Bratislava – Opera Slovenského národného divadla uvádza premiéru novej inscenácie Pucciniho Toscy. Dramatický príbeh spaľujúcej vášne zaznie v hudobnom naštudovaní Rastislava Štúra a v réžii Martina Bendika. V titulnej postave sa v alternáciách predstavia hosťujúce sopranistky Jolana Fogašová a Maida Hundeling. Premiéry sa uskutočnia 2. a 3. júna 2018 a Slovenské národné divadlo Toscou otvorí piaty ročník festivalu európskeho divadla Eurokontext.sk.
,,V opere Tosca sa spevácka hviezda Floria Tosca dostáva pre nepriaznivé okolnosti do rúk sadistického šéfa tajnej polície baróna Scarpiu. Ten za oslobodenie jej milého, maliara Cavaradossiho, žiada maximálnu cenu – jej česť. Puccini tento vypätý dramatický konflikt zobrazuje strhujúcim hudobným jazykom, ktorý svojou emocionalitou a melodickou krásou dobýja srdcia divákov na celom svete už viac ako sto rokov. I dnes je jeho dielo stále aktuálne, vzrušujúce a provokujúce obe strany divadelného priestoru, javisko i hľadisko, k novým stretnutiam.“ uvádza sa v popise k Pucciniho Tosce na webovej stránke Slovenského národného divadla.
Tlačová konferencia k Pucciniho Tosce v Opere SND, 2018,
foto: Ľudovít Vongrej
Ako uviedol na stretnutí s novinármi riaditeľ Opery SND Slavomír Jakubek ,,Tosca je hit a zároveň jedna z najdokonalejšie napísaných hudobných drám a majstrovské dielo.“ Prostredníctvom originálneho tvaru tohto populárneho diela chce vedenie divadla osloviť široké vrstvy publika. ,,Našim zadaním bolo vytvoriť spolu inscenáciu, ktorá bude satisfakciou pre znalcov, pôžitkom pre milovníkov opery, bude pochopiteľná a veľmi atraktívna aj pre široké vrstvy publika.“ doplnil k zdôvodneniu zaradenia Toscy do repertoáru Opery SND jej riaditeľ Slavomír Jakubek.
Tosca – dielo plné napätia s nesmrteľnou Pucciniho hudbou patrí do zlatého fondu svetovej opernej literatúry. Námetom na libreto bola pre Luigiho Illicu a jeho spolupracovníka Giuseppe Giacosu francúzska dráma Victoriena Sardoua La Tosca, ktorej premiéra sa konala v roku 1887. Obidvoch libretistov spájala s Puccinim už predošlá spolupráca na opere Bohéma. Vzniku Pucciniho Toscy predchádzali rôzne nezhody skladateľa s autorom Sardouom, ktorý napokon súhlasil s použitím námetu svojej hry na tvorbu operného diela. Sardou bol zároveň do tohto procesu zainteresovaný a dohliadal na tvorbu príbehu opernej Toscy. Kuriozitou je, že keď mala Pucciniho Tosca ďalšie naštudovanie v Paríži v roku 1903, režíroval ju Victorien Sardou.
Giuseppe Giacosa, Giacomo Puccini, Luigi Illica,
zdroj: internet
,,S námetom opery Tosca sa Giacomo Puccini po prvýkrát stretol ako mladý, 30-ročný nádejný komponista. Prvé zmienky o dramatickom príbehu nachádzame v jeho korešpondencii viac ako desať rokov pred jej premiérou. 7. mája 1889, pár dní po premiére Pucciniho druhej opery Edgar, píše skladateľ vydavateľovi Giuliovi Ricordimu: Po dvoch-troch dňoch ničnerobenia na vidieku, aby som si oddýchol od všetkých stresov, zistil som, že chuť pracovať, namiesto toho, aby sa stratila, sa vrátila ešte silnejšia… Myslím na Toscu! Snažne Vás prosím, urobte všetky potrebné kroky na to, aby ste získali súhlas od Sardoua… Práve v Tosce vidím takú operu, ktorú potrebujem: rozsah nie príliš veľký, je dekoratívnym divadlom a dáva príležitosť pre hojnosť hudby. Pucciniho námet francúzskej drámy Victoriena Sardoua (1831 − 1908) La Tosca zaujal.“ píše v článku Zrod nesmrteľnej Toscy, o okolnostiach vzniku diela autorka Alžbeta Lukáčová (článok bol publikovaný v roku 2016).
