené tajomstvá. Così fan tutte je pre mňa veľmi tragická, hlavne čo sa týka druhého dejstva. Zatiaľ čo v prvom hudba krásne plynie to druhé je, práve naopak, akoby prerušované, finále pozostáva z viacerých páuz. Najtragickejší je pre mňa záver, ktorý vlastne vôbec nie je vyjadrením veselosti, aj keď je napísaný ako allegro presto, ale skôr ako také svetlo na konci tunela. Aj Mozart tam má poznámku sotto voce, čiže jemné spievanie, volanie. Samozrejme, to, čo je typické pre Mozartovskú hudbu je jej priezračnosť.“, povedal pre Opera Slovakia Friedrich Haider, ktorý v bulletine k opere uvádza:

,,Dielo je skomponované v tónine E dur, ktorá má v hudbe viedenského klasicizmu jednoznačne negatívnu konotáciu. Ak si pozrieme povedzme jeden zo spisov Johanna Matthesona (1681 – 1764), dozvieme sa, že E dur vyjadruje „zúfalstva plný, či až smrteľný smútok“. Tento skladateľ z Hamburgu ju dáva aj do súvisu s „osudným oddelením tela od duše“.

V našom prípade by sme to mohli označiť ako opis presne zodpovedajúci danej situácii. Mozart však používa tóninu E dur na troch ďalších miestach opery, kde jej dopraje trochu inú dimenziu. Hneď na začiatku prirovnáva Don Alfonso vernosť žien k arabskému vtákovi Fénixovi: „Každý vie, že existuje, ale nikto nevie, kde je.“ (Má sa tak zrejme poukázať na to, že jeho skepticizmus spočíva na jeho vlastnej negatívnej skúsenosti). V árii „Per pietá bell’idol mio“ vstupuje táto tónina do deja tretíkrát. Fiordiligi vo svojej vernosti začína váhať a v hlbokom zúfalstve prosí neprítomného milého o odpustenie. Nakoniec sa aj finálna rozluka párov udeje v E dur tónine – totiž v momente, keď notár (alias Despina) pripraví svadobnú zmluvu.

Tónina E dur je teda v opere Così fan tutte podľa všetkého používaná ako konkrétny výraz nevery v láske. Prečo je teda aj terceto napísané v problematickej tónine E dur?“

W. A. Mozart: Così fan tutte, Opera SND, 2016,
M. Fabianová (Dorabella), P. Mikuláš (Don Alfonso), J. Šrejma Kačírková (Fiordiligi),
foto: Pavol Breiner

,,Vysvetlenie by sa dalo nájsť v jednom jedinom takte. Pri prvom opakovaní slova „desir“ totiž zaznie disonantný, desivo krásny akord, ktorý naše pocity pozdvihne takmer do nereálnej sféry. Cítime, že hudba opäť raz vie viac ako samotní ľudia. „Desir“ neznamená len „prianie“, nesie aj význam „žiadostivosť“! Ide hádam o zaznievajúce podvedomie žien, ktoré sa tu hlási o slovo? Ich strach, že ich láska k snúbencom možno predsa len nie je dosť silná? Skrýva sa v tejto tajomnej disonancii azda esencia toho, čo nám chce Mozart celou svojou operou povedať, a síce že v láske neexistuje istota a človek zvodom v princípe podlieha?

O tomto akorde sa už čosi popísalo a opakovane sa o ňom vedú diskusie. Doteraz sa nikomu nepodarilo vysvetliť ho s konečnou platnosťou. Hudobnej vede už vôbec nie. Aj ona si musí priznať porážku a (ako v prípade mníchovského univerzitného profesora Reinholda Schlötterera) vyhlásiť: „Tento akord je zázrak!“ Mozartova hudba nás opakovane stavia pred tajomstvá, ktoré pred nami nikdy neodkrýva.“ (zdroj: bulletin k opere)

Dielo v Opere SND je naštudované podľa vydania Alkor-Edition Kassel GmbH (Neue Mozart Ausgabe), Bärenreiter Praha s. r. o.

