Opera SND uvádza premiéru Dvořákovej Rusalky

0

Odber týždenného newslettera

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Slovenské národné divadlo pripravilo premiéru novej inscenácie opery Rusalka od českého skladateľa Antonína Dvořáka. Príbeh o vodnej víle, ktorá doplatí na svoju lásku k človeku, zaznie v hudobnom naštudovaní Ondreja Olosa a v réžii Martina Kákoša, debutanta na opernom poli. Premiéry sa uskutočnia 20. a 22. februára 2020 v novej budove SND.

Dvořákova Rusalka je prvou opernou premiérou stej sezóny Slovenského národného divadla. Všetky tri operné premiéry muselo vedenie SND presunúť na neskoršie termíny kvôli nutným opravám javiska opery a baletu v novej budove SND, v ktorej podľa slov riaditeľa Rastislava Štúra ,,prebiehala rekonštrukcia ťahov na javisku a rekonštrukcia techniky pod točňou.“

K výberu titulu pre Opera Slovakia Rastislav Štúr uviedol: ,,Prvou premiérou, ktorá tu pred sto rokmi zaznela, bola Smetanova Hubička. Preto som chcel niečo české. Najviac sa nám hodila Dvořákova Rusalka.” Vedenie Opery SND zadalo inscenátorom konkrétnu požiadavku na vytvorenie predstavenia rodinného typu pre všetky vekové kategórie divákov.

Tlačová konferencia k premiére Rusalky v Opere SND, 2020, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

Nové naštudovanie Rusalky prichádza na javisko Opery SND po 15. rokoch od uvedenia ostatnej, Nekvasilovej inscenácie z roku 2005. Na čele inscenačného tímu novej Rusalky nastali zmeny. Namiesto pôvodne ohláseného autora hudobného naštudovania Ondreja Lenárda, ktorý túto spoluprácu odvolal, dielo zaznie pod taktovkou Ondreja Olosa.

Ondrej Lenárd svoje rozhodnutie odôvodnil nedodržaním prísľubu Ministerstva kultúry SR v súvislosti s odmeňovaním umelcov Opery SND. Vo svojom stanovisku riaditeľovi Opery SND Rastislavovi Štúrovi z 12. decembra 2019, uviedol: ,,Vážený pán riaditeľ, musím Vám oznámiť, že ruším naše dohovory o naštudovaní Rusalky a Aidy ako znak protestu a prejavu nesúhlasu s konaním pani ministerky kultúry, ktorá nevyhovela Vašej podmienke. Je mi to veľmi ľúto, ale ja už ďalej nemôžem znášať pocity absolútneho negovania a nezáujmu MK SR voči umelcom Opery SND.”

Rastislav Štúr sa následne k situácii vyjadril v reakcii pre DenníkN týmito slovami: ,,Pán Ondrej Lenárd bol pre mňa garantom vysokej umeleckej úrovne stej sezóny Opery SND, preto ma jeho rozhodnutie mimoriadne mrzí, ale zároveň ho chápem. Stále verím, že zlepšenie situácie príde hneď začiatkom nového roka, v opačnom prípade nemôžem ďalej pokračovať v mojej koncepcii riaditeľa Opery SND.”

Zmenil sa aj režisér inscenácie, Magdalénu Švecovú vystriedal slovenský režisér Martin Kákoš (dôvodom bola nezhoda divadla s režijnou koncepciou).

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Lenka Máčiková (Prvá lesná žienka), Adriana Banásová (Druhá lesná žienka), Alena Kropáčková (Tretia lesná žienka), Peter Mikuláš (Vodník), foto: Zdenko Hanoout
A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Jozef Benci (Vodník), Mária Porubčinová (Rusalka), foto: Zdenko Hanout

O diele

Autorom libreta Rusalky je český básnik, dramatik, prekladateľ, libretista a divadelný režisér Jaroslav Kvapil (1868 –1950), ktorého okrem iných podnetov inšpirovala aj Andersonova rozprávka Malá morská víla. „Přes různé motivy starší a nikoli výlučně domácí je v mé pohádce dosti živlu lidově českého, a duchem i formou její zúmysla chtěl jsem se přimknouti k nepřekonatelnému vzoru naší ballady, k Erbenovi.“ uvádza Kvapil k libretu.

V súvislosti so storočnicou Slovenského národného divadla je treba uviesť, že Jaroslav Kvapil podporoval myšlienku zrodu Slovenského národného divadla a bol aj členom Družstva Slovenského národného divadla, ktoré bolo vtedajšou vládnou mocou poverené založiť Slovenské národné divadlo.