G. Puccini: Tosca, Opera SND, 2018,
Miroslav Dvorský (Cavaradossi), Jolana Fogašová (Tosca),
foto: Pavol Breier
V článku Záhady Pucciniho Toscy opisuje historička opery Lucia Laudoniu rôzne historické súvislosti a zaujímavostí súvisiace so vznikom Pucciniho i Sardouovej Toscy. Autorka v ňom okrem iného odpovedá na otázku, či boli hlavní hrdinovia slávneho operného thrilleru skutočnými historickými postavami.
Svetová premiéra opernej Pucciniho Toscy sa konala 14. januára 1900 v Teatro Costanzi v Ríme v hudobnom naštudovaní talianskeho dirigenta Leopolda Mugnona. Tosca zaznamenala úspech a v krátkom čase ju mohli obdivovať diváci na viacerých prestížnych operných scénach. Podľa štatistík portálu Operabase je piatou najuvádzanejšou operou na svete a v tomto období sa hrá vo viac ako šesťsto inscenačných podobách. V takmer storočnej histórii slovenského profesionálneho divadelníctva bola táto opera zinscenovaná na všetkých troch slovenských operných javiskách viac ako dvadsaťkrát. ,,Počas prvých osemdesiatich rokov existencie SND sa len šesť rokov nehrala, čo svedčí o kvalite a obľúbenosti diela a za tých 80 rokov sa v SND zahrala vyše 520-krát.“ poznamenal k rôznym uvedeniam Toscy dramaturg Opery SND Pavol Smolík.
G. Puccini: Tosca, Opera SND, 1957,
Štefánia Hulmanová (Floria Tosca),
foto: Gejza Podhorský
Slovenská premiéra Toscy sa konala 27. marca 1920 v Slovenskom národnom divadle v hudobnom naštudovaní Františka Vaněka a v réžii Bohuša Vilíma. Táto inscenácia bola šiestou opernou premiérou v novozaloženom SND. Neskôr ju na našej prvej scéne uviedli v rokoch 1921 (d.: M. Zuna, r.: J. Munclinger), 1924 (d.: D. Tvrdý, r.: Z. Knittl), 1929 (d.: Z. Folprecht, r.: B. Vilím), 1940 (d.: J. Vincourek, r.: D. Želenský), 1945 (d.: K. Baranović, r.: B. Gavella), 1957 (d.: J. V. Schöffer, r.: Š. Hoza), 1973 (d.: T. Frešo, r.: B. Kriška), 1987 (obnovená inscenácia z roku 1973, d.: O. Dohnányi, r.: B. Kriška, dve z repríz dirigoval 14. a 19. 6. 1989 tal. dirigent Fabio Luisi), 1993 (d.: Fabio Luisi, r.: M. Fischer, jedno koncertné uvedenie, v hlavných postavách sa predstavili Laura Niculescu ako Tosca, Peter Dvorský spieval Cavaradossiho a Sherrill Milnes stvárnil Scarpiu), 1997 (d.: Ondrej Lenárd, r.: M. Fischer, jednu z repríz 6. 6. 1998 dirigoval americký dirigent Neil Varon, inscenácia mala viac ako sto repríz a súbor Opery SND sa s ňou na jeseň r. 1997 predstavil aj na umeleckom zájazde v Japonsku).
Jej desiate scénické uvedenie v Slovenskom národnom divadle zaznie v hudobnom naštudovaní Rastislava Štúra a v réžii Martina Bendika v sobotu 2. júna 2018 na javisku novej budovy SND. V troch hlavných postavách sa v alternáciách predstavia Jolana Fogašová a Maida Hundeling ako Flória Tosca, maliara Mária Cavaradossiho stvárnia Miroslav Dvorský a Boldizsár László a policajným šéfom Scarpiom budú Ján Ďurčo, Alexander Krasnov (ktorý už v SND hosťoval vo Verdiho Rigolettovi, ale opernú postavu na našej prvej scéne naštudoval po prvýkrát) a Sergej Tolstov.