W. A. Mozart: Così fan tutte, Opera SND, 2016,
Mária Rychlová (Despina), Peter Mikuláš (Don Alfonso),
foto: Pavol Breiner

Podľa režiséra Mareka Weissa je opera Così fan tutte jedným z Mozartových majstrovských diel, jedna z najťažších opier pre scénické stvárnenie, pretože je veľmi komplikovaná. ,,Všetci režiséri a dirigenti, ktorí sa snažia urobiť len akúsi komédiu, nerozumejú, o čo v nej ide. Myslím, že táto opera ide veľmi hlboko a je dôležité robiť ju len jedným spôsobom. V tejto opere je debata o tom, čo znamená byť úprimný a čestný, žiť iba s jedným človekom do konca svojho života.

Don Alfonso, typický filozof ako Voltaire alebo Marivaux, vraví, že nie je možné byť úprimný a zároveň žiť iba s jedným človekom. A navrhuje akúsi hru, vskutku experiment. Diabolskou ideou tohto experimentu je, že milovaní chlapci Ferrando a Guglielmo nielenže predstierajú kohosi iného – preoblečú sa za Albáncov – ale, samozrejme, toto preoblečenie je iba hrou, pretože nikto neverí, že dievčatá Fiordiligi a Dorabella ich nespoznajú. No a keďže sa navzájom rozpoznali, táto hra by bola veľmi naivná, ale Mozart partnerov vymenil.

V tejto opere je to čosi neuveriteľné. Predstierajú, že sú kýmsi iným, odlišným, ale vymenili si partnerov, pričom všetci o tom veľmi dobre vedia vrátane dôsledkov. Vedia, že začínajú byť s iným partnerom práve tak, ako ich vlastní partneri sú zasa s niekým iným. Toto všetko sa stane odrazu v jednom okamihu.“, povedal pre Opera Slovakia Marek Weiss, ktorý toto dielo nevníma ako komédiu, ale dielo s hlbším zmyslom a dodal: ,,Na konci opery, keď sa všetko vyjasní, keď sa všetci vrátia k svojím vlastným partnerom, hudba znie veľmi smutno a dramaticky, pretože Mozart vedel, že po tomto experimente sa už nedá žiť tak, ako predtým. Všetko sa zmenilo, urobili čosi, čo zlomilo ich legálny život. Už nikdy nebudú šťastní.“ Celý rozhovor s Marekom Weissom si prečítate TU…

W. A. Mozart Così fan tutte, Opera SND, 2016, scéna,
foto: Pavol Breiner

Friedrich Haider odstupuje z pozície hudobného riaditeľa Opery SND

V závere tlačovej konferencie k premiére zároveň Friedrich Haider ohlásil svoj odchod zo SND. Urobil tak na základe vlastného rozhodnutia a končí ku koncu aktuálnej sezóny. So SND ostáva aj naďalej spolupracovať ako hosťujúci dirigent. Celé vyjadrenie Friedricha Haidera v podobe autentického prepisu z tlačovej konferencie si prečítate TU…

Wolfgang Amadeus Mozart: Così fan tutte
Opera SND
premiéry 22. a 23. januára 2016 v historickej budove SND

Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider
Dirigenti: Friedrich Haider, Ondrej Olos
Réžia: Marek Weiss
Scéna a kostýmy: Hanna Szymczak
Zbormajster: Ladislav Kaprinay
Dramaturgia: Martin Bendik

Fiordiligi: Eva Hornyáková, Jana Šrejma Kačírková
Dorabella: Terézia Kružliaková, Monika Fabianová, Denisa Hamarová
Guglielmo: Daniel Čapkovič, Aleš Jenis
Ferrando: Martin Gyimesi, Juraj Hollý
Despina: Jana Bernáthová, Mária Rychlová
Don Alfonso: František Ďuriač, Peter Mikuláš

vizuál k opere Così fan tutte v Opere SND

www.snd.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.