Libreto vzniklo skôr a nebolo plánované pre konkrétneho skladateľa. Neskôr ho na základe inzerátu pražského Národného divadla Kvapil ponúkol prostredníctvom riaditeľa divadla F. A. Šuberta Antonínovi Dvořákovi. V ich autorskom spracovaní tak vzniklo jedno z najznámejších diel českej, ale aj svetovej opernej literatúry Rusalka – dalo by sa povedať slovanská verzia Andersenovej Malej morskej víly, v ktorej sú typické znaky Dvořákovho kompozičného štýlu, dva protikladné svety – ľudský a rozprávkový, a tiež jeho silný vzťah k prírode. Kvapilov kľúčový motív diela je Rusalkino vylúčenie z oboch nezlúčiteľných svetov.

Rusalku Dvořák skomponoval za pol roka na sklonku svojho života. V tomto období sa v opernej tvorbe zameral prevažne na rozprávkové námety. Svetová premiéra sa konala 31. marca 1901 v Národnom divadle Prahe. Dielo dnes patrí do fondu svetovej opernej literatúry.

Antonín Dvořák (1841 – 1904)

Na javisku Slovenského národného divadla toto dielo po prvýkrát zaznelo 5. novembra 1920 v hudobnom naštudovaní Milana Zunu a v réžii Bohuša Vilíma a počas storočnej histórie SND ho mohli diváci zhliadnuť v deviatich inscenačných spracovaniach. Jeho desiate naštudovanie zaznie v premiére 20. februára 2020.

Prečítajte si tiež:
Dvořákova Rusalka v číslach a spomienkach
(z histórie Rusalky v Opere SND)

K novej inscenácii

,,Dvořák nepochybne patrí k najvýraznejším osobnostiam českej hudby 19. storočia. Jadro jeho tvorby reprezentovala vždy inštrumentálna, predovšetkým orchestrálna hudba, ktorá sa stala základom koncertného repertoáru českej hudby romantizmu. Dvořáková operná tvorba je veľmi významnou etapou histórie českej opernej literatúry. Jeho najznámejšia a najhrávanejšia opera doma aj v zahraničí je Rusalka. Táto opera tvorí základ a súčasť spoločenského kultúrneho a národného povedomia.” uviedol pre Opera Slovakia dramaturg Opery SND Marek Mokoš a dodáva:

,,Po hudobnej stránke je opera charakteristická spojením ariózneho štýlu s formou uzavretých čísel a využitím príznačných motívov. Dvořákova Rusalka nie je iba romantickou rozprávkou, ale i silným psychologickým príbehom o súboji úprimnosti s pokrytectvom a zradou, hľadaní vlastnej identity, o zrelosti a podstate bytia či o ľudskej večnosti – duši. Tragika márnej lásky vodnej víly k človeku je podávaná s ľudským pochopením a strhujúcou dojímavosťou.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Peter Mikuláš (Vodník), Eva Hornyáková (Rusalka), foto: Zdenko Hanout

Dirigent Ondrej Olos má k Rusalke veľmi blízky vzťah. V súčastnosti toto dielo diriguje v Brne a Prahe a k nim pribudla nová inscenácia v Bratislave. ,,Rusalku považujem za jedno z najlepších javiskových diel svetovej opernej literatúry s nádherným libretom, hudbou, ktorá zahŕňa v sebe veľa nálad a zvukomaľby od temnoty, zásvetia, mystiky, nádychu impresionizmu, elegancie, aristokracie, vrúcnej lyriky a baladičnosti až k bujarej a zemitej rustikálnosti, hravosti. Najsilnejším momentom je však záverečná ,,dvořákovská” katarzia svetlo a východisko z tmy téma odpustenia v orchestrálnom finálnom oblúku premosťuje profánne so sakrálnym a transcendentným.” uviedol pre Opera Slovakia Ondrej Olos.

,,Partitúra je vysoko položenou latkou pre orchester, v rámci ktorého prakticky všetky nástrojové skupiny Dvořák obdarúva nesmiernou bohatosťou výrazu, ale najmä intimity, ktorá nejde len takpovediac ,,do prstov a strún”, ale najmä do zvnútornenej intentizy vnímania. V neposlednom rade je Rusalka výzvou aj svojou náročnosťou, virtuozitou. Orchester Rusalky je bohatý na farby, delikátne inštrumentovaný, jemný, dojímavý, vrúcny.” dodal dirigent k náročnosti partitúry. Ondrej Olos sa za dirigentským pultom bude striedať s Martinom Leginusom.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Denisa Hamarová (Ježibaba), foto: Zdenko Hanout