G. Puccini: Tosca, Opera SND, 2018,
Juraj Peter (Kostolník), Bratislavský chlapčenský zbor,
foto: Pavol Breier
Pucciniho Tosca patrí pre autora hudobného naštudovania, šéfdirigenta Opery SND Rastislava Štúra medzi jeho najobľúbenejšie. S Puccinim má bohaté interpretačné skúsenosti. ,,Pohľad na hudbu je často veľmi subjektívny a stretával som sa aj s názormi, že Puccini je povrchný, gýčový, lacný – ale čítal som napríklad aj štúdiu, kde ho autor porovnával s Janáčkom a našiel veľa spoločného. Hudba obidvoch skladateľov vie silno zapôsobiť na emócie a to je podľa mňa pravé umenie, celkovo jeho poslanie a zmysel. Z opier, ktoré v tejto sezóne v SND dirigujem, sú Turandot, Triptych a teraz aj Tosca moje najobľúbenejšie. Tosca je dokonalé dielo, kde nie je čo ubrať, je strhujúce od prvých akordov až po koniec.“ uviedol o Pucciniho hudbe v rozhovore pre Opera Slovakia Rastislav Štúr a zo silných hudobných miest spomenul tieto: ,,hneď prvé tri akordy – Scarpiov motív – najprv kvintakord B dur, za ním pokles na As dur a potom E dur. Toto miesto pôsobí neuveriteľne silno, ale komu by niečo také predtým napadlo a mal na to odvahu? Druhým silným miestom opery je záver prvého dejstva – Te Deum, kde skĺbil Scarpiovu iróniu s modlitbou zboru, ktorá na konci znova prechádza na Scarpiov motív a do tretice je to ,,E lucevan le stelle“ – ária Cavaradossiho, ktorú začína klarinet úplne v tichosti a veľmi intímne, pričom túto atmosféru udrží takmer po celú áriu… Bol by som veľmi rád, keby sa u nás Tosca udržala na programe čo najdlhšie.“ Celý rozhovor s Rastislavom Štúrom nielen o Pucciniho Tosce si prečítate TU…
G. Puccini: Tosca, Opera SND, 2018, zbor Opery SND
foto: Pavol Breier
G. Puccini: Tosca, Opera SND, 2018,
Maida Hundeling (Tosca), Sergej Tolstov (Scarpia),
foto: Pavol Breier
Inscenačnú podobu dal novej Tosce režisér Martin Bendik, ktorý vníma túto operu ako thriller svojej doby. ,,Má hudobné ruptúry filmového strihu. Zmeny dramatických situácií a scény sú na svoju dobu veľmi dynamické. Ak si uvedomíme, že opera mala svetovú premiéru v roku 1900, tak v tom čase to bola veľká novota. K tomu treba pripomenúť, že viacerí odborníci považujú túto operu za jedno z najdrastickejších diel v klasickej opernej literatúre, pretože sa v ňom dejú veci, ktoré by sa za romantizmu určite nediali, napríklad mučenie, vydieranie – a to je už poetika verizmu, ktorá napovedá, že táto opera je iná ako tie predošlé.“ uviedol pre Opera Slovakia Martin Bendik, pre ktorého je to druhá Tosca v jeho režisérskej kariére (prvú inscenoval v Banskej Bystrici v roku 2000). ,,Na prvej opernej scéne sú predsa len iné inscenačné možnosti ako napríklad v Banskej Bystrici, ale ak by som mal povedať, v čom je výklad Toscy v novej inscenácii SND iný od banskobystrickej, tak akcent je skôr položený na veľký súboj medzi Scarpiom a Toscou, zatiaľ čo v Banskej Bystrici som predsa len politiku príliš nepotláčal. Dnes si však myslím, že politika nie je v tejto opere podstatná. Počas práce na banskobystrickej inscenácii som o tom nebol úplne presvedčený, ale teraz áno, pretože je to iba náhoda, že dvaja ľudia sú v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Príbeh opery sa síce začína politikou, ktorá sa v úvode nadhodí prostredníctvom Angelottiho ukrývajúceho sa v chráme a naháňačka za ním rozbehne príbeh. Potom však Scarpia zacieli na Toscu a začína sa úplne iný príbeh, pretože pre neho sú už dôležitejšie iné záležitosti ako nejaká politika či naháňačka.“ dodal k porovnaniu svojich dvoch inscenácii Toscy Martin Bendik a k voľbe inscenačného tímu uviedol: „S pánom Fábrym sme už spolupracovali na viacerých inscenáciách a veľmi dobre si v tvorivom procese rozumieme, no a s pani Várossovou sa poznáme veľmi dlho, ale napriek tomu spolupracujeme po prvýkrát. Verím, že Tosca bude pre divákov zaujímavá a dynamická. Scéna založená na minimalizme síce zohráva dôležitú úlohu, ale dôraz sme kládli na herecký prejav, najmä v druhom dejstve, v ktorom je veľký konflikt Scarpiu a Toscy. Na scéne pracujeme napríklad so stĺpmi, ktoré majú istú funkciu, no nie až tak dôležitú. Tvoria znak abstraktného sakrálneho priestoru.“ dodáva režisér.
G. Puccini: Tosca, Opera SND, 2018
Alexander Krasnov (Scarpia), Jolana Fogašová (Tosca)
foto: Pavol Breier
Autorkou kostýmov je známa slovenská výtvarníčka Ľudmila Várossová, pre ktorú je Tosca veľmi silná dramatická téma. ,,Nie je podstatné, že príbeh Toscy sa odohráva na okraji nejakej dejinnej udalosti, ktorú sme s celým inscenačným tímom potlačili a dali sme ju do takého druhého plánu, pretože trojuholník Tosca, Cavaradossi, Scarpia je sám o sebe silná téma či už na hudobné, alebo dramatické spracovanie. V našej inscenácii sa pohybujeme mimo priestoru a času, ale túto drámu neposúvame nezmyselne. Zvolili sme si obdobie prvej polovice 20. storočia, lebo vlastne tento príbeh by sa mohol odohrávať v akejkoľvek dobe. Čo sa týka kostýmov, tak to mám rozdelené na dva výrazné plány. V prvom pláne je spomínaná silná trojica hlavných predstaviteľov plus špióni (komparzisti), najatí lacní ľudia konajúci bez rozmyslu, ktorí dopomáhajú Scarpiovi vykonať jeho zločin za nejakú odmenu. Pre tento prvý plán postáv ma inšpiroval aj napríklad neorealitický taliansky film, v ktorom všetko nejde po veľkej forme, ale skôr po zvnútornení, takže taká filmová poetika v kostýmoch tejto opery by podľa mňa mala byť. Tým že sme v divadle, musíme na scéne pracovať so štylizovanejšími prostriedkami a je to stretnutie až takého naturalizmu, ale nie celkom, pretože kostýmografia a slovník, ktorý používam má ten rozpon prvej polovice 20. storočia. Druhý plán je osadenstvo, ktoré v rámci príbehu ani nevníma aká dráma sa v popredí deje a to je zbor alebo deti. Pri tvorbe kostýmov som ich vnímala štylizovane a sú zasadené v takom opare. Zbor je dominantný vokálne, ale výtvarne som to vnímala tak, že by mal pôsobiť ako stelesnenie nejakej dusivej atmosféry, ktorá už anticipuje s očakávaním, že o chvíľu príde. A v tomto prípade ten princíp nie je celkom naturalistický, pretože na jednej strane sú herci kostýmovaní minuciózne s detailmi bez nejakých veľkých dekoratívnych a okrasných prvkov a na druhej strane je práve zbor vyabstrahovaný do takého hmlovo-snovo-hrozivého šedého znaku.“ K výtvarnej charakteristike jednotlivých postáv Ľudmila Várossová pre Opera Slovakia dodáva: ,,Niektoré opery sú pre mňa typické tým, že som akoby maliarka väčším plátien a je to celé také maliarske, okázalé, barokizujúce ale v Tosce to vnímam úplne naopak, pretože jej hudba je tak silná, že výtvarník by jej nemal veľmi konkurovať vo výtvarnom prevedení a mal by ísť viac po atmosfére ako po príbehu.“