Pre známeho slovenského režiséra Martina Kákoša, ktorý má dlhoročnú skúsenosť s činohrou i hudobno-dramatickým divadlom, je Rusalka debutom na opernom javisku. ,,Rusalka je intímna vzťahová opera. Myslím si, že by sa mohla odohrávať kedykoľvek a v akejkoľvek dobe. Príbeh dievčaťa, rozhodnutého odtrhnúť sa od svojich koreňov, od svojej pôvodnej identity, od všetkého, čo dovtedy prežila, rozhodnutého vstúpiť do celkom iného, neznámeho sveta, v ktorom nakoniec pohorí a po návrate späť ju jej pôvodné prostredie odmietne, je nadčasový, univerzálny a môže sa odohrať kedykoľvek a kdekoľvek – tak v bratislavskom paneláku ako aj v rozprávke.

K svoje inscenácii v rozhovore pre Opera Slovakia Martin Kákoš dodal: ,,Napriek tomu, že vedenie Opery SND si vyslovene želalo predstavenie rodinného typu, teda také, aby zaujalo detského i dospelého diváka, nechceli sme vytvoriť iba rozprávkové obloženie príbehu. Sú v ňom dva paralelné svety – svet fantázie a rozprávky, ak chcete, svet detstva, ktorý je zároveň priestorom tolerancie k pestrosti a rôznorodosti a oproti nemu stojí reálny svet ľudí, svet racionality, často prízemných vášní, vypočítavosti, nielen ideálnej, ale aj tej bežnej ľudskej skutočnosti. A je to svet často netolerantný, neochotný prijať rôznosť, pestrosť… Tak, ako ju dokáže prijať svet detstva a fantázie.

Medzi týmito dvoma svetmi je priepastný rozdiel a ťažko vytvoriť most, ktorý by ich spojil. Rusalka sa o to pokúsi, ale nevychádza jej to. Stroskotá. Ocitá sa v priestore „medzi“. Ani víla, ani žena. Pre mňa je základnou nosnou ideou čosi, čo dnes tak honosne nazývame kríza identity. Nechcem navliekať na rozprávkový príbeh veľké posolstvá, ale táto téma sa mi vidí v Rusalke dominantná.

Milan Ferenčík, Martin Kákoš, skúška Rusalky v Opere SND, 2020, foto: Zdenko Hanout

Rusalka má tri dejstvá, z ktorých každé je svojim spôsobom iné. Prvé dejstvo je svetom rozprávky, fantázie a bohatých navzájom sa prelínajúcich štruktúr. Svet plný často bizarných postáv, čudných bytostí, nad ktorých existenciou sa nikto nepozastavuje. A zároveň je to svet harmónie pod ochrannými krídlami ježibaby, akýmsi duchom či zákonom tohto priestoru. Bohatšie využitie tanečných alebo iných štylizovaných situácii podčiarkuje rôznorodosť a pestrosť.

Druhé dejstvo je svetom reality, v našej inscenácii podčiarknuté prostredníctvom kostýmov istou uniformitou. A tretie dejstvo, najmä jeho záver, to už smeruje skôr k balade než k rozprávke. Je to vyprahnutý prázdny priestor, v ktorom princ hľadá Rusalku, možno aj svoje stratené detstvo. Nie nadarmo volá: „Kde jsi, pohádko má…“ Tieto močiare sú však už zbavené čara rozprávky, ale predstavujú skôr svet beznádeje a zúfalstva. Stratu harmónie, nežnosti… Bozk Rusalky je bozkom smrti.”

Nedošlo ani k výrazným úpravám diela: ,,Veľké zásahy sme nerobili, vypustili sme len niektoré opakovania. Nič viac sa neupravovalo. K drobným škrtom pristupoval dirigent Ondrej Olos s veľkou citlivosťou a myslím si, že z diela nič neuberú.” Celý rozhovor s režisérom si prečítate tu: Martin Kákoš: Rusalka v Opere SND je predstavenie rodinného typu

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Peter Berger (Princ), zbor Opery SND, foto: Zdenko Hanout
A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Jolana Fogašová (Cudzia kňažná), Peter Berger (Princ), foto: Zdenko Hanout

Prečítajte si tiež:
Etnologička Katarína Babčáková o mýte v librete Rusalky

Kostýmy navrhla Ľudmila Várossová. ,,Vo svojej láske k opere som si veľakrát našla k Rusalke divácku cestu, ale až terazprvýkrát mám možnosť byť súčasťou tímu k pripravovanej inscenácii. Zo všetkých dosiaľ videných Rusaliek ma azda najviac oslovila tá parížska v Carsenovej réžii a v brilantnom obsadení s Renée Fleming a Sergejom Larinom (záznam TU…, pozn. red.). Všetky situácie mali presnú logiku, silné dramatické odtiene, ale i veľkú dávku expresívnosti.”