G. Puccini: Tosca, Opera SND, 2018
M. Dvorský (Cavaradossi), J. Fogašová (Tosca), A. Krasnov (Scarpia), I. Ožvát (Spoletta)
foto: Pavol Breier
Scénu navrhol slovenský scénograf Juraj Fábry, ktorý s Martinom Bendikom spolupracoval na viacerých operných inscenáciách, z tých ostatných to boli Trubadúr či Fidelio v Opere SND ,,Tosca je známa opera a diváci si pri nej navykli aj na určitú dekoratívnosť a pompéznosť. S režisérom sme sa tomuto chceli vyhnúť, pretože chceme používať výrazové prostriedky zodpovedajúce dnešnej dobe, ale v náväznosti na hudbu diela, čo je náročné skĺbiť. V našom riešení sme sa vyhli zbytočnej dekoratívnosti a všetky prvky, ktoré sú na scéne majú divadelne podporiť emóciu. Pucciniho diela sú vynikajúco dramaticky a hudobne vystavané a majú svoju dynamiku, ktorú sme sa snažili dať aj do scény Toscy. Takže spolu s hudbou a drámou narastá aj dekoratívnosť scény v jej výtvarnej gradácii. Našim zámerom bolo dosiahnuť, aby aj scéna mala svoj príbeh, ktorý komunikuje s dejom, ale nie tým spôsobom, že ho kopíruje, alebo unisono plynie s hudbou a libretom, ale aby šla ďalej a rozširovala dielo o ďalší vizuálny zážitok, ktorý môže vyvolať ďalšie zamyslenie sa nad príbehom opery“, uviedol pre Opera Slovakia scénograf Juraj Fábry.
Pre zaujímavosť uvedieme, že príbeh speváčky Toscy a maliara Cavaradossiho ožil v týchto dňoch aj v prvom slovenskom činohernom spracovaní na javisku Divadla Aréna pod rovnomenným názvom ako Pucciniho operná dráma. Inscenátori nevychádzali zo Sardouovej hry, ale z Pucciniho opernej verzie Toscy. Operní i činoherní diváci tak majú jedinečnú možnosť konfrontácie dvoch divadelných tvarov, výkladov diela a interpretácií. Činoherná Tosca je v repertoári Divadla Aréna od 25. mája 2018 a inscenačnú podobu jej dal mladý režisér Tomáš Procházka.
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Giacomo Puccini: Tosca
Opera SND
premiéry 2. a 3. júna 2018
Inscenačný tím
Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr
Dirigenti: Rastislav Štúr, Martin Leginus
Réžia: Martin Bendik
Scéna: Juraj Fábry
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Zbormajster: Ladislav Kaprinay
Osoby a obsadenie
Flória Tosca: Jolana Fogašová, Maida Hundeling
Mário Cavaradossi: Miroslav Dvorský, Boldizsár László
Scarpia: Ján Ďurčo, Alexander Krasnov, Sergej Tolstov
Ceasare Angelotti: František Ďuriač, Filip Tůma
Kostolník: Martin Malachovský, Juraj Peter
Spoletta: Ján Babjak, Ivan Ožvát
Sciarrone: Dmytro Dubrovskyy, Juraj Peter
Žalárnik: Martin Ešek, Martin Smolnický
Pastierik: Matúš Fülöp, Adam Poničan, Hugo Pavelka
Orchester a zbor Opery SND, Bratislavský chlapčenský zbor pod vedením Magdalény Rovňákovej.
video
Tlačová konferencia k premiére Pucciniho opery Tosca v SND (videozáznam Opera Slovakia)