K novej inscenácii Ľudmila Várossová pre Opera Slovakia uviedla: ,,Náš tím dostal zadanie vytvoriť rodinné predstavenie. Lyrizmus, až impresionizmus, vrúcny vzťah k prírode, ale aj baladickosť príbehu mi postupne odkrývali kľúč k riešeniu. Asimilácia dvoch svetov, dvoch kultúr je vždy nesmierne krehká, boľavá, niekedy až nemožná. Nadreálny, poetický svet prírodných bytostí, ich nevypočítavé konanie dávam do ostrého kontrastu so strohým až technicky generovaným spôsobom života ľudí. Kostýmy v prvom dejstve sú až manieristickou citáciou prírody, v druhom dejstve sa ocitneme na akomsi evente. Kostýmy ľudí sú znakovejšie, mierne historizujúce, ale nejasne ukotvené v dobe. Samotnú Rusalku nevnímam iba ako vodnú vílu, ale tragickú bytosť, pričom riziko jej túžby je prítomné po celý čas…”

Autorom scény je slovenský scénograf Milan Ferenčík, ktorý kedysi v Opere SND navrhol množstvo scén. Rusalka je pre neho návratom na toto javisko, na ktorom naposledy pripravil scénu k Straussovej operete Netopier v inscenácii Mira Grisu, uvedenej v roku 2011. Doteraz navrhol scénu k piatim inscenácií Rusalky v rôznych divadlách, z nich jedna sa ešte stále hráva v Prahe.

,,V novej inscenácii Rusalky v Opere SND som sa vrátil k princípu vytvoriť ilúziu rozprávky s dnešnými modernejšími prvkami. Používame točňu aby sme zdynamizovali premeny a snažil som sa scénu navrhnúť tak, aby bola prijateľná pre všetky generácie divákov. V prvom dejstve divák uvidí prírodu s mólom z prírodných drevených materiálov a v druhom dejstve sa presúvame do prostredia na zámku, kde som zvolil točité schodisko, podporené štvormetrovou sochou Afrodity ako symbolu ženy, okolo ktorej sa celý príbeh točí. V treťom dejstve sa opäť vraciame k scenérii prírody z prvého dejstva, pričom sa nám v súčinnosti s dejom javisko postupne vyprázdňuje. V našej Rusalke som sa v prvom rade snažil rešpektovať hudbu a libreto diela, čo považujem pri opere za kľúčové.” uviedol pre Opera Slovakia Milan Ferenčík.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Peter Mikuláš (Vodník), Eva Hornyáková (Rusalka), foto: Zdenko Hanout

Súčasťou inscenačného tímu je zbormajster Pavel Procházka, choreografie pripravil Jaroslav Moravčík a dramaturgami sú Pavol Smolík a Marek Mokoš.

Titulnú postavu v alternáciách stvárnia sopranistky Eva Hornyáková, Katarína Juhásová a Mária Porubčinová, v role Princa sa predstavia tenoristi Tomáš Juhás, Ľudovít Ludha a Peter Berger. Cudzia kňažná zaznie v interpretácii sopranistiek Jolany Fogašovej a Adriany Kohútkovej, Vodníka stvárnia Peter Mikuláš a Jozef Benci, Ježibabami budú mezzosopranistky Denisa Hamarová, Jitka Sapara-Fischerová a Denisa Šlepkovská.

V ďalších postavách sa v alternáciách predstavia: Hájnik, Lovec: Daniel Čapkovič, Ján Ďurčo a Pavol Remenár, Kuchtík: Jana Bernáthová a Katarína Flórová, Prvá lesná žienka: Lenka Máčiková a Andrea Vizvári, Druhá lesná žienka: Adriana Banásová, Renáta Bicánková a Eva Dovcová, Tretia lesná žienka Alena Kropáčková a Terézia Kružliaková.

Spoluúčinkuje orchester a zbor Opery SND a externí tanečníci.

Pred premiérou aj reprízami sa vo foyeri novej budove SND, so začiatkom od 18.15. h., uskutoční dramaturgický úvod, na ktorom sa diváci dozvedia rôzne zaujímavosti o diele a konkrétnej inscenácii.

Najbližšou premiérou Opery SND bude Verdiho Aida (13. a 14. marca 2020).

www.snd.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